19. princové a mistří
Kapitola 19: Princovia a Majstri elixírov
Harry sedel v pracovni spolu so Severusom a portrétom jeho starého otca, a pol hodinu im rozprával o tom, čo sa na Potter manor vlastne stalo; o tom, že zavolal Smrť sa však nezmienil... iba ich informoval, že Jamesa vyhnal a vyhostil.
Keď Harry rozprával o Jamesovej zrade, Severus ho držal za ruku. Nenávidel Jamesa. Vždy naňho myslel ako na tyrana a rozmaznaného spratka, ale nikdy ani vo svojich najdivokejších snoch si nepredstavoval, že by bol schopný obetovať svojho syna, alebo sa ho snažiť zo žiarlivosti zabiť.
Harry prehovoril ako v tranze, „Áno, viem, že bol žiarlivý a žiarlivosť núti ľudí robiť šialené veci, ale on sa ma pokúsil zabiť, Severus... ako sa môže niekto pokúsiť zabiť vlastné dieťa? Postavil ma pred Námesačníka; nechal ma zožrať vlkolakovi. A prežil som len preto, že som sa zmenil na vlčie mláďa... ako sa môže niekto vzdať vlastného dieťaťa?“
Severus Harryho stále držal, ale Harry bol ako zamrznutý – jedna z foriem šoku. Severus nevedel, čo na to má povedať.
Elijah sa na nich díval zo svojho rámu, „James mi pripomína čarodejnicu Maleficent, bola to napoly víla a žila v pätnástom storočí. Hovorilo sa, že bola taká krásna až tým ľudí doslova hypnotizovala; najmä muži vždy urobili to, čo chcela. Jej najstaršia sestra Maude sa však vydala za jedného z muklovských princov a mala dve deti: chlapčeka a dievčatko. Po smrti princovho otca a staršieho brata, ktorí zomreli pri nehode, sa stal kráľom práve spomínaný princ a Maleficent začala žiarliť, že jej sestru teraz ľudia viac milovali a že bola stredobodom pozornosti.
Maleficent mala ešte len šestnásť a jej otec ju plánoval vydať za nejakého čarodejníckeho Lorda, ona však chcela byť kráľovnou. Až neskôr sa zistilo, že zviedla čarodejníckeho liečiteľa a prinútila ho zabiť jej sestru, ktorá čakala tretie dieťa. Potom sa Maleficnet vydala za sestrinho už slobodného manžela. Zatiaľ čo jej sestru volali „Dobrá kráľovná Maude“, pretože bola známa pre svoju dobrotu a prácu tak, že chudobným uľahčovala a zlepšovala život, Maleficnet bola známa ako „Maleficent Krásna“, ale tiež bola známa svojimi večierkami, zábavou a krutosťou. Hovorilo sa tiež, že dala sťať každého, kto spomenul meno jej sestry.
Keď malá princezná Matilda dospievala, jej krása začala súperiť s krásou jej nevlastnej matky. Veštec prorokoval, že Matilda sa stane krásnou a milovanou kráľovnou a ľudia sa začnú zhromažďovať práve okolo nej. Na Maleficent by sa malo zabudnúť. Maleficent sa ju potom pokúsila zabiť, ale Matildu zachránila skupina škriatkov, ktorí plánovali povstať proti monarchii kvôli Maleficentiným zlým a podlým zákonom. Mladý princ William potom svoju nevlastnú matku konfrontoval a bojoval s ňou; obaja v boji zomreli. Matilda sa nakoniec stala kráľovnou a je považovaná za najväčšiu kráľovnú čarodejníckeho odkazu a dedičstva.“
„Znie to trochu ako príbeh o Snehulienke,“ povedal Harry. Z otraseného stavu šoku sa dostal pri počúvaní Elijahovho príbehu.
Elijah prikývol, „Áno, myslím si, že práve toto je zdrojom toho príbehu. Jacob a Wilhelm Grimmovci napísali mnoho príbehov o spolužití muklovských a čarodejníckych svetov. Harry, žiarlivosť a závisť sú zlé veci. Rovnako ako Maleficent, aj tvoj otec podľahol pokušeniu tohto zla. Maude bola čarodejnica, ako jej sestra, a svoje magické schopnosti a postavenie v spoločnosti využívala na konanie dobra medzi ľuďmi; Maleficent, ktorá mala tie isté schopnosti a postavenie, ich využívala len vo svoj prospech a nikdy sa nestarala o nikoho iného, len o seba. Matilda mala možnosť dívať sa na dva príklady života – život jej matky a život jej nevlastnej matky; rozhodla sa nasledovať príklad svojej matky, ale tiež brala do úvahy to, čo by sa mohlo stať, keby dovolila moci, chamtivosti, žiarlivosti a závisti z nej vyzrieť. Vo Wizengamote dodnes používame niektoré z Matildiných zákonov.“
Harry prikývol; chápal, čo sa mu snažil Elijah povedať. Ešte chvíľu o tom hovorili, až kým Severus necítil, ako sa Harryho telo slabo kolíše.
„Harry, dnes ráno si použil veľa mágie, možno by si si mal zdriemnuť.“
„Myslím, že máš pravdu, naozaj by som si mal oddýchnuť.“
Severus zavolal Jeevesa, hlavu Princeovských domácich škriatkov, ktorý Harryho odviedol do jednej z izieb pre hostí. Severus šiel s Harrym a predtým, než si ľahol do postele mu Harry povedal, že je v poriadku, a že on by sa mal vrátiť a pozhovárať sa so svojim starým otcom.
Severus sa vrátil do pracovne a pozrel sa na svojho Elijaha, ktorý prehovoril, „Harry je dobrý človek a aj dobrý partner pre teba. Úprimne ho schvaľujem.“
„Áno, je to dobrý človek. Keď som si myslel, že ty aj všetci moji priatelia ma nenávidíte, obrátil som sa k Temnému pánovi. Ale Harry taký nie je, on by nikdy nič také neurobil. Je veľmi silný.“
„Áno je, a preto bude pokušenie väčšie. Severus, on ťa teraz potrebuje viac, ako kedykoľvek predtým. Musíš tam preňho byť a je potrebné, aby si bol preňho akousi kotvu, ktorá by mu pripomínala, za čo bojuje. Láska je najväčšou bielou mágiou, ktorá existuje a preňho si hlavným zdrojom tejto lásky ty.“
„Bude to preňho ťažké, vo svojom živote spoznal len veľmi málo lásky. Jeho muklovský príbuzní mu prejavovali len nenávisť a zneužívali ho slovne aj emocionálne. Bojoval proti tomu s myšlienkou, že ho jeho rodičia milovali natoľko, že preňho zomreli, len aby zistil, že to bol práve James, kto sa ho snažil zabiť a kto bol zodpovedný za to, že bol magicky zneužitý. V istom zmysle bolo pravdou to, čo mu jeho príbuzný hovorili. Jeho otec bol zlý muž, ktorý ho nechcel.“
„Potom mu pripomeň lásku jeho matky, ona sa preňho obetovala a väčší príklad lásky, ako niekto, kto ochotne položí svoj život a mágiu za iného človeka, neexistuje.
