2. kapitola
22. 2. 2012
Kreacher použil svoju škriatkovskú mágiu, aby ich preniesol na Black Manor v čarodejníckej Moskve a potom sa urýchlene vrátil na Grimmauldovo námestie, späť k svojej zbožňovanej pani.
Sirius stále nevedel, čo Orion urobil, že ho Kreacher počúva. Zdalo sa, že ten odporný škriatok reaguje iba na chlapca. Keď mu Sirius prikázal vybaliť im veci, ten špinavý tvor si len hundral popod fúzy a počastoval ho odporným pohľadom. Ako len túžil dať škriatkovi, po čom mu srdce prahlo a zavesiť jeho hlavu na Grimmauldovom námestí. Ale Orion si to skazené stvorenie obľúbil a často Siriusa karhal za jeho bezohľadné zaobchádzanie so škriatkom. Keď Sirius pohoršene protestoval, že sa k nemu škriatok nespráva o nič lepšie, Orion mu venoval taký pohľad, že hneď zmĺkol. Sirius mal niekedy pocit, že nevie, kto je v ich vzťahu rodičom..
Teraz teda Sirius a Orion stáli uprostred obrovskej haly v Black Manor a Orion si všetko prezeral s očami dokorán.
Sirius musel pripustiť, že sídlo bolo veľmi pôsobivé. Našťastie tu bolo viacero domácich škriatkov s oveľa lepšou povahou ako Kreacher. Boli hlučne prijatí troma škriatkami, ktorý vzali Siriusove veci do izby pre pána domu a Orionove veci do druhej najväčšej miestnosti. Domáci škriatkovia boli tiché a poslušné stvorenia, ktorí boli v rodine už dlhú dobu a obvykle zostávali na panstve.
Vďaka tomu tu bolo všetko, čo bolo k životu potrebné, aj keď tu už viac ako dvadsať rokov nikto nebol. Vďakabohu, rodina Siriusovho otca bola viac umiernená a dom tak nebol vyzdobený tmavými a hroznými vecami, ako na Grimmauldovo námestie.
Zatriasol Orionom, aby ho prebral zo strnulosti a vybrali sa na prehliadku sídla.
Zvonku bolo panstvo biele- stredne veľký Slovanský palác, s vežičkami a niekoľkými malými, zlatými kupolami. Bol na obrovskom pozemku s lesmi a jazerom. Teraz prázdne stajne boli kedysi plné koní, dokonca tam bol aj Pegas. Predtým, než Sirius utiekol, ho sem zvykol otec brávať spolu s Regulusom každú zimu.
Sirius si pamätal tie nádherné dni. Boli to jediné šťastné spomienky na detstvo. Jeho otec bol oveľa viac uvoľnený, keď sa dostal spod ženinho vplyvu a nechal skĺznuť tú chladnú masku, keď sem bral chlapcov na krátke zimné prázdniny.
So zlomyseľným úškrnom Sirius rozprával nejaké z jeho a bratových darebáctiev, keď ukazoval synovi panstvo. Orion bol nadšený, keď mu Sirius povedal, ako sa s Regulusom pretekali na Pegasoch a Sirius sa rozhodol, že by mohol jedného kúpiť Orionovi na narodeniny.
Tiež chcel naučiť Oriona lietať na metle. Sirius síce nebol tak talentovaný ako James, ale domnieval sa, že by jeho synovi chýbala dôležitá časť detstva, keby sa nenaučil hrať metlobal.
Vrátili sa do domu a Sirius mu ukázal niekoľko miestností. Vnútri sídla boli biele a mramorové podlahy a stĺpy, a každá izba bola vymaľovaná inou paletou farieb. Panská izba bola v tmavomodrých odtieňoch a Orionova izba- takzvaná Smaragdová izba- bola ladená do tmavozelenej farby s jemným nádychom modrej.
Nepríliš prekvapivé bolo, že sa Orion okamžite spýtal na knižnicu a Sirius si vzdychol zároveň pobavene i rezignovane. Vzal svojho syna do veľkej oválnej miestnosti, ktorá mala tmavé, mahagónové vybavenie, vysoký strop a niekoľko poschodí zhora nadol vyplnených nespočetným množstvom kníh. Bola oveľa väčšia ako knižnica na Grimmauldovom námestí a Sirius odhadoval, že zo svojho syna veľa neuvidí.
