19. kapitola
Na druhý deň ráno sa Chris zobudil v nie veľmi dobrej nálade. Mal akési tušenie, že dnešné hľadanie skončí ďalšou hádankou. A keď si pomyslel, že ani nevedia, čo konkrétne majú v tej komnate hľadať, zistil, že sa mu do toho vôbec nechce. Ale nemôže predsa nechať zničiť celý kúzelnícky svet. Chtiac-nechtiac vyliezol z teplej postele, vzal si čisté veci a odšuchtal sa do kúpeľne. Dal si dlhú osviežujúcu sprchu na prebratie a spáchal kompletnú rannú hygienu. Keď vychádzal zo spálne, zobudil Draca a povedal mu, aby sa pomaly chystal. O hodinu totiž odchádzajú. Zišiel dole do klubovne kde na našiel Arielle pokojne sediacu v kresle a dívajúcu sa do krbu.
„Už si hore?“ prekvapene sa pýtal Chris sestry.
„Áno, nemohla som spať. Mimochodom, prišla sova od otca. On ani Lucius neprídu. Ministerstvo sa rozhodlo, že prehľadajú Luciusov dom a tak mu otec pomáha všetko skryť a zabezpečiť. Stavím sa že tá žiadosť na prehľadanie domu prišla od Dumbledorea,“ zamyslela sa Arielle.
„Áno, som si istý. Len nechápem tú náhodu, ako sa mu to podarilo načasovať práve na dnes. Ako keby tušil, že máme niečo za lubom. Škoda že nepôjdu, som si istý že ich pomoc a vedomosti by sa hodili.“
Áno, to je pravda ale keby prehľadali Luciusov dom a nebodaj tam našli hoci len jeden z jeho predmetov čiernej mágie, zavreli by ho. A to otec nedopustí,“ pokrčila plecami Arielle a ďalej sa tým nezaoberali. Snape a Sirius predsa idú tiež, takže to nie je až také strašné.
Po chvíľke prišiel Draco a spoločne odišli do Veľkej siene. Pri schodisku stretli Hermionu, ktorá ich už čakala a spolu sa išli naraňajkovať. Raňajky prebiehali v tichosti, nikomu sa nechcelo rozprávať, pretože boli ponorený do svojich myšlienok ohľadne dobrodružstva, ktoré ich dnes čaká. Keď dojedli, vrátili sa do klubovní pre svoje veci a metly. Hermiona mala zbaliť aj pár vraj užitočných kníh, ktoré by mohli potrebovať. So Siriusom a profesorom Snapeom sa mali stretnúť na poschodí pred záchodami Umrnčanej Myrty.
Meškali len pár minút, no Severus vyzeral ako pred kolabsom. Chris sa ani veľmi nečudoval, pretože vedel, že Snape a Sirius sa neznášajú už od školy a teraz dokonca musel chudák Severus celých osem minút počúvať Siriusove poznámky a návrhy o zmene a vylepšení jeho vzhľadu. Chris predpokladal že keby meškali ešte tri minúty, profesor elixírov by na Siriusa vrhol nejakú peknú kliatbičku. To nutkanie sa snažil prekonať zvieraním svojej metly až mu v prstoch div neprestala prúdiť krv.
Nakoniec sa všetci presunuli priamo do vnútra záchodov a neisto pokukovali po Chrisovi, pretože nikto netušil čo bude nasledovať. Ani Hermiona, lebo keď bol Chris ako Harry naposledy v Tajomnej komnate, ona ležala skamenená v nemocničnom krídle. Aspoň že teraz nebudú musieť zabíjať žiadneho baziliska.
Chris sa postavil pred umývadlo, ktoré malo na boku kohútika vygravírovaného malého hada a povedal „Otvor sa“, samozrejme v parselčine. Sirius sa prekvapene díval na svojho krstného syna, lebo on sa ešte s parselčinou nestretol. Snáď len v knihách. Draco a Hermiona sebou trošku trhli, aj napriek tomu že ho už počuli takto rozprávať. Predsa len to pôsobilo trochu desivo. Arielle a profesor Snape sa však netvárili ani prekvapene ani sebou neškubali. Obaja totiž už počuli parselsky rozprávať Voldemorta.