Severus sa zamračil, keď sa zamyslel nad tým, ako veľmi Lily trpela, „V škole som sa k nemu správal ako ten najväčší bastard. Pred očami som mal Jamesa a nie jeho, zabudol som, že je to tiež Lilino dieťa. Počas tých rokov som mu spôsobil toľko zármutku...“
„A on ti zjavne odpustil, Severus. Zdá sa, že to len ty si ešte neodpustil sebe. Severus, vieš, ako som si zarábal na živobytie?“
Severus prikývol, „Áno, bol si vedúcim Odboru na presadzovanie čarodejníckeho práva.“
„Áno, väčšina Lordov Princeov boli buď vedúcimi OPČP, alebo vedúcimi Wizengamotu, ako môj otec. A ako taký má tento dom jedny z najsilnejších ochrán v celom Anglicku. Ak Harry dokázal prejsť týmito ochranami pomocou prenášadla, ktoré bolo vytvorené na základe lásky, potom tá láska musela byť veľmi silná.“
Severus nad tým chvíľu premýšľal a potom odvetil, „Nezaslúžim si jeho lásku... a jedného dňa si Harry uvedomí, že ja za to nestojím.“
„Severus, si dobrý človek a Harry to vie. Či už si myslíš, že si to zaslúžiš, alebo nie, Harry ťa MILUJE a ty veľmi miluješ jeho, len musíš sám sebe dokázať, že si hodný jeho lásky. Severus, prečo máš pocit, že si ho nezaslúžiš?“
„Je to mocný čarodejník.“
„Tak, ako aj ty. Albus si myslel, že si dostatočne silný na to, aby ťa považoval za potenciálneho Temného pána... Väčšinu svojho života si strávil ako špión, pre ostatných si obetoval svoj život, dušu a šťastie, pričom si na oplátku nič nedostal.“
„On je taký nádherný a ja... ja som škaredý starý muž.“
„Severus, nie si starý, nemáš ešte ani štyridsať, čo je možno v muklovskom svete stredný vek. Čarodejníci sa ľahko dožívajú aj sto päťdesiatich rokov, ešte stále si mladý muž. Nie si škaredý, veľmi sa na mňa podobáš - okrem nosa a farby vlasov - a ja som bol považovaný za pomerne dobrý úlovok, ďakujem pekne. Nos sa dá upraviť, rovnako, ako aj zuby. A keď sa o seba budeš starať a nosiť oblečenie, ktoré sa bude na tvojom tele dobre vynímať, uvidíš, aký atraktívny naozaj si.“
Severus sa na svojho starého otca pochybovačne díval.
„Okrem toho,“ pokračoval Elijah s veľmi darebáckym úškrnom, „zjavne existuje niečo, na čo sa rád Harry díva, keď ťa má pekne pod sebou.“
Severus prudko očervenel a zasunul sa hlbšie do kresla, na čo sa jeho starý otec len zasmial.
„Nemáš sa za čo hanbiť, Severus. Ako si povedal, Harry je veľmi mocný čarodejník, z toho všetkého čo som dnes počul a videl, je asi taký mocný ako boli zakladatelia a to ani nemá plne vyvinutú mágiu. Nie je nič zlé na tom, nechať ho mať prevahu v posteli. Som si istý, že aj tam je dosť mocný.“
„Starý otec!“
Elijah sa zasmial, „Vážne, Severus, aj najmocnejší čarodejník potrebuje niekoho po svojom boku. Vo svojom vzťahu s tvojou starou matkou som bol dominantný ja a nemalo to nič spoločné s tým, či som bol čarodejník alebo čarodejnica. Avšak mnohokrát mi moja úloha spôsobila veľa stresu a takmer som si niekedy vytrhal vlasy od zúfalstva, nezabúdaj, že to bolo za času Grindelwaldovej moci a muklovský svet bol vo vojne. Boli chvíle, keď som si myslel, že neprežijem a v tých časoch to bola práve Miriam, ktorá ma podržala a ja som cítil, ako sa všetko napätie rozplýva. Mala svoj spôsob, ktorým tam pre mňa vždy bola a pomohla mi, navarila mi moje obľúbené jedlo alebo pripravila kúpeľ s nejakým novým elixírom, ktorý vytvorila len pre mňa, alebo len ležala v posteli vedľa mňa a tým, že ma držala v náručí akosi odplašila všetkých démonov. Keby bola nažive vtedy, čo som sa o tebe dozvedel, Albus by sa nespravil to, čo urobil. Nikdy by mu to nedovolila. Nikdy to nebola slabá žena, práve naopak, bola to silná, mocná čarodejnica a veľa z nej vidím práve v tebe. Ona bola mojou polovičkou a ty ňou musíš byť pre Harryho.“
Do miestnosti vošiel Jeeves, ponúkol Severusovi obed a spýtal sa, či má zobudiť na obed aj pána Harryho. Severus mu povedal, aby Harryho nebudil a nechal ho spať.
„Starý otec, neviem, či by som tým preňho mohol byť, vždy som skončil tak, že som každému ublížil. Takmer všetci, ktorým Harry vo svojom živote veril, sa obrátili proti nemu, bojím sa, že ho raz zraním aj ja.“
„Severus, miluješ Harryho?“
„Áno, veľmi.“
„Potom viem, že až príde čas, spravíš správnu vec. Prestaň sa tým znepokojovať a ver svojim inštinktom.“
Náhle Severus pocítil nepokoj vo svojej mágii a pozrel sa na strop, „Harry je rozrušený.“
Elijah sa na svojho vnuka usmial, „Možno nočná mora, tých ešte prežije veľa. Choď za ním Severus a len ho drž. Ak je to tak, ako bolo u mňa, len si k nemu ľahni a objím ho, všetko zlé odíde. Choď za ním, dieťa, potrebuje ťa.“
Severus vyšiel hore po schodoch a otvoril dvere do Harryho izby. Videl, že Harry sebou na posteli hádže a otáča sa – starý otec mal pravdu. Harry mal nočnú moru.
Severus sa vyzul a vliezol k Harrymu do postele, pomaly sa presúvajúc zaňho a a hneď na to ho objal. Harry otvoril oči a otočil sa k Severusovi.
"Sev?"