Teraz odpočívali na prepychových kreslách v hlavnom salóne a popíjali čaj, ktorý im priniesli škriatkovia.
"Toto miesto je úžasné! Nikdy som neočakával, že to bude až také veľkolepé. Prečo tvoja rodina žila na Grimmauldovom námestí, keď ste mali toto?" spýtal sa Orion sa zvedavosťou. Bol ohromený všetkým tým, čo videl.
Sirius si vzdychol. "Musíš si pamätať, že čarodejnícky svet bol sužovaný vojnou od štyridsiatych rokov. Od tej doby sa Blackovci rozhodli usídliť v Anglicku, pretože to bolo oveľa bezpečnejšie a sem sme jazdili len v zime a nakrátko. Vojna proti Lordovi Grindelwaldovi bola strašná a trvala niekoľko rokov, no panstvo našťastie nemohlo byť zničené vonkajšími silami. Tak zostalo nepoškodené. "
"Grindelwald," uvažoval nahlas Orion. "Povedz mi o ňom viac."
"Dobre, aj keď som sa nikdy veľmi nevenoval dejinám mágie," povedal Sirius s nezbedným úsmevom, "ale môžem ti povedať, že Gellert Grindelwald bol temný čarodejník, ktorý vyšiel z Durmstrangu. Tam získal veľa nasledovníkov. Rusi boli chvíľu jeho spojencami, takže tu stále môžeš nájsť niektorých jeho priaznivcov. Grindelwald bol považovaný za zázračné dieťa. Myslím, že to bol jeden z najsilnejších čarodejníkov novej doby. Začal si formovať skupinu nasledovníkov už v Durmstrangu a keď vyštudoval, strávil nejaký čas v Anglicku a ďalších európskych krajinách. On je tým, kto začal s celým hnutím proti čarodejníkom narodeným muklom. Grindelwald veril, že čarodejníci boli nadradení muklom a tiež tým, ktorí sa muklom narodili, a že bolo naše právo vládnuť im, aby sme mali lepší svet. ´Pre vyššie dobro´ hlásal. Bol považovaný za skvelého vodcu a schopného rečníka, ktorý svojimi vášnivými rečami mnohých presvedčil. "
Odmlčal sa a spýtal: "Predpokladám, že poznáš muklovské vojny?"
Orion prikývol. Čítal veľa kníh o prvej a druhej svetovej vojne a vedel pomerne dosť.
Sirius pokračoval: "Dobre, najskôr Grindelwald uzavrel spojenectvo s vodcom muklov Hitlerom. Myslím, že sa tak volal. Grindewald zmanipuloval muklov, aby ničili svojich vlastných ľudí. Milióny muklov bolo zabitých, a Grindelwald to použil ako dôkaz, že muklovia sú nebezpeční a krutí a že čarodejníci by mali prevziať vládu a vytvoriť tak mierumilovný svet. Grindelwald mal podporu Hitlerovej armády a tiež jeho vlastnej čarodejníckej armády. Anglické a francúzske kúzelnícke spoločenstvá sa zjednotili a postavili proti nemu, ale boli veľmi prevýšené. Potom, čo bolo jeho muklovské vojsko porazené muklami z Anglicka a Spojených Štátov, Grindelwald začal strácať určitú podporu. "
Odmlčal sa, aby sa ubezpečil, že ho jeho syn stále sleduje a s hrdým leskom v očiach, spôsobeným synovou rýchlou mysľou povedal: "Vojna pokračovala štyri roky, mnoho čarodejníckych komunít bolo zničených a čarodejníci už boli unavení z boja. Šírili sa zvesti, že Grindelwald bol v súboji nepremožiteľný a len málokto sa s ním mohol merať. Albus Dumbledore bol v Anglicku známy ako veľmi mocný čarodejník a hoci bol relatívne mladý, Angličania ho požiadali, aby sa stretol s Grindelwaldom. Verili, že Dumbledore je jediný, kto môže súperiť s Grindelwaldovými silami. Nepoznám podrobnosti, ale Dumbledore čelil Grindelwaldovi sám, zatiaľ čo vojská stáli bokom a bolo rozhodnuté, že kto vyhrá súboj, vyhrá vojnu. Počul som, že súboj trval dvanásť hodín. Nakoniec Dumbledore porazil Grindelwalda a uväznil ho. Myslím, že Grindelwald stále žije. "
"To je úžasné," povedal Orion bez dychu. "Jediný čarodejník môže toľkých ovládať a mať takú moc! A Dumbledore ho porazil. Musí to byť najmocnejší čarodejník v dnešnej dobe, že?"