Umývalo pomaly mizlo a pred nimi sa objavil vchod do komnaty. Vlastne potrubie. Tento krát sa však nekĺzali dolu na zadkoch ale elegantne zleteli na svojich metlách až úplne dole. Preleteli chodbu a zastavili pri obrovských dverách s dvoma prepletenými hadmi. Chris opäť zasyčal s príkazom na otvorenie a hady sa poslušne rozplietli a nechali všetkých šiestich návštevníkov vojsť do povestnej Tajomnej komnaty. Hneď po vstupe začul Chris obdivné hýkania. Ani sa nedivil, predsa len táto komnata bola v svojom zmysle veľkolepá. Opatrne prekročili hnijúcu mŕtvolu baziliska a začali sa rozhliadať po okolí.
„Vy dvaja prezrite severnú stenu,“ kývol Chris smerom k Arielle a profesorovi Snapeovi. Tí prikývli a hneď odišli každý na jeden koniec a hľadali nejaké tajné dvere či tajný priestor. Hermiona s Dracom prehľadávali južnú stenu a jemu a Siriusovi ostala stena západná. Východnú ani nepreskúmavali pretože celú stenu tvorili dvere s hadmi.
Sirius si vybral pravú stranu steny a začal ju skúmať pomocou hmatu ale aj kúzel, či sa za ňou niečo nenachádza. Chris šiel zľava a pracoval podobne ako jeho krstný otec. Nakoniec sa stretli presne v prostriedku západnej steny pri nohách sochy Salazara Slizolina. Otočili sa k ostatným, no tí len pokrčili plecami, že nenašli nič zaujímavé. Steny boli len stenami. Po tomto trojhodinovom a bezvýslednom hľadaní Chrisa napadlo aby prehľadali aj sochu. Zvonku však nebolo na soche nič zaujímavé či nezvyčajné a tak im ostalo pozrieť sa do vnútra. Nastúpil pocit stiesnenosti a asi aj strachu, keď vstupovali do Salazarových obrovských úst. Ocitli sa v úplnej tme až kým nenapadlo elixírového majstra zapáliť prútikom svetlo. Opäť sa ozvalo viacnásobné zhíknutie. Nachádzali sa totižto v ďalšej miestnosti, ktorá bola plná kníh, skriniek s neznámymi artefaktmi a veľká zbierka mečov, kopií a ďalších zbraní rôznych druhov. Draco a Sirius sa okamžite presunuli blízko k zbraniam, ktoré obdarúvali pohľadmi plnými údivu a úcty . Severus Snape naopak skúmal predmety, ktorých názvy ani len netušil a premýšľal, k čomu vlastne slúžia. Hermiona, Arielle a Chris začali prezerať knihy. Našli knihy o čiernej ale aj bielej mágii, knihy kúzel a zaklínadiel rôzneho druhu a knihy o obrane. Nič však nezodpovedalo kľúču, ktorý by mal Chrisovi pomôcť nájsť knihu zakladateľov. Už to chcel pomaly vzdať a vrátiť sa sem inokedy, keď zrazu Hermiona zavolala jeho meno.
„Chris, poď sem. Našla som nejaké knihy písané rukou avšak neviem to prečítať. S takými znakmi som sa v živote nestretla,“ podávala mu zväzok piatich kníh kamarátka. Chris sa na ne zadíval a nechápal. Veď tu jasne stálo 'Denník Salazara Slizolina 1'.
„O čom to hovoríš Hermiona, veď je tu napísané, že je to Salazarov Denník,“ krútil hlavou a Hermiona sa tvárila zmätene. To už k nim prišli aj ostatní a Severus prehovoril.
„Parselčina.“
„Čože?“
„No že tá kniha je písaná v parselčine, preto my vidíme len tie znaky a nedokážeme ich prečítať. Ty ich vidíš ako písmená, však?“
„Áno...máš určite pravdu. Veď aj keď rozprávam hadím jazykom, mne to znie ako angličtina,“
„No tak Chris, pozri sa čo sa v nich píše, myslím že by tie denníky mohli byť presne tým, čo hľadáme,“ nedočkavo sa tvárila Hermiona a určite ľutovala, že si tie zápisky nemôže sama prečítať. Chris prelistoval prvý denník a potom aj ostatné.