„Pššt, Harry, som tu, spi ďalej.“
„Nechcel ma,“ povedal ticho Harry, „Naozaj som netvor.“
„Nie Harry, James bol idiot, nevedel, čo je to skutočný poklad. Tvoja matka to však vedela, milovala ťa viac ako vlastný život a ja... ja ťa tiež milujem viac, ako svoj život, Harry.“
Harry sa k nemu otočil čelom a prudko ho objal. Severus dovolil Harrymu držať ho. Po chvíli Harry vzhliadol a so Severusom si vymenil pomalý, vášnivý bozk. Severus cítil, ako sa ich mágia spája.
Keď sa Harry od neho odtrhol, vyhlásil, „Nemyslím si, že by sme dnes mali mať sex.“
„To je v poriadku Harry, láska je viac ako sex.“
Harry prikývol, „Ja viem, to len, že moja mágia je ešte stále príliš na povrchu a bojím sa, že ti ublížim.“
„Som spokojný aj s tým, že tu len tak s tebou ležím, chcem ťa držať, zatiaľ čo ty budeš spať. Bolo by to perfektné.“
Harry sa otočil a nechal Severusa objímať ho.
***
Severus sa zobudil, keď začul puknutie. Do miestnosti vstúpil Kreacher.
„Prepáčte, pán Severus, ale už je čas zobudiť vás a pána Harryho, potrebujete sa pripraviť na konferenciu.“
Severus skontroloval čas a zistil, že je päť hodín. Harry spal dobrých päť hodín bez toho, aby mal nočnú moru.
„Ďakujem, Kreacher, zobudím ho.“
Kreacher sa odmiestnil.
„Harry... Harry, láska, je čas vstávať.“
„Som hore, jednoducho sa mi teraz nechce hýbať,“ zaklonil hlavu Harry a pozrel sa na Severusa, ktorý ho stále zozadu držal a chytil Severusa za ruky, naznačujúc mu, že nechce, aby sa pohol.
„No, máme už len hodinu predtým, než príde čas na plánovaný odchod do Barcelony.“
„Áno, za hodinu sa toho dá urobiť veľa,“ povedal Harry s úsmevom a presunul jednu zo Severusových rúk do svojich nohavíc.
Severus zastonal a uchopil orgán, ktorý Harry ponúkol.
„Budeme mať problémy, Kreacher sa nepoteší,“ povedal Severus, keď rytmicky rozhýbal svoju ruku.
„Hmm, Kreacher chce, aby som bol šťastný a ty ma robíš veľmi, veľmi šťastným.“
„Áno... ale Lord Black nikdy nemešká,“ zašepkal Severus Harrymu do ucha.
„Mohli by sme sa podeliť o vaňu, ktorá ... och, áno... ktorá skráti čas... ach, bože áno...“
Severus okolo seba cítil Harryho mágiu. Vždy, keď spolu mali sex, používal Harry kombináciu svojho tela a mágie, čo privádzalo Severusa na úroveň, ktorú skúsenosťami nedosiahol so žiadnou inou osobou; toto bolo však iné. Spomenul si, čo mu Harry povedal o jeho mágii, že je príliš na povrchu a že sa bojí, že by mu mohol ublížiť. Časť z neho mu hovorila, aby prestal, druhá však povedala, že musí pokračovať a dokončiť to, čo začal. Pevnejšie omotal ruku okolo Harryho hrudníka a pritiahol si ho bližšie. Druhá ruka zvýšila tempo svojho pohybu.
Keď sa Harry uvoľnil, urobila jeho mágia to isté. Obaja – Severus aj Harry – vykríkli. Harry od potešenia a Severus keď ho trafil veľký magický blesk.
Harry sa očistil a otočil sa. Musel sa smiať, keď videl, ako Severusovi trčia vlasy do všetkých strán vysoko nabité mágiou. Harrymu to pripomínalo statickú elektrinu.
Do miestnosti sa s puknutím primiestnil Kreacher, „Je pán Harry a pán Severus v poriadku? Cítili sme, že sa celý dom zatriasol a svetlá zablikali.“
Harry sa zasmial, „Sme v poriadku, Kreacher.“
„Áno, no. Radšej si pohnite, ak chcete o šiestej odísť na konferenciu. Lord Black nikdy nemešká,“ povedal malý škriatok keď bežal do kúpeľne a začal pripravovať sprchu a šaty pre Harryho.
Harry sa zasmial a po chvíli vážne prehovoril (k obom, aj k Severusovi aj ku Kreacherovi), „Dnes na večeru nepôjdem.“
Severus nebol prekvapený, ale zato bol sklamaný.
Harry pokračoval, „Musím ísť späť do Rokfortu; stretneme sa v Barcelone neskôr, možno po večeri. Potrebujem ísť za Nevillom a ostatnými.“ Potom sa Harry obrátil k domácemu škriatkovi, „Kreacher, potrebujem, aby si mi priniesol moje zrkadlo, musím sa spojiť s Nevillom. Keď sa osprchujem a oblečiem, stretnem sa so škriatkami. Kreacher, je možné dať mi niečo na jedenie? Som hladný.“
Kreacher prikývol a odmiestnil sa. Rýchlo priniesol Harrymu komunikačné zrkadlo a tácku s niekoľkými sendvičmi a tekvicovým džúsom.
Harry sa obrátil k Severusovi, ktorý vyliezal z postele. Pristúpil k nemu a objal ho, „Viem, že si sklamaný, ale po tom, čo som sa dnes dozvedel je dôležité, aby o tom vedeli aj ostatní. Teraz hneď.“ Potom Severusa pobozkal, na čo ten odpovedal ďalším bozkom, „Budem tam pre teba celý víkend, len musím vybaviť najprv toto.“
„Viem a súhlasím... netráp sa, najdôležitejšia časť začína aj tak zajtra... idem do svojej izby dať si sprchu a pripraviť sa, zatiaľ čo ty budeš hovoriť s Nevillom a svojimi škriatkami. Stretneme sa ešte predtým, než odídem.“
Harry ho opäť pobozkal a Severus odišiel z izby.
Harry zavolal cez zrkadlo Nevilla a povedal mu, že sa musia naliehavo stretnúť a zvolať mimoriadnu schôdzku.
„Harry, čo sa stalo? Myslel som si, že sa chystáš ísť so Severusom do Barcelony.“
„Neville, poviem ti to, keď prídem, čo bude už skôr ako za hodinu. Daj vedieť aj Minerve a Filiusovi a povedz im, aby kontaktovali Briana a Kingsleyho; tiež je dôležité, aby tam bola aj tvoja babička.“
„Dobre, Harry, verím ti. Všetci sa teda o chvíľu stretneme,“ povzdychol si Neville.
Potom Harry zavolal Fireforgea, s ktorým hovoril ďalších pár minút. Osprchoval sa a prezliekol do obyčajného červeného habitu. Zavolal Jeevesa a povedal mu, že očakáva príchod niekoľkých škriatkov.