"Mnoho ľudí si to myslí," odpovedal Sirius. "V Anglicku je veľmi obdivovaný a ako riaditeľ Rokfortu odvádza dobrú prácu. Dumbledore je mnohými považovaný za Lorda Svetla; aj keď vyzerá, že nemá žiadne politické ambície, viem, že má veľký vplyv na ministerstve a vo Wizengamote. A všetci ho rešpektujú ako Grindelwaldovho premožiteľa. Ale je opovrhovaný mnohými temnými rodinami, ktoré veria, že Grindelwald bol na správnej ceste. Voldemort a jeho nasledovníci obzvlášť odporovali Dumbledorovi. Viem, že Voldemort prechovával voči Dumbledorovi osobnú pomstu, no neviem prečo. "
"A čo vieš o Voldemortovej minulosti?" Pýtal sa Orion s nadšeným záujmom. O Grindelwaldovi čítal v knižnici na Grimmauldovom námestí a našiel o ňom veľa informácií, ale o Voldemortovej minulosti tam nenašiel takmer nič a to ho veľmi zaujalo.
"Popravde, nič moc," priznal Sirius. "Je záhadou odkiaľ Voldemort prišiel. Viem, že to je anglický čarodejník, ale neviem, kde získal kúzelnícke vzdelanie ani jeho skutočné meno. Proste sa zrazu objavil a deklamoval veľa Grindelwaldových myšlienok. A zhromaždil nespokojných čarodejníkov. Po porážke Grindelwalda mala čierna mágia veľmi zlú reputáciu, takže bola v mnohých krajinách zakázaná a temní čarodejníci boli uväznení za jej používanie, aj keď ju nepoužili proti iným čarodejníkom. "
"To nie je fér!" vložil sa do toho Orion rozhorčene.
Sirius si vzdychol a prečesal si svoje dlhé vlasy prstami. "Musím priznať, že tu bolo veľa predsudkov a mnoho ľudí bolo potrestaných, hoci si to v skutočnosti nezaslúžili. Čarodejníci sa báli, že by sa to celé mohlo zopakovať, a aby predišli vzostupu nového Temného pána, potlačili akékoľvek používanie čiernej mágie. Zapríčinili tým veľké potláčanie, temné rodiny sa museli schovávať a nemohli používať svoju mágiu voľne. Takže keď sa Voldemort ukázal, okamžite získal ich podporu. Bol mladý a veľmi mocný, potenciálny Dumbledorov súper."
"Počul som, že Voldemort bol veľmi okúzľujúci a príťažlivý," povedal Sirius s nechuťou, "a rozprávalo sa, že bol Slizolinoým potomkom. Perfektný Temný pán pre zúfalé temné rodiny. Našťastie som sa s ním v bitke nestretol tvárou v tvár, no medzi nami aurormi bol veľmi obávaný. A keď sme bojovali so Smrťožrútmi, Voldemorta sme nechávali Dumbledorovi. "
Odmlčal sa a pozrel sa na svojho tichého syna. Orion mal fascinovaný výraz a Sirius si uvedomil, že je jeho syn veľmi zvedavý a zaujatý Voldemortom. Zamračil sa a spomenul si na Orionove slová o tom, že nevie koho podporovať: či Voldemorta alebo Dumbledora. Aj keď Voldemort zabil jeho matku a Jamesa, Orion stále zvažoval možnosť uzavrieť spojenectvo s tou príšerou. Siriusa z toho mrazilo. Síce povedal, že bude svojho syna nasledovať, ale modlil sa k Merlinovi, aby chlapec naozaj nezvažoval Voldemortovu stranu. Ten kúzelník bol zlý a krutý, a zdal sa mu byť cudzí akýkoľvek ľudský cit.
"A Dumbledore nemôže premôcť Voldemorta? Dumbledore porazil Grindelwalda v jedinom súboji a s Voldemortom bojoval niekoľkokrát a stále ho neporazil?" Spýtal sa Orion, s iskrou vzrušenia v jeho zelených očiach.
Bolo to ohromné, myslel si Orion. Aký druh moci Voldemort má, že ho Dumbledore nie je schopný poraziť? A Voldemort bol možno Slizolinov potomok! Kto vie, akou silou disponuje. Čítal o Slizolinovi a vedel, že ten muž vynašiel kúzla, ktoré mohol používať len on. Zaklínadlá v parselčine. Kúzla obsiahnuté v knihách, napísané jazykom, ktorý môže prečítať len niekto Slizolinovej krvi-ten, kto ovláda parselčinu
"Áno, je to tak. Dumbledore nebol nikdy schopný Voldemorta poraziť. Len ty si mohol, "povedal Sirius.
To náhle vytrhlo Orion zo zadumania. Úplne na to zabudol. Nedávalo to zmysel. Nebol mocný - ešte nie, povedal sám sebe. Ako to mohol urobiť, keď nebol ani trochu mocný ako Dumbledore. Bol len dieťa!
"Nie, vážne," povedal Orion potriasajúc hlavou.
Sirius sa na tie slová len uškrnul.
´Otec je niekedy tak nedospelý,´ pomyslel si Orion pobavene, ale pokračoval: "Ako je možné, že sa o Voldemortovi vie tak málo, keď bol tak mocný? Musí byť mocnejší než Dumbledore, keď ho nedokázal neporazil. A to, čo sa stalo so mnou a Voldemortom nedáva zmysel. Bol som iba dieťa bez sily! "
"Neviem. Všetkých to prekvapilo. Ale možno Lily niečo urobila-"
"Áno, áno," prerušil ho netrpezlivý a nepokojný Orion. "Aj keby niečo urobila, keď si povedal, že bola mocná čarodejnica, nebola Voldemortovi žiadnym protivníkom!"
Sirius sebou trhol. Niekedy bol jeho syn tak necitlivý. Spôsob, akým Orion rozprával o Lilinej smrti- len rozbor faktov, bez ukážky jedinej emócie pre svoju zavraždenú matku... Ale možno bol k chlapcovi nespravodlivý, Orion ju nikdy nepoznal. Nevedel, že to bola milujúci a jemná žena, aká dračica to bola, keď bránila niekoho, koho milovala, a aké teplo a lásku rozdávala všetkým okolo...
Sirius zastavil smer svojich myšlienok. Nemohol žiť v bolesti, kedykoľvek ju niekto zmieni. Vzdychol si a obrátil svoju myseľ späť k tomu, čo hovoril Orion.
"Viem, že pre neho nebola žiadny súper," povedal Sirius ticho, "ale mohla na teba použiť ochranné zaklínadlo... Aj keď by to nebolo nič proti smrtiacej kliatbe. Ale možno spôsob, ktorým sa pre teba obetovala, aby ťa zachránila, s tým niečo urobil. "
"Áno, premýšľal som nad tým, keď si mi o tom povedal," odsekol Orion. "Ale oci, hľadal som to v knižnici na Grimmauldovom námestí a našiel som nejaké knihy, ktoré vysvetľovali tento druh mágie založený na obeti a láske. Stálo v nich, že to môže niekoho ochrániť, ale smrť to nezastaví! Keby ma Voldemort zasiahol mučiacou alebo rezacou kliatbou, potom by ma mágia, ktorú vyvolala, ochránila. No on použil smrtiacu kliatbu, ktorú nič, a už vôbec nie mágia lásky nemôže zastaviť. Skontroloval som to v niekoľkých knihách. "
Orion si vzdychol. Neznášal, že nevie, čo sa stalo tej halloweenskej noci. Aký druh mágie bol vyvolaný v príkaze zachrániť jeho život a ukončiť ten Voldemortov? Veľká časť jeho výskumu sa tým zaoberala, ale vyšiel z toho s prázdnymi rukami. Všetci sa zhodli v tom, že smrtiaca kliatba bola nezastaviteľná a on bol len abnormalitou, keďže to prežil.