„Je tu popísaný skoro celý jeho život, aj keď sa to nezdá, tieto tenké knižky majú vo vnútri asi 1000 strán. To neprečítam len tak. Vezmem tie denníky so sebou a večer sa pustím do čítania,“ povedal Chris a všetci viac než ochotne súhlasili. Na jednej strane boli hladní a na druhej unavení, pretože celý deň strávili na nohách. Denníky kúzlom zmenšili a Chris si ich strčil do vrecka nohavíc. Vyleteli z komnaty celý špinaví a opäť uzamkli vchod. Pred záchodmi sa rozdelili a dohodli sa, že sa znova stretnú až keď Chris prečíta tie denníky.
Hneď po večeri sa Chris zavrel v spálni a ľahol si do postele s prvou časťou denníka. Po dvoch hodinách mu začali padať viečka no nútil sa čítať ďalej. Salazar Slizolin v knihe opisoval jeho aktivity, ktorými sa zaoberal spolu s Chrabromilom, Bystrohlavovou a Bifľomorovou. Ako založili Rokfort, ako prijímali prvých študentov, opisoval všetky zákutia hradu a tiež vzťahy medzi jednotlivými zakladateľmi. Nakoniec prišiel k časti, kde Slizolin opisoval zmenu v správaní svojho priateľa Richarda Chrabromila. Vraj sa s nimi prestal baviť tesne po tom, čo mu povedali že je blázon. Myslel si totiž, že oni ako najmocnejší kúzelníci so špeciálnymi magickými schopnosťami by mali vládnuť celému svetu. Tí traja nesúhlasili a snažili sa ho priviesť k rozumu. No Chrabromil si postavil svoju hlavu a začal vyhľadávať magické tvory ktoré by mu pomohli stať sa všemocným vládcom. Nikto z nich nevedel akých tvorov si podriadil, pretože on ako jediný z nich mal možnosť byť vládcom magických živých tvorov, ani kam mizne každú chvíľu. Vykašľal sa na Rokfort a venoval sa len verbovaniu nových 'podriadených'. Ostatní traja zakladatelia to už nevydržali a snažili sa s ním prehovoriť. Celá ich snaha vyústila v súboj Chrabromila a Slizolina. Našťastie si dve dámy zakladateľky zachovali chladnú hlavu a zabránili zabitiu jedného z ich priateľov. Richard Chrabromil však po tomto boji definitívne opustil Rokfort a svojich troch spoločníkov. Pár dní po jeho odchode si všimli, že spolu s ním zmizla aj tzv. Kniha zakladateľov, do ktorej všetci štyria zapisovali svoje objavy a kúzla. Keď si uvedomili, čo vlastne Richard spravil, rozhodli sa zasiahnuť. Vydali sa na cestu a snažili sa prenasledovať svojho bývalého priateľa. Po troch mesiacoch stopovania stratili stopu v lese uprostred Francúzska. Akoby náhodou natrafili na podivne vyzerajúceho človeka, ktorý tvrdil že je veštcom a je ochotný prezradiť im kde sa nachádza ten koho hľadajú. Spočiatku mu neverili, ale keď im opísal čarodejníka, ktorý mu doslova ukradol stádo jeho vzácnych zlatých jednorožcov, pochopili, že svojho zámeru ovládnuť svet sa nevzdal a nechali prehovoriť ho.
Veštec im opísal tajomné miesto plné tvorov, ktoré sa živia ľudskou krvou a žijú v jednej krajine už dlhé tisícročia. Domysleli si že ide o upírov. Zrejme sa snažil získať ich pre seba no nebol úspešný. Prehral totiž súboj s upírskym princom, ktorý keby prehral, musel by odovzdať korunu Chrabromilovi a tým pádom by on a jeho klan museli poslúchať jeho príkazy. Upír však nehodlal len tak uvrhnúť seba a ostatných upírov do poddanstva a tak sa mu postavil. V boji kúzelník verzus upírsky princ zvíťazil upír a Richard Chrabromil bol uväznený. Nakoniec v tomto väzení aj posledný krát vydýchol a kniha ostala pravdepodobne u upírov. Preto sa traja ostávajúci členovia slávnej štvorky rozhodli vydať sa k upírom a získať knihu zakladateľov späť.
Ďalšie denníky opisovali ich cesty, ktorými putoval, aby ich našli. Keď sa k nim nakoniec dostali, snažili sa s nimi prehovoriť a vyjednávať. Oni však už čarodejníkom neverili, pretože pred svojou smrťou na nich Richard uvalil kliatbu, vďaka ktorej nemôžu uzrieť denné svetlo bez toho aby ich spálilo na prach. Nevedeli ako to urobil, no usilovne vymýšľali spôsob, akým zlomiť jeho kliatbu. Nepodarilo sa im to však a preto sa vrátili späť skľúčení. Ich moc slabla a nakoniec sa rozlúčili s týmto svetom s pocitom, že sklamali sami seba. Na konci poslednej knihy našiel odkaz:
„Ak toto čítaš, vieš že kúzelníckemu svetu hrozí nebezpečenstvo. Richardov potomok sa rozhodol pokračovať v pláne svojho predka a ovládnuť svet pomocou podriadených magických tvorov. Musíš zabrániť najhoršiemu. Získaj knihu, tam sa dozvieš všetko o tvoroch, ktoré ovláda a ako ich poraziť. Upíri ti však knihu vydajú, len ak zlomíš kliatbu, ktorú na nich uvrhol Richard. Viem o jednom človeku, ktorý by ti mohol pomôcť. Vo Francúzsku žije potomok kúzelníka, ktorý vymyslel podobnú kliatbu, len s tým rozdielom, že on zaklial prvého vlkolaka. S informáciami sa nebude ochotný podeliť, preto ho vyzvi na súboj s mečom. U nich je to otázka cti a ak ho porazíš, bude ti musieť vydať informáciu o ktorú pred súbojom požiadaš. Pamätaj však, že nebude sám. Jeho meno bolo Alexander DeTroille. Len poctivým víťazstvom získaš zápisok o tvorbe kliatby.“
A/N: Kapitola hotová, trošku chaotická ale dosť dôležitá. Chris sa tu dozvedel nové veci a príbeh sa posunul ďalej. K tým upírom chcem dodať, že v mojom príbehu vystupujú tiež ako magické tvory a nie ako ľudia. Ľuďmi prestali byť keď sa začali živiť ich krvou. Aj napriek tomu však neboli úplne ovládateľnými Richardom Chrabromilom. Už Vám určite došlo, že to on je ten zlý, , ktorý sa spomína v Slizolinovom zvitku na začiatku príbehu.
Súboj s mečom som sem vložila hlavne preto, aby som mohla využiť Luciusove schopnosti a skúsenosti s týmto druhom boja. Do príbehu totiž plánujem zakomponovať aj jeho a myslím si že hodiny šermu sú preto ideálne. Už teraz sa sama teším na tento súboj Chrisa proti svojmu francúzskemu protivníkovi. Bude tam dosť Siriusa a tiež Luciusa, ktorí ho budú sprevádzať pretože oni obaja ako členovia starobylých rodov dokonale ovládajú šerm.
Taktiež mám v pláne vymyslieť niečo aby som do príbehu dodala viac Voldemorta, no zatiaľ ma nič nenapadá. Ak máte nejaké otázky ku kapitole, nechajte komentár a ja sa budem snažiť to vysvetliť. Uvedomujem si, že je tam dosť málo podrobností no nechcelo sa mi s tým piplať. To by som pri tejto kapči sedela snáď dva dni... To je k dnešnej kapitolke všetko, dúfam že sa Vám páčila a budete sa tešiť na ďalšiu. Neviem či tu bude už zajtra, lebo mám nabitý deň no budem sa snažiť napísať ju čím skôr :)