Keď už takmer dojedol, opäť vstúpil do miestnosti Kreacher, tentokrát s Potterovskými škriatkami a ich deťmi.
„Hawk, praješ si opäť prevziať plášť Hlavy Potterovských škriatkov, alebo chceš ostať s mladými škriatkami?“
„Dávate mi na výber?“ prekvapene sa spýtal Hawk a keď Harry prikývol, spýtal sa, „Koho vyberiete, ak odmietnem?“
„Kreacherovi dám na starosti všetkých škriatkov, hoci som zavolal aj svojmu správcovi majetku, ktorý bude dohliadať na rekonštrukciu Potter manor.“
Harry začul, ako všetci škriatkovia šokovane zalapali po dychu a potom si Harry uvedomil, že oni vlastne nevedia, čo sa stalo. Tak im povedal: „Ja... duch, ktorý strašil na Potter manor,“ vrhol Harry rýchly pohľad na Etoile, „už viac nie je... pohol sa ďalej, takže vás viac už nebude trápiť.“
Harry počul, že väčšina škriatkov si úľavne povzdychla a videl Hawka, ktorý pevne objímal svoju družku, „Avšak zo sídla som urobil taký menší neporiadok a stáť ostali len dve miestnosti – knižnica a Sieň starších. Hoci aj tá bola trochu poškodená. Takže sídlo bude musieť byť znovu opravené.“
Hawk sa naňho s úžasom díval. Vedel, že jeho pán bol veľmi mocný a že sa niečo muselo stať, keď pán zničil sídlo.
Harry pokračoval, „Chápem to tak, že väčšina z vás, ktorí ste pracovali pre toho, kto ma zradil, tak urobila na základe príkazov posledného Lorda Pottera a tak vás z toho nebudem viniť.“ Harry sa na chvíľu odmlčal a videl, že dvaja menovaný – Tate a Pence – od úľavy plakali. „Avšak staré príkazy sú odteraz zrušené, ja som Lord Potter a očakávam, že ma budete poslúchať.“ Všetci Potterovský škriatkovia sa uklonili a odprisahali mu poslušnosť.
„Fajn, teraz, Hawk, čo by si rád robil?“
„Ak by to bolo v poriadku pán Harry, rád by som ostal s malými škriatkami.“
Harry sa usmial, „Skvelé. Keďže Potter manor viac nie je obývateľný pre malých škriatkov, pošlem vás do môjho sídla v Devone; nenachádza sa tam nič, čo by mohlo obsahovať čiernu mágiu a je tam veľa izieb, v ktorých sa môžu škriatkovia hrať. Je skryté, takže sa nemusíte obávať, že vás tam nájde nejaký mukel alebo čarodejník.“
Etoile Harryho objala a povedala, „Ste dobrý chlapec, Harry, váš otec by bol na vás taký hrdý.“ Harry stuhol. Mal rád toho domáceho škriatka, ale Etoile si toho už toľko vytrpela, že sa stiahla do svojho vymysleného sveta, kde bol jeho otec dobrým človekom, ktorý bol takým, ako všetci vraveli Harrymu, že bol. Etoile si nedokázala priznať, že sa z neho stal netvor.
Hawk však vedel čo sa stalo a Jamesa nenávidel, ale ako domáci škriatok nemohol robiť nič, ani akokoľvek prejaviť svoju nenávisť. Hawk rýchlo chytil Etoile a povedal Harrymu, „Vaša matka by na vás bola veľmi hrdá a tak isto aj pán Patrick.“
Harry prikývol a potom povedal, „Môj správca majetku by tu mal byť už každú chvíľu s prenášadlami, kľúčami a všetkým ďalším, čo budete potrebovať. Ak súhlasíš, Hawk, pošlem s vami Pence.“
Domáci škriatok sa usmial a povedal, „Súhlasím veľmi rád.“
„Dobre. Flint, ty budeš upratovať Potter manor, chcem, aby si odstránil všetky trosky a všetko, čo má byť opravené. Petal a Chi, od vás dvoch chcem, aby ste skontrolovali a zistili, čo všetko je v sídle treba urobiť. Upratovanie a čistenie ostane len na Flintovi.“
Obaja škriatkovia prikývli a Harry zahliadol nepatrný diabolský úškrn, ktorý im prešiel tvárou, keď sa pozreli na Flinta. Ten vyzeral dosť vydesene.
„Kreacher, ty máš na starosti všetkých domácich škriatkov a budeš spolupracovať s Fireforgeom. Pridelíš im úlohy, ktoré je potreba vykonať. Ja idem teraz do Rokfortu a potom na víkend do Barcelony. V pondelok sa s tebou skontaktujem, aby som videl, ako sa veci vyvíjajú. Fajn, viete všetci, čo treba robiť?“
V tej chvíli vošiel dnu Jeeves a oznámil Harrymu, že prišiel Fireforge a čaká ho v salóne. Harry ho šiel pozdraviť a zistiť, či boli všetky tie rôzne úpravy vykonané.
Jediný problém nastal, keď Etoile k sebe zavolala všetkých malých škriatkov, keď nadišiel čas odchodu. Dante sa postavil vedľa Kreachera, ktorý maličkému škriatkovi povedal, že možno by bolo najlepšie, keby šiel spolu s ostatnými. Dante však odmietol a povedal, že chce zostať s Kreacherom.
Harry ten trucovitý výraz, ktorý mal Dante na tvári, poznal; presne takto vyzeral Teddy tesne predtým, než spustil svoj záchvat rozhadzovania vecí. Harry premýšľal o malom škriatkovi a o tom, akými hrôzami si musel prejsť v posledných niekoľkých mesiacoch. K Harrymu prišiel ešte len pred pár dňami a potom bol daný Kreacherovi, pri ktorom konečne našiel nejakú stabilitu, len aby mu povedal, že má byť znova poslaný niekam preč. Harry mu rozumel a rozhodol sa, „Kreacher, myslím si, že pre Danteho by bolo najlepšie, keby ostal s tebou.“ Dante sa na Harryho usmial a veľmi rýchlo (takmer nepostrehnuteľne) ho objal.
Keď všetci škriatkovia odišli na určené miesta, Harry si všimol Severusa stojaceho pri dverách s pohľadom upretým naňho. Harry sa usmial, Severus vyzeral veľmi sexy. Oblečené mal čierne džínsy zastrčené vo vysokých čižmách a voľnú, hodvábnu smaragdovozelenú košeľu, ktorú mal vytiahnutú z nohavíc a zľahka porozopínanú; vlasy mal zviazané v cope a jeho tvár žiarila ako tvár niekoho, kto bol zamilovaný.