Sirius mohol vidieť, že je to pre jeho syna dôležitá otázka a že by sa tým mohol stať posadnutý. Ale naozaj, to, čo urobil jeho syn, bolo neporovnateľné, a nebolo tu veľa toho, čo by k tomu mohol povedať.
Rozhodol sa zmeniť tému a zameral sa na viac praktické veci. "Dobre, čo chceš robiť teraz, šteňa?"
Orion sa usmial. Túto prezývku miloval a jeho otec ju začal používať, aby sa Orion cítil bezstarostne.
"Chcem sa stať animágom," povedal Orion s vnútorným úškľabkom.
Sirius zastonal, ten chlapec bol samé učenie a žiadna zábava. Očakával by, že sa ho syn spýta na radu, ako si z niekoho vystreliť alebo ako zbaliť babu, alebo niečo také. Fajn, stať sa animágom bol veľmi náročný proces, ale produktom rozhodne zábava bola.
"Orion, som si istý, že v knižnici sú knihy na túto tému a môžem ti povedať o svojich vlastných skúsenostiach," povedal Sirius. "Ale najprv musíme ísť do mesta a kúpiť veci, ktoré potrebujeme. Dal som ti Regulusove staré detské oblečenie, ale môj syn nebude chodiť zle oblečený. Tak mi povedz, čo potrebuješ kúpiť. "
Orion sa od srdca zasmial. Jeho otec bol strašne márnivý a veľmi sa staral o vzhľad.
"Dobre teda, potrebujem oblečenie a povedal si mi, že ma chceš naučiť lietať, takže musíme kúpiť metlu. A hmmm, nechaj ma popremýšľať, bolo by celkom užitočné, keby som mal ... neviem ... hmm povedzme prútik?" Povedal Orion ironicky.
Sirius sa uškrnul. "Dobre, tak poďme. Tiež potrebujem zimné oblečenie. Nikdy nemôžeš vedieť, čo je to zima, kým nezažiješ zimu v Rusku. "
"Oci, počkaj... a čo moja jazva? Nenašiel som žiadne kúzlo, ako ju zamaskovať," prerušil ho Orion znepokojene. Trochu po tom pátral, ale nenašiel žiadne trvalé riešenie.
"Hmmm, myslím, že by si si mohol vziať klobúk," povedal Sirius skrývajúc úsmev.
Orion sa naňho neveriacky pozrel. Čo si jeho otec myslí, že sa bude prechádzať po meste v nejakom smiešnom klobúku?
Sirius sa usmial vydesenému výrazu svojho syna. A on bol ten ustavične obviňovaný z márnivosti!
"Neboj, šteňa, mám pekný a elegantný klobúk s kožušinou, ktorý je tu veľmi bežný a skryje tvoje čelo. Pomôžem ti nájsť trvalé riešenie hneď, ako sa vrátime. "
Potom boli konečne pripravení na svoj prvý výlet do čarodejníckej Moskvy. Jeho otec ho asistovane premiestnil a z ničoho nič sa objavili v peknej kaviarni. Orion mohol vidieť veľa čarodejníkov a čarodejníc oblečených v ťažkých kožených kabátoch rôznych, mnohokrát šokujúcich farieb, trúsiacich sa všetkými smermi. Niektorí mali rovnaký klobúk ako on, ktorý si Orion celkom obľúbil, lebo bol teplý a jemný. Iní mali veľmi dlhé vlasy omotané niekoľkokrát okolo hláv, alebo klobúky s podivne vyzerajúcimi, vypchanými zvieratami. Niektorí mali namiesto kabátov nesúrodé oblečenie a okolo ich tiel sa preháňali zahrievacie kúzla.
Bolo to ako výkladná skriňa zvláštnej kúzelníckej módy a keď prechádzali okolo, Sirius na tých ľudí ukazoval a prenášal zábavné poznámky, aby syna pobavil. Orion musel potláčať výbuchy smiechu. Keď bol so svojim otcom, bolo to ako mať pri sebe malého, hyperaktívneho brata a páčilo sa mu to.
Opustili kaviareň a došli na námestie plné ľudí, uprostred bola obrovská fontána. Sirius ťahal Oriona k fontáne, jeho všetečný pohľad mu oplatil šialeným úškľabkom a strčil ho dovnútra.
"Čo to-?" Začal hovoriť Orion, keď ho otec strkal do fontány.
Jeho ústa bola rýchlo zaplnené vodou. Cítil, ako je jeho telo nasávané a neúprosne ťahané dole. Mal pocit, ako by bol vrhnutý do obrovskej vane bez dna a potápal sa stále hlbšie. Tak rýchlo, ako to začalo, to skončilo, a stál uprostred veľmi podobnej fontány. Vyliezol von, presvedčený, že bude premočený, ale okamžite si všimol, že ako náhle sa jeho nohy dotkli zeme, bol kompletne suchý. Poobzeral sa a videl otcovu hlavu, ako sa vynára z fontány a jeho telo ju rýchlo nasledovalo. Sirius vyliezol z fontány a prišiel k svojmu synovi.
"To bolo... zaujímavé. Ale zaplatíš za to, "povedal Orion Siriusovi, ktorý sa na neho zlomyseľne uškŕňal.
Sirius sa uchechtol. Miloval čarodejníckych zelenáčov- bolo také ľahké vystreliť si z nich!
Orion sa rozhliadol okolo a videl, že boli na začiatku veľmi širokej ulice pokrytej snehom. Bola plná obchodov rôznych architektonických štýlov, ale prevažoval Slovanský štýl, ktorý predvádzali malé hranaté domy rôznych farieb. Niektoré mali pruhy, iné bodky, ďalšie boli postavené zo skla, s predmetmi, ktoré sa vo vnútri pohybovali a predstavovali to, čo daný obchod predáva. Dokonca videl obchod, kde poletovali sovy. Ďalšie obchody mali tvar ako kotlík a neustále sa otáčali... Bolo to ako v nejakej divnej rozprávke a páčilo sa mu to. Toto bol jeho svet a on cítil, že sem patrí.
Našťastie malo mnoho obchodov názvy napísané vo viacerých jazykoch a obsluha vedela rozprávať plynulou angličtinou.
Najskôr si išli kúpiť oblečenie. Sirius trval na tom, že on vyberie synovo oblečenie, dokazujúc, že má lepší vkus a Orion sa od neho môže učiť. Orion sa pobavene zasmial a dovolil otcovi, aby sa pobavil.
Ďalej si každý kúpil sovu. Orion si vybral veľkého čierneho orla, ktorý mal hrozivý výzor, no páčil sa mu a vták si na neho rýchlo navykol. Orion ho pomenoval Ares, podľa gréckeho boha vojny. Sirius si namiesto toho kúpil nádhernú a elegantnú bielu sovu, ktorú pomenoval Aurora podľa gréckej bohyne svitania, nasledujúc tak synov príklad.
V obchode s metlobalovými doplnkami prevzal vedenie Sirius a kúpil dva Nimbusy 2000, metlobalové dresy a sadu lôpt.
Nakoniec sa zastavili v Gregorovičovom obchode s prútikmi. Sirius mu vysvetlil, že Gregorovič je jedným z najlepších výrobcov prútikov a svoje obchody má v niekoľkých európskych krajinách.
Našťastie pre nich, Gregorovič chcel zostať vo svojom hlavnom obchode a tak ich mohol obslúžiť. Bol to starý muž s dlhou sivou bradou a krátkymi vlasmi, ale keď Orionovi podával prútik za prútikom, vyzeral ako by mal nevyčerpateľnú energiu. Už boli v obchode viac ako hodinu a stále nenašli vhodný prútik pre Oriona, kým Sirius prútik pre seba už dávno našiel.
"Dobre, chlapče. Prešli sme väčšinu prútikov v mojom obchode. Môžem ti len povedať, že toto sa mi za celé tie roky nikdy nestalo," povedal Gregorovič, keď stál so skúmavým pohľadom na vráskavej tvári. Prebodol Oriona očami a zamyslel sa," Možno ... možno by sme mohli skúsiť ... Áno, prečo nie , možno to bolo určené pre teba ... "
Gregorovič ich rýchlo opustil a odišiel do zadnej časti obchodu. Za pár minút sa znovu objavil, držiac dlhý, štíhly a úplne biely prútik v krásnom puzdre.
Orion ho vzal a okamžite ucítil, ako sa jeho mágie šíri telom, kým sa prelínala s prútikom. Pocítil teplo, ktoré ho pohltilo a silne pulzujúci tep mágie. Pulzovanie bolo silnejšie a on cítil záplavu besniacej mágie, ktorá ho naplnila. Stále sa to stupňovalo, až myslel, že praskne. Cítil, akoby z jeho tela chcela vybuchnúť vo vlnách samotná mágia. Orion sa začal báť a skúsil to ovládať. No pulzovanie stále narastalo a tlak sa zvyšoval. Keď už chcel upustiť prútik, prestalo to. Zostalo len príjemné chvenie a jeho vedomie sa vrátilo.
No, toto sa mu s ostatnými prútikmi rozhodne nestalo. Bol stále trochu nervózny a ohromený silou mágie, ktorú cítil predtým, ako odznela.
Gregorovič sa na neho pozeral skúmavo, s nerozlúštiteľným výrazom v očiach. Keď videl, že mu Orion jeho pohľad opláca, starý čarodejník nahodil svoj normálny výraz a zašepkal: "Samozrejme, že si ťa vybrala. Je veľmi jedinečná. Bola jedným z mojich experimentov a nemyslel som, že ju niekto bude schopný ovládať. To preto ti žiadna nesadla. Normálne prútiky majú len jedno jadro. Tvoj prútik má jadra dve, ale nielen to. Má dve veľmi mocné a temperamentné jadra: slzy Fénixa a jed Baziliska ... život a smrť. Vlastne, keď som ju vyrábal, myslel som, že viem, čo robím, ale nikdy som si nepomyslel ...“
Gregorovič potom zmĺkol a znova prebodol Oriona pohľadom.
'Naozaj musí byť ten muž tak dramatický? 'Pomyslel si Sirius. Sám bol ešte celkom otrasený z pocitu tej obrovskej sily, ktorá sa valila z Oriona, keď sa jeho syn dotkol prútika. A mohol vidieť, že aj Orion bol znepokojený.
Orion iba kývol a prútik pohladil. Stále cítil horúčavu svojej moci. Jeho telo bolo pre mágiu okolo neho vždy veľmi vnímavé; cítil ju vo vzduchu, v ľuďoch, v domoch a magických objektoch. Ale nikdy predtým necítil takú vlnu mágie. Vydesilo ho to, ale tiež chcel viac. Chcel to cítiť znova. Bolo to prvotriedne.
Zaplatili a odišli, zatiaľ čo Gregorovič pohľadom sledoval Oriona, až kým nevyšiel z obchodu.
Keď sa vrátili na Manor, boli vyčerpaní. Orion poprial otcovi dobrú noc a odišiel do svojej izby. Bola to nádherná izba. Orion tie farby miloval: zelená a modrá. Odložil si oblečenie a zbožňujúco pohladil svoj prútik.
Vliezol si do postele a pritisol si ho k hrudi. Znova to teplo ...
'Gaia ... Gaia ...'
Orion otvoril oči, keď počul ten šepot, a znepokojene sa rozhliadol okolo. Nič, bol sám. 'Gaia? Vymyslel som si to?' Nastražil uši a čakal, či ešte niečo začuje. Nič. 'Musím byť naozaj unavený,' povedal sám sebe a bez ďalšieho zamýšľania položil prútik na nočný stolík.