15. dopis
Milý Christopher,
ako sa Ti darí v škole? Prežil si príjemný prvý deň? Blahoželám k nezvyčajnému zaradeniu do oboch fakúlt. Toto rozhodnutie klobúka ma prekvapilo, no myslím že je to dobré rozhodnutie. Samozrejme, že by sa mi viac páčilo keby si bol v Slizoline, no Chrabromil je pre Teba určite veľmi dôležitý.
Naplánoval si už ten vstup do Tajomnej komnaty? Ak by si chcel, môžem sa k Teba a Tvojim priateľom pripojiť. Vyznám sa v komnate dobre a mohol by som urýchliť hľadanie. Samozrejme by sa o tom nesmel dozvedieť Dumbledore. Ale to je teraz vedľajšie. Budem rád, ak mi v liste oznámiš svoje rozhodnutie.
Pozdravuje Ťa Tvoja matka a tiež Kristabell s Jaredom. Dúfam, že sa skoro ozveš.
Otec
Po prečítaní listu sa Chris usmial. Už konečne vedel, aké to je dostať list od rodiny. Sirius mu samozrejme písal, ale teraz, keď je jeho krstný otec tu, mu nepíše nikto. Hermiona mu poradila, aby napísal odpoveď a hneď mu aj podávala čistý pergamen. Tak Chris začal písať. Detailne otcovi popísal celý priebeh dnešného dňa. Od popisu hodiny čarovania po rozhovor so Siriusom. Vynechal len situáciu s Ronom. Nemal totiž chuť, aby sa Ron dostal na zoznam nežiaducich ľudí Lorda Voldemorta. Ďalej chcel vedieť otcov názor na Draca Malfoya a tiež mu napísal, že do Tajomnej komnaty má v pláne ísť najskôr tak o mesiac. Neuvažoval ešte nad tým, kto všetko pôjde no napísal, že by bol rád keby sa otec zúčastnil. Na koniec listu nechal pozdravovať aj zvyšok rodiny a odovzdal pozdrav od Hermiony, ktorá celý čas pomáhala Chrisovi s opisom prvého dňa v škole. Keď dopísal list, vytiahol neviditeľný plášť a plánoval odísť do soviarne. Hermiona chcela ísť samozrejme tiež a tak mu neostalo nič iné, len ich oboch prikryť plášťom a vyraziť.
„Chris, čo si myslíš o Malfoyovi? Páčilo sa mi, ako sa dnes za mňa postavil, keď mi tá krava Parkinsonová začala nadávať. Myslel to podľa teba úprimne? Pretože odkedy je z teba Chris, správa sa k nám priateľsky a nezdá sa mi, že by to bolo neúprimné,“ konštatovala Hermiona a zaujímal ju názor kamaráta.
„Neviem Hermiona, tiež si myslím, že jeho správanie je úprimné, no ťažko tomu len tak uveriť po doteraz prežitých piatich rokoch plných rivality.“
„To máš pravdu. Nevieš náhodou, čo myslel tými sebeckými motívmi?“
„Viem. Arielle povedala, že Dracovi chýbajú ozajstní priatelia a dúfa, že ich nájde v nás. Neviem, čo si mám o tom myslieť,“ povedal zamyslene Chris a Hermiona prekvapene zdvihla jedno obočie. Chvíľku bolo ticho kým obaja premýšľali nad blonďavým slizolinčanom, keď zrazu Hermiona prehovorila.
„Mali by sme mu dať šancu."
Na to Chris už nič nepovedal a tak v tichosti došli až do soviarne. Zavolali na Hedvigu, ktorá sa k nim zniesla z pravého horného rohu miestnosti a ticho zahúkala. Chris jej priviazal k nohe list, pohladil ju po jemnom perí a povedal jej, aby list doručila otcovi. Sova ho na súhlas jemne ďobla do prsta a odletela. Chvíľku sa Chris s Hermionou dívali na tú bielu bodku až kým nezmizla za obzorom. Cesta späť ubiehala takisto pomaly, no už nie v tichosti.
"Rozmýšľal si už nad tým vstupom do Tajomnej komnaty?" potichu sa spýtala Hermiona kamaráta.
"Áno rozmýšľal. Chcem to mať čím skôr za sebou, no keď tam nájdeme to čo nám má pomôcť nájsť knihu zakladateľov, bude to len ďalšia indícia. Mám taký pocit, že nás čaká ďalší rok plný nebezpečných dobrodružných výletov," smutne povedal Chris.
"Máš pravdu, teraz na to však nebudeme len traja. Máme ešte Draca, Arielle, Siriusa, Luciusa Malfoya, profesora Snapea a tvojho otca. Sú to veľmi skúsení, múdri a mocní čarodejníci. S ich pomocou bude všetko ľahšie. Uvidíš," presviedčala Chrisa Hermiona.
"Áno, to je fakt. Teraz sa však najviac desím pobytu v slizolinskej klubovni," povzdychol si.
"Neboj sa, bude to fajn. Aj keď sa slizolinčanom nepáči, že si na polovicu chrabromilčan, nedovolia si proti tebe nič, pretože máš na svojej strane profesora Snapea, slizolinského princa a jeho údajnú sestru. Aj keď si myslím, že tá prezývka slizolinský pric by mala právom patriť tebe," zasmiala sa Hermiona a atmosféra sa aspoň trochu uvoľnila. Úvahami aké to asi bude žiť v Slizoline každý druhý týždeň strávili títo dvaja celú cestu až do klubovne. Keď prišli do vnútra, Chris zbadal Rona samého sedieť pri okne. Nič však nepovedal, rozlúčil sa s Hermionou a išiel spať.
***
Ráno sa Chris zobudil celkom dobrej nálade. Nepohol ním ani Ronov pohľad plný zlosti, ktorý naňho vrhol zo svojej postele. Chris sa len s úsmevom postavil a odišiel do kúpeľne umyť sa a obliecť. Už hotový sa vrátil späť k svojej posteli, aby si z kufra pripravil do tašky knihy, ktoré bude dnes na vyučovaní potrebovať. Keď otvoril kufor, pohľad mu padol na prsteň, ktorý dostal od otca a odložil si ho pred cestou do Rokfortu. Vybral ho zo skrytého vrecka v kufri a nasadil na prst. Usmial sa, vzal si tašku a zišiel dole do klubovne, kde ho už netrpezlivo čakala Hermiona.
Vo Veľkej sieni stihli prebrať dnešný rozvrh a obaja boli obzvlášť zvedaví na elixíry. Nemuseli čakať dlho, pretože dvojhodinovka im mala začať už hneď po raňajkách. Tak neotáľali, rýchlo dojedli a cestou zo siene sa stretli s Dracom a Arielle, ktorí ich pozdravili a spolu sa vybrali do žalárov. Profesor Snape vošiel do triedy svojím zvyčajným ráznym krokom a nechýbal ani jeho povestný plášť, ktorý vial ako keby okolo neho fúkal necítiteľný vietor. Proste efektný príchod ako vždy.
Bez okolkov a zbytočných rečí na úvod len poznamenal, že tí, ktorí prešli VČÚ si budú musieť dobré známky a prístup na MLOK-y zaslúžiť usilovnou prácou a oznámil názov elixíru, ktorý budú variť dnes. Kostrorast. Pokynul aby sa rozdelili do dvojíc a začali pracovať. Prísady a postup sa zjavil na tabuli, keď mávol prútikom. To sa už však triedou rozľahol šum ako si každý hľadal vhodného partnera. Hermiona sa znova dala dokopy s Arielle a Chris s Malfoyom. Ten naňho so začudovaním pozrel, keď k nemu Chris prišiel. Kývol hlavou na súhlas a bez slova začali pripravovať prísady. Chris bol prekvapený spoluprácou práve s Dracom. Aj bez toho aby si museli hovoriť čo má kto robiť si nezavadzali a nerobili to isté. Sem-tam prehodili pár slov, keď si overovali postup a dohadovali, kto bude miešať. Chris si pomyslel, že s Ronom nebola spolupráca nikdy taká jednoduchá. Stále hučal nezmysly a nechal všetko robiť Chrisa, ktorý nestíhal aj pripravovať prísady aj miešať zmes v kotlíku. Dnes však Chris s Dracom pracovali ako dobre zohratá dvojica. Dokonca aj Snape keď prechádzal okolo ich kotlíka, prekvapene zdvihol pravé obočie. Potom uznanlivo prikývol a pobral sa ďalej. Elixír mali už takmer hotoví, stačilo ho len nechať vychladnúť. Chris sa preto otočil k Hermione a Arielle a usmial sa. Tie dve už mali elixír tiež dokončený a veselo sa rozprávali. Hermiona musela byť nadšená, že môže pracovať s Arielle. Tá bola v tomto predmete dobrá a s Hermionou si pri práci rozumeli. Hermione sa tiež určite páčilo, že konečne nemusí kontrolovať a opravovať elixíry ešte aj jemu a Ronovi.
Chris sa otočil na druhú stranu učebne a pozrel na červenú tvár Rona, ktorý pracoval vo dvojici so Seamusom. Ich elixír nebol ani zďaleka priehľadný, ako mal byť podľa knihy, ale jedovato zelený. Keď okolo nich prechádzal Snape, posmešne sa uškrnul a nechal zmiznúť nepodarenú žbrndu z ich kotlíka jednoduchým mávnutím prútika. Ron bol viditeľne naštvaný a jeho zlosť prehĺbila pochvala Chrisovho a Dracovho bezchybného elixíru. Chris dostal prvý krát v živote z elixírov V. Páčil sa mu nový prístup profesora Snapea k nemu a tiež k Hermione, ktorú dnes prekvapivo neobdaril ani jednou sarkastickou poznámkou v tom zmysle, že je neznesiteľná šprtka. Zvyšok dňa prebehol v pokojnom duchu, keď sa Chris pristihol pri normálnej konverzácii s Dracom. Celkom sa pri tom bavil, stihli ohovoriť snáď všetkých učiteľov Rokfortu počínajúc Dumbledoreom a končiac profesorkou Trelawneyovou. Dievčatá ich počúvali a pohoršene krútili hlavami. Vraj sú horší ako dievčatá.
Ron sa naopak začal stýkať s nejakými bystrohlavskými siedmakmi. Chris a Hermiona ich ani nepoznali a tak sa dosť čudovali ako k nim Ronald prišiel. Ani jeden z nich (z tých bystrohlavčanov na čele s Ronom) si však neodpustil zhnusené pohľady, keď sa na chodbe stretli. Chris a spol na to však nereagovali a prežili v podstate pohodový víkend. Až nadišla nedeľa večer a Chris musel odísť do slizolinskej klubovne. Tak si zbalil do batoha nevyhnutné veci ako pyžamo, zopár kusov oblečenia a učebnice a rozlúčil sa s Hermionou. Tá mu zaželala veľa šťastia a ubezpečovala ho, že to nebude až také strašné. Vraj tam bude mať Draca a Arielle, kým ona tu v chrabromilskej klubovni bude sama. Chris ju však ubezpečil, že spolu budú aj tak každý deň. Počnúc vyučovaním, ktoré budú mať spolu a končiac večerným učením v knižnici spolu so „súrodencami“ Malfoyovými. Chris napokon vyšiel z klubovne a kráčal dole smerom k Sieni slávy. Tam ho mali čakať Draco a Arielle a odviesť ho do jeho druhej klubovne. Keď mu Draco ukazoval cestu a nakoniec ho voviedol do klubovne, nezabudol sa Chris tváriť prekvepene. Nechcel aby vyšlo najavo že v druhom ročníku tu spolu s Ronom strávili celú hodinu, pričom sa vydávali za Crabba a Goyla.
Keď vošli dovnútra, všetky hlavy sa otočili samozrejme naňho a zvedavo čakali, čo sa bude diať. Nikto z prichádzajúcej trojice však tieto pohľady neregistroval. Arielle si sadla na gauč a čakala, kým Draco ukáže Chrisovi spálňu a vrátia sa späť.
Medzitým Draco odviedol Chrisa hore do ich izby a ukázal mu voľnú posteľ, ktorá bola hneď pri tej jeho. Chris sa vďačne usmial a odložil si veci. Potom sa spolu s Dracom vrátili dole do spoločenskej miestnosti a sadli si k Arielle na pohovku. Zvedavé pohľady sa začali pomaly strácať keďže nikto sa neodvážil niečo Chrisovi povedať. Báli sa totiž Dracovej reakcie. Zrazu k nim pribehli dve dievčatká. Chris si spomenul na minulotýždňové triedenie a tak vedel, že sú to prváčky- dvojičky. Ich mená si však nepamätal.
„Ahoj, ja som Samantha a toto je moja sestra Abigail. Všetci nám však hovoria Sam a Abby. Páči sa nám tvoj rodový prsteň. Môžeme sa pozrieť bližšie?“ predstavila sa jedna z dvojičiek, zvedavo hľadela na Chrisa a čakala ako zareaguje.
„Ahojte, ja som Christopher Riddle ale kamaráti ma volajú Chris. Samozrejme, že sa môžete pozrieť,“ usmial sa Chris. Tieto dievčatká sa mu páčili. Ich zvedavosť a úprimný pohľad ho veľmi zaujal. Hlavne preto, že sú v Slizoline. Čo si stihol všimnúť, ostatné deti boli skôr vážne a poskupinkované. No tieto dve boli úplný opak. Obe mali veľké zelené oči, podobnej farby ako mal kedysi on a tmavohnedé vlasy po plecia.
„Téda, ten je pekný. Aj náš brat má rodový prsteň. Škoda, že ich môžu nosiť len chlapci... Ale ten tvoj je oveľa krajší. Tvoja rodina musí byť určite veľmi mocná a stará, hoci som o Riddleovcoch ešte nič nepočula,“ zamyslene prehovorila jedna z dvojičiek, ktorá sa predstavila ako Sam.
„Máte pravdu dievčatá. Chrisova rodina má pôsobivú históriu a moc, aj napriek tomu, že ich meno nie je také známe,“ ozvala sa Arielle a usmievala sa na dvojičky. Tie ešte chvíľku obdivovali prsteň a potom odišli ku svojim kamarátom.
„Sú ozaj milé, trochu rozdielne od ostatných deciek, ktoré sú v Slizoline. Páči sa mi ich inteligencia a tiež zvedavosť. Sú to sestry Theodora Notta,“ ujala sa slova Arielle a ešte stále sa usmievala smerom k Sam a Abby. Dracovi neušlo, že Zabini a Parkinsonová- nová dvojka v Slizoline celú konverzáciu s dievčatami pozorne sledovali a počúvali. Zrejme ešte stále zisťovali, kto sú Chrisovi rodičia. Draco chcel mať istotu, že nič viac si nevypočujú a preto kývol hlavou na Chrisa a Arielle a všetci traja odišli do chlapčenskej spálne. Tam sa veselo rozhovorili. Chris im rozprával o poslednom otcovom liste a nakoniec sa ich rozhovor presunul k zvyčajnej téme. Metlobal. Arielle zaujímalo, či má Chris v pláne znova hrať na poste chrabromilského stíhača. Chris prikývol a povedal, že zvyk je zvyk a v jeho týme ho to baví. Keď začali do spálne prichádzať aj ostatní chlapci z ich ročníka, Arielle sa rozlúčila a išla si ľahnúť. Chris sa tiež dlho nezdržal a do postele si ľahol tiež.
Takto prebiehali týždne aj naďalej. Chris striedal pobyt v klubovniach a celkom si už zvykol. Zvykli si zjavne aj slizolinčania, lebo sa k nemu správali celkom priateľsky. Samozrejme, našlo sa aj pár výnimiek. Zabini a Parkinsonová naňho vrhali nenávistné pohľady vždy keď ho videli. On si z toho ťažkú hlavu nerobil.
Sam a Abby si v Chrisovi našli nového kamaráta, za ktorým chodili keď potrebovali v niečom poradiť alebo len tak sa porozprávať. V celkom príjemnej atmosfére ubehol celý september.
Tridsiateho si Chris všimol oznam na nástenke v chrabromilskej klubovni, ktorý oznamoval, že o dva dni- v sobotu po obede- sa uskutoční nábor hráčov do metlobalového týmu, ktorý bude reprezentovať fakultu tento rok. Chris sa potešil, pretože lietanie mu už chýbalo.
Tak sa aj v sobotu o pol druhej vybral na štadión s metlou v ruke a Draco, Arielle a Hermiona ho šli povzbudzovať z tribúny. Na ihrisku už stálo asi pätnásť ľudí a tiež Ron, ktorý ich rozdeľoval do skupiniek podľa toho, o aký post sa uchádzali. Keď však zbadal Chrisa, do očí mu vstúpila zúrivosť.
„Čo si myslíš, že tu robíš?“
A/N: Ten list od Voldemorta sa mi nepozdáva, ale netušila som, ako napísať list, ktorý by písal temný pán svojmu synovi. Tak som to vyriešila napokon takto. Je dosť krátky a v podstate v ňom nič nie je, no je to predsa len prvý list. Myslím, že to mohlo byť aj horšie :D
Možno sa Vám zdá, že som nejako rýchlo spriatelila Draca a Chrisa, ale potrebujem to pre ďalší vývoj takto. Snažila som sa aby to vyznelo tak, že Chris po rozhovore s Hermionou ozaj skúsi nažívať v pokoji s Dracom. Ten rozhovor počas ktorého ohovárali učiteľov je možno trošku divný, hlúpy a nevhodný pre chlapcov, obzvlášť pre Draca, no nemohla som odolať :D
V tejto kapitole je dej dosť uponáhľaný, no už som na 15. kapitole a nič sa v podstate ešte neudialo. Dúfam, že to nie je až také veľmi preskákané, no nemôžem stále popisovať každý jeden deň v Rokforte... Čo sa týka slizolinskej klubovne a Chrisa, je to zatiaľ len taký úvod. Plánujem popísať postupne aj ďalšie dni na Rokforte strávené nielen v chrabromilskej no aj v tej slizolinskej klubovni. Kapitola sama o sebe je dosť krátka a jednoduchá, no nemohla som nechať ubehnúť celý september a nenapísať Chrisov prvý večer v Slizoline. Keby sa Vám niečo nepozdávalo alebo zdalo málo vysvetlené, kľudne napíšte.
Na záver už len dúfam, že sa Vám kapitola páčila a že si prečítate aj ďalšiu. Keby nebol problém, nechajte nejaký komentár s tým, čo si o tejto poviedke, resp. kapitole myslíte. Ďakujeem :)