Harry k nemu pristúpil a vášnivo ho pobozkal, „Snažíš sa ma zlákať, aby som šiel s tebou, Severus? Bože, vyzeráš tak sexy. Mám chuť ťa vyzliecť a milovať sa s tebou tu a teraz.“
„Myslel som si, že dnes sex mať nemôžeme,“ doberal si ho Severus.
„Áno, no pomohol si mi uvoľniť nejakú prebytočnú mágiu... stále by som ti síce mohol trochu ublížiť, ale trochu drsného a silného sexu by ti mohlo udržať v pamäti, kto je tvoj druh... a tiež udržať všetkých ostatných vlkov na uzde.“
„Takže si myslíš, že sa nedokážem sám zvládnuť, že potrebujem ochranu?“ povedal Severus s predstieraným prísnym pohľadom.
„Nie, to som nikdy nepovedal, ale vlk vo mne kričí, aby som si ťa pekne označil svojim pachom tak, že všetci budú vedieť, že si môj,“ opäť si ukoristil Severusove ústa a venoval mu taký bozk, ktorý na Severusa kričal, aby sa podvolil, čo aj urobil.
Práve keď sa Harry odtiahol, začul, ako niekto cez zrkadlo volá jeho meno. Pozrel sa na Nevillov odraz, ktorý mu povedal, že všetci už dorazili a čakajú naňho v Minervinej pracovni. Harry ešte raz Severusa hlboko pobozkal a sľúbil, že sa s ním stretne neskôr. Pomocou hop-šup prášku si to rýchlo namieril do Rokfortu.
Severus si povzdychol, rozlúčil sa so starým otcom, vzal si prenášadlo a odišiel priamo do Barcelony.
Hary sedel v Minervinej pracovni a v ruke držal pohár vína, avšak naozaj ho nepil, len ním krúžil v pohári a díval sa na jeho víriacu hladinu. On, Minerva, Filius, Neville, Augusta, Brian a Kingsley práve vystúpili z mysľomisy, pomocou ktorej si prezreli všetky spomienky z udalostí dnešného rána. Keď Harry vstúpil do pracovne, umiestnil do mysľomisy spomienky od toho okamihu, keď sa ho Patrick spýtal na Voldemorta, až do doby, keď James odpovedal prečo bol duchom, a vyzval ostatných aby vstúpili.
Minerva kažnému podala drink a Neville schmatol pohár whisky, rovnako ako Filius, Brian a Kingsley. Augusta s Harrym v rukách držali pohár vína. Práve Augusta prehovorila ako prvá, „Takže Flamel je za tým všetkým – Frank, Alice, Neville, Harry.“
„Je tam ešte niekto ďalší, ale som si istý, že Flamel v tom mal veľký podiel,“ povedal Filius, ktorý vyzeral, akoby sa necítil dobre.
„Jamesa som poznala celý jeho život, vedela som, že bol trochu rozmaznaný, ale myslela som si, že dospel, keď odišiel z Rokfortu a oženil sa s Lily. Ako som sa mohla tak mýliť, ako som to mohla nevidieť, bola som vedúcou jeho fakulty,“ vyčítala si Minerva.
„Albus nás všetkých nechal vidieť to, čo chcel, aby sme videli. Nikdy sme predsa nepodozrievali ani Albusa, ani Poppy. James a Záškodníci tvorili časť Albusovho plánu a Albus bol v manipulovaní hotovým majstrom; všetci sme boli oklamaní,“ povedal Filius pri pohľade na Minervu.
„Ale ja som bola jeho krstnou matkou, mala som... mala som...“ zložila si hlavu do dlaní, potom opäť vzhliadla a zhlboka sa nadýchla, „Patrickov otec bol taký prísny, Patrick sa ho dokonca trochu bál a preto nechcel, aby sa James tak bál jeho. Vždy, keď dostal správu, že James urobil niečo zlé, rozhodol sa s ním pozhovárať a tak mu ukázať, kde spravil chybu, nechať ho učiť sa pomocou skúseností. James a Sirius mu veľmi pripomínali nás dvoch, keď sme ešte chodili do školy... neviem, čo sa pokazilo.“
„To, čo sa pokazilo, nebola žiadna zodpovednosť. Keď ste vy a starý otec spravili niečo zlé, vedeli ste, že bolo pravdepodobné, že dostanete trest. Ani pri žartoch a vtípkoch ste neprekročili hranicu, pretože ste vedeli, že niekto – ktokoľvek, či už vaši rodičia alebo učitelia alebo riaditeľ - by bol za vaše činy zodpovedný. James nie, bolo mu dovolené robiť, čo chcel. Trest jeho otca, zatiaľ čo mal nejaký účinok pre ostatné deti, tak na Jamesa vôbec žiaden. A riaditeľ školy ho dokonca povzbudzoval, takže sa nikdy necítil zodpovedný,“ vážne vyhlásil Harry.
„Snažil sa ťa hodiť vlkolakovi, aby ťa zožral,“ zvolal Neville.
„Dumbledore ho naviedol, aby postavil Severusa pred zúriaceho vlkolaka; bolo to, ako keby James cítil, že sa musel vysporiadať so svojimi nepriateľmi. Ako dieťa som sa stal jeho nepriateľom ja, takže James len urobil to, čo sa naučil. Neospravedlňujem ho - teraz je v pekle, kde platí za svoje činy – ale bol vycvičený tak, že si myslel, že bol Lordom Svetla medzi ľuďmi, ktorí boli zlí; samého seba presvedčil, že koná dobro.“
„Presne to, čo Albus nahovoril skupine svetlých čarodejníkov sa stalo natoľko skazeným, že už viac nepoznajú rozdiel medzi Svetlom a Temnotou. Je to presne to, čomu povedal, že sa snažia zabrániť,“ povedala Minerva.
„Áno, problémom je, ako ich zastaviť,“ povedal Harry.
„Harry, čo sa stalo Jamesovi?“ spýtal sa zrazu Brian a pozorne ho pri tom sledoval.
„James už viac neexistuje, bol vyhostený.“
„Ako?“ pýtal sa ďalej Brian, ale Harry neodpovedal.
Brian z neho nespúšťal pohľad a potom uviedol, „Harry, s mocou prichádza aj zodpovednosť, všimol som si, že máš v ruke Bazový prútik a tiež Plášť; musíš byť opatrný, sú to veľmi nebezpečné predmety. Si mocnejší, ako ktorýkoľvek iný čarodejník, ktorý v súčasnej dobe spadá pod ministerskú jurisdikciu. Neurob rovnakú chybu, ako Albus, nehraj sa na Boha a neurob všetko čo chceš len preto, že to dokážeš.“
„Ja viem, ver mi. Viem to... to je dôvod, prečo som prišiel za vami. Chcem byť súčasťou týmu a nie tým, kto robí všetko sám. Nechcem, aby na mne ktokoľvek závisel, nechcem tú zodpovednosť. Pre jednu osobu je to príliš veľa moci.“
Potom Filius náhle zmenil tému, „Nejaká zmienka o Flamelovi?“
Brian odpovedal, „Naše hľadania nepreukázali, že je Flamel mŕtvy. Podľa všetkého je stále nažive.“
Minerva sa spýtala, „Nejaké tušenie, kde by mohol byť?“
„Záznamy ukazujú, že má súkromný ostrov, ktorý je nezmapovateľný a na vstup musíte mať povolenie; ani ministerstvo nevie, kde ten ostrov je.“
„Ako to? Myslela som si, že ministerstvo má vždy prehľad o svojich občanoch,“ čudovala sa Augusta.
Teraz to bol Kingsley, kto odpovedal, „Flamel je považovaný za čarodejníka bez hraníc – nie je viazaný na žiaden národ, aj keď sa narodil v Británii.“
Harry sa otočil k Nevillovi, „A čo budeš robiť ohľadne toho vyšetrovania?“
Neville sa pozrel na svoju babičku, ktorá mu povedala: „Je to len na tebe.“
Neville vážne odpovedal, „Stále chcem plné prešetrenie. Moji rodičia boli mučení kvôli tomu, aby podpísali papier, ktorým sa vzdávajú účtu a hlavní škriatkovia o tom vedeli. Chcem, aby za to zaplatili.“
Brian prikývol, „Myslím, že teraz viac ako inokedy, chcem aj ja pokračovať v tomto vyšetrovaní.“
Potom znova prehovoril Kingsley, „Watson, chcem, aby bola prešetrená aj nemocnica Sv. Munga, aby sa zistilo, či majú Alice a Frank skutočne trvalé poškodenie, alebo ak nie, či im náhodou nebola „poskytnutá pomoc“ aby aj naďalej zostali v tomto stave.“
Nevillovi v ruke praskol pohár a Harry nechal mávnutím ruky rozbité sklo zmiznúť.
„Myslím, že nechám Franka a Alice presťahovať do Longbottom manor, tak by mohlo prebehnúť nezávislé vyšetrovanie,“ povedala Augusta pri pohľade na Briana a Kingsleyho.
Neville prikývol, „Brian, myslíte, že by mohla prísť Justína a prehliadnuť ich? Zaplatím jej dvojnásobok platu, aký dostáva u Sv. Munga. Verím jej a chcem, aby viedla tým, ktorý im pomôže.“
„Spýtam sa jej,“ odpovedal Brian a položil Nevillovi ruku na plece.
„Ja sa na to tiež spýtam Severusa a uvidíme, či by som mohol dať do kopy elixírový tým,“ povedal Harry a premýšľal, ako pre seba zohnať celý tým.
Neville prikývol.
Ďalšiu pol hodinu strávili špekulovaním a rôznych veciach a vytváraním všelijakých plánov. Až potom sa všetci rozišli.
Harry skontroloval čas. Bolo pol deviatej, nechcel ísť na večeru tak neskoro, ale rozhodol sa, že pôjde a počká Severusa v ich apartmáne. S každým sa rozlúčil a pomocou prenášadla sa premiestnil do Barcelony.
***
Hneď, keď Severus prišiel do Barcelony, podivil sa nad krásou tohto mesta. Nachádzal sa na magickej pristávacej stanici, ktorá bola od hotela vzdialená asi kilometer. Pozrel sa na hodinky a zistil, že je ešte len šesť hodín. Predtým si myslel, že budú mať s Harrym nejaký čas pre seba ešte skôr, než pôjdu na konferenciu, ale teraz to bolo len na ňom.
Chvíľu si to tu prezeral, predtým, než prišiel hore do La Calle Negra, čo bola niečo ako Barcelonská Zašitá ulička. Mal tu zopár známostí, hoci nie všetky boli milé a príjemné. Spomenul si konkrétne na jedného, Miguela, ktorý mu dlhoval láskavosť a ktorý by mu vlastne aj mohol pomôcť. Obrátil sa smerom k centru ulice a vybral sa hľadať svojho priateľa.
O pol hodinu neskôr Severus opúšťal ošumelo vyzerajúci obchod s čiernymi dverami s úsmevom na tvári; jeho priateľ sa vôbec nezmenil a Miguel bol rád, že už viac nič nedlhuje bývalému Smrťožrútovi. Severus sa ešte stále usmieval a pozrel sa na svoj odraz v jednom z výkladov. Miguel odviedol dobrú prácu; jeho zuby boli rovné a biele. Pre seba sa uškrnul a tichým hlasom vyhlásil, „Fajn, starý otec, prvý krok mám za sebou.“ Potom sa už ponáhľal do hotela, pretože nechcel meškať.
Severusovi neznámi dvaja čarodejníci, ktorí však Severusa spoznali okamžite, ho nepretržito sledovali. Boli to talianske dvojčatá Lorenzo a Giovanni de Medici. Dvojčatá boli bohatými a mocnými talianskymi čarodejníkmi, ktorí boli navonok známi ako bohatí obchodníci s investíciami po celej Európe, avšak v niektorých kruhoch boli známi ako taliansky Smrťožrúti. Oni proti tomuto titulu výrazne protestovali, pretože nikdy k Voldemortovým stúpencom nepatrili. Boli však známi pre to, že mnohým priviedli smrť a milovali Bellatrix a jej „salónne triky“. Vždy si vzali to, čo chceli a práve teraz im pohľad padol na Severusa.
„Lorenzo, vidíš to, čo vidím ja? Nie je to Severus Snape?“
„Áno, myslím, že je. Vyzerá naozaj sexi bez toho rozviateho čierneho habitu. Má krásne telo.“
„Áno, a vlasy má konečne umyté. Krásne, také svieže. V mojej posteli by vyzeral úžasne.“
„Nemyslím si, Giovanni, keďže bude zdieľať moju posteľ.“
„Ach, ale drahý braček, matka nám vždy hovorila, že by sme sa mali o všetko podeliť. Už je to nejaký čas, čo sme si naposledy rozdelili taký pekný exemplár.“
„Pôjde na elixírovú konferenciu. Som rád, že sme súhlasili a tento rok sa jej zúčastníme aj my.“
„Ples je už dnes a myslím si, že po ňom by sme mali dostať nejaký dezert.“
„Áno, dezert s názvom Severus Snape. Poďme, Giovanni a oblečme si naše úžasné habity na párty, musíme uloviť Majstra elixírov.“
Severus dorazil do hotela Los Magos v priebehu niekoľkých minút a rýchlo si to namieril na recepciu. Všimol si, že niekoľko ľudí – mužov i žien – ho so záujmom pozorovalo. Usmial sa a začul niečí povzdych a taktiež chichot niekoľkých čarodejníc.
Recepčný manažér ho osobne zaregistroval a zistil, že nedávno si zarezervoval apartmán s dvoma izbami.
„Senor, váš hosť s vami nie je. Máme ju očakávať neskôr?“ (pozn. prekladateľa: áno, bol tam použitý ženský rod, recepčný si myslel, že Severus mal prísť s nejakou ženou)
„Môj hosť, pán H. Black, príde neskôr. Nemôže sa dostaviť včas na večeru, ale očakávam, že príde ešte pred skončením večerných aktivít.“
„Áno, pane. Nech príde kedykoľvek, nebude to žiaden problém. Osobne mu vydám kľúč.“
„Ahoj, Severus,“ zavolal naňho známy hlas.
Severus sa otočil a zbadal Horacia Slughorna.
„Ahoj, Horace, vyzeráš dobre,“ povedal Severus svojim afektovane pomalým hlasom a´la 'Otravuješ ma, tak ma nechaj na pokoji'.
„Aj ty, drahý chlapče, aj ty... nechcel som počúvať, ale naozaj si si tento rok priviedol hosťa? Musím povedať, že som udivený. Doteraz si si nikdy na žiadne z našich malých stretnutí hosťa nepriviedol.“
„Áno, no, časy sa menia. Teraz, keď ma ospravedlníš, Horace, musím už ísť a prezliecť sa na večeru,“ a následne odišiel bez toho, aby si počkal na odpoveď.
Po jeho odchode prišlo za Horaceom niekoľko ľudí, ktorí sa ho pýtali, či to bol skutočne Severus Snape, s kým hovoril.
Slughorn si povzdychol, šaty sa možno zmenili, ale postoj ostal ten istý.
Harry pristál v Barcelone. Bol rád, že ešte pred spustením prenášadla sa prezliekol do muklovského oblečenia. Väčšina mladých ľudí tu mala na sebe šaty muklovského štýlu. Pretože vedel, že sa nachádza na čarodejníckej strane Barcelony, prekvapilo ho, ako muklovsky to tu vyzeralo. Akurát to potvrdilo, aká zaostalá je čarodejnícka spoločnosť v Británii.
Rozhliadal sa okolo seba a pomyslel si, že toto mesto je naozaj krásne. V diaľke videl nejakú katedrálu a mnoho starých budov, ktorých architektúra bola veľkolepá. Minul miesto, kde predávali jedlo, čo mu pripomenulo, aký je hladný, a po tom, čo dostal pokyny zamieril do hotela.
Jeho prvou myšlienkou bolo, že sa dostal na zlé miesto. Pred hotelom stála skupinka mladých čarodejníc a čarodejníkov, ktorí držali v rukách tabuľky so španielskym textom (ktorému Harry nerozumel) a niečo skandovali. Blížil sa k peknej mladej čarodejnici, ktorá mu trochu svojimi maniermi pripomínala Hermionu. Prišiel až k nej a spýtal sa jej na ten protest.
Po tom, čo si ho premerala pohľadom, odvetila, „Viete, čo v tomto hoteli cez víkend prebehne?“
„Elixírová konferencia,“ odpovedal Harry.
„Áno, elixírová konferencia, kde sa vymýšľajú elixíry na zničenie tých, ktorí nemajú silu sa brániť.“
„Kto, domáci škriatkovia, zvieratá?“
„Vy ste ale blbý. Muklovia. Oni tu vytvárajú elixíry, aby zničili muklov okolo nás. Je to sprisahanie s cieľom zachovať nadradenosť čarodejníkov.“
„A máte nejaký dôkaz?“
„Nepotrebujem dôkaz, s ľuďmi ako sú Sangre, Krohn, Hagan a ten Smrťožrút Snape, musia...“
Ďalej sa už nedostala, keďže v Harrym sa rozhorel hnev a jeho mágia vzplanula. Celá skupinka prestala skandovať a ustúpila dozadu; dievča začalo vzlykať, keď naň Harry zagánil.
„Severus Snape nie je Smrťožrút, bol špiónom strany svetla; je to dobrý muž, ktorý zachránil všetky naše životy tým, že sa sám obetoval. Neviem, či ostatní Majstri elixírov vytvorili alebo nevytvorili elixíry, ktoré by ubližovali muklom, ale nemôžete obviňovať nevinných ľudí zo zločinov, pre ktoré nemáte žiadne dôkazy. Ak máte niečo, čo by dosvedčilo, že sa tam deje niečo zlé, tak mi ho prineste, ale ak nie, potom nemáte žiadne právo tu byť.“
Harry sa díval, ako sa skupinka rýchlo rozptýlila. Povzdychol si, keď naňho doľahlo Brianovo varovanie; potreboval sa upokojiť. Premýšľal o dlhom máčaní sa vo vani; áno, pomyslel si, to by mohlo byť to, čo potreboval.
Pomaly kráčal hore schodmi do hotela a predtým, než mu vrátnik otvoril dvere, venoval mu široký úsmev. Harry sa tiež usmial a potom pristúpil k pultu. Manažér z recepcie mu poďakoval za pomoc tam vonku a podal mu kľúč od jeho a Severusovho apartmánu. Namieril si to k výťahom, keď sa dvere otvorili a z výťahu vystúpil Slughorn.
„Profesor Slughorn; veľmi rád vás vidím,“ povedal Harry s veľkým úsmevom.
„Harry... chlapče môj, si to ty? Vyzeráš fantasticky; keby si ma neoslovil, ani by som ťa nespoznal. Ach, pre ženy musíš byť hotovým lepidlom,“ zasmial sa a pobúchal Harryho po chrbte, „Čo robíš tu v Barcelone?“
„No, som tu kvôli elixírovej konferencii.“
„Naozaj? To je skvelé, vedel som, že máš predpoklady stať sa Majstrom elixírov, počul som, že z MLOK-ov si mal V. Som na teba veľmi hrdý.“
„To áno, ale nie som tu na elixíry, prišiel som ako investor...“
„Ty si... poďme do baru chlapče môj, dáme si drink a pozhovárame sa,“ skôr než stihol Harry niečo povedať, ho Slughorn odtiahol do baru a objednal nápoje. Harry okolo nich vrhol Muffliato, aby im tak zaistil súkromie.
Slughorn sa samozrejme pýtal na Ginny a dôvod, prečo svadbu odložili, ale Harry mu dal rovnaké vysvetlenie, ako vtedy tlači.
Potom sa Harryho pýtal na jeho záujem o elixíry. Harry mu povedal, že chce byť viac zapojený do investícií jeho majetku a že po rozhovore so Severusom sa na konferenciu rozhodol prísť osobne.
„Ach, takže to ty si ten záhadný hosť, ktorého tento rok so sebou priviedol Severus. Pán H. Black.“
Harry sa zasmial, „Áno, oficiálne som Lord Harry Potter-Black. Mal som pocit, že môj príchod ako príchod pána Blacka na mňa privolá menej pozornosti a ja si budem môcť pokojne preštudovať nové elixíry, o ktoré by som mohol mať záujem, namiesto toho, aby mi organizátori hovorili a radili do čoho mám investovať, keby vedeli, že v dave je Harry Potter. Severus mojej potrebe anonymity rozumie.“
„Plne chápem, ale prečo Severus? Nemyslel som si, že vy dvaja spolu vychádzate.“
„No, aby som bol úprimný, chvíľu som býval v Rokforte, pretože som tam mal nejakú prácu a po tom, čo mi ostatní poradili som sa rozhodol sem prísť. Bolo príliš neskoro, aby som si objednal vlastnú izbu, tak som požiadal o pomoc Severusa. Stali sme sa priateľmi a ja ho veľmi rešpektujem.“
Slughorn si ho zvedavo premeriaval, „O aký druh elixírov máš záujem?“
„No, čokoľvek, čo by pomohlo muklovskému svetu by bolo skvelé. Tiež hľadám zopár Majstrov elixírov, ktorí by mohli mať záujem o vývoj lieku pre tých, ktorý boli vystavený dlhodobému pôsobeniu kliatby Cruciatus. Neville zase hľadá tým na pomoc pri výskume liečby pre svojich rodičov.“
„Poriadny risk pre pána Longbottoma, ale nie som si istý, koľkí budú mať skutočne záujem. No mohol by som sa na to pozrieť.“
Harry dopil drink a spýtal sa, „Nechystáte sa na večeru?“
„Áno, áno... no, večera takmer skončila a plánujem sa tam ukázať na dezert, ale čo ty, chlapče môj?“
„Vedel som, že prídem neskoro, takže nič neplánujem.“
„Ale pre investora je najdôležitejšia noc. No tak, musíš ísť so mnou, predstavím ťa niekomu, kto by ťa mohol zaujímať. Je tam pár ľudí, o ktorých viem, že pracujú na muklovských elixíroch...“
„To by bolo úžasné, ale najprv sa musím prezliecť.“
„Tak na teba počkám, no tak, pohni sa.“
Harry spolu so Slughornom opustili bar a chystali sa otočiť k výťahom, keď z plesovej sály vyšiel nízky, tučný a plešatý muž. Vrhol na Harryho hodnotiaci pohľad, oblizol si pery a vykročil smerom k nim.
„Slughorn, kto je tento chutný fešák, ktorého máš so sebou?“
„Prepáčte pane, ale vaše spôsoby sú veľmi urážlivé, rovnako ako vaša implicitná otázka. Žiadam vás, aby ste odišli a nechali nás na pokoji,“ v tom sa dvere výťahu otvorili a Harry so Slughornom vošli dnu.
Slughorn sa zasmial, „Harry, ty si skutočne číslo... Pablo tam pravdepodobne stále šokovane stojí, takto s ním nikto nehovoril už roky, som rád, že som toho bol svedkom.“
„Pablo?“
„Áno, Pablo Sangre, on má vlastne tento rok na starosti celú konferenciu.“
„Počul som o ňom, je to Majster elixírov, u ktorého pracuje Draco Malfoy.“
„Áno, mladý pán Malfoy, o tom som nepočul. Počul som, že mladý pán Malfoy unikol Azkabanu. Si s ním v kontakte?“
„Áno, on a jeho rodina spadajú pod ochranu Blackovskej rodiny; naozaj sa zmenil a teraz koná dobro.“
Dorazili až k apartmánu a Harry rýchlo vstúpil dnu, aby sa prezliekol, zatiaľ čo Slughorn naňho čakal v obývačke.
Harry sa obliekol do habitu vínovej a zlatej farby, ktorý bol ušitý z najlepšieho akromantulieho hodvábu a na nohy si dal čierne topánky. Habit nemal žiadne erby, keďže nechcel, aby niekto vedel, kto vlastne je. Vlasy mal sčesané dozadu a padali mu rovno na chrbát. Skontroloval svoj vzhľad v zrkadle – vyzeral dobre.
Slughorn sa usmial, keď vyšiel von, „Môj chlapče, vyzeráš nádherne. Vyzeráš ako elfský princ. Každý mi bude závidieť, keď prídeš so mnou.“
Vrátili sa na prízemie a vydali sa do plesovej sály. Keď prechádzali vstupnou halou, všetky oči boli upreté na Harryho. Skutočne vyzeral ako elfský princ; jeho pohyby boli pôvabné, ale zároveň rozhodné; bol nádherný, mal dokonalú pokožku a jeho moc bola očividná.
Severus bol práve uprostred vážnej debaty s niekoľkými Majstrami elixírov, keď sa náhle zastavil a rozhliadol. Dvojčatá de Medici sa naňho dívali a keď zachytili jeho pohľad, žmurkli. Severus vedel, že ho sledujú celú noc a snažil sa ich ignorovať, to ich však samozrejme prinútilo chcieť ho ešte viac. Prakticky slintali, keď sa dívali na Severusa, ktorý v smaragdovo zelenom a striebornom habite vyzeral oslnivo.
Nemali však žiadnu šancu.
Potom Severus zacítil magickú príťažlivosť, ktorá identifikovala len jediného čarodejníka. Otočil sa a pozrel na dvere ešte predtým, než sa otvorili.
Slughorn otvoril dvere a všetky oči sa otočili na cudzinca, ktorý vstúpil spolu s ním. Harry sa rozhliadol a hneď zbadal toho, koho hľadal. Povedal Horaceovi, že najprv chce úctivo pozdraviť Severusa a tak zamierili rovno k nemu.
Dvojčatá civeli na Harryho s úžasom a na Severusa okamžite zabudli. Vykročili k cudzincovi a keď prišli až k nemu, pozrel sa na nich žiarivými, smaragdovozelenými očami a minul ich bez toho, aby ich vôbec zaregistroval. Bol mimo ich ligu a oni to vedeli. Ten cudzinec kráčal priamo k Severusovi.
Keď Harry a Slughorn dorazili k malej skupinke, kde bol aj Severus, v tom momente konverzácia utíchla a všetci si zvedavo obzerali nového prichádzajúceho.
Severus mu venoval malý úsmev a potom sa otočil späť ku skupinke, s ktorou hovoril, „Rád by som vám predstavil svojho hosťa, pána Harryho Blacka.“
Dvojičky si medzi sebou šepkali, že budú musieť zmeniť plány, ak chcú dostať Severusa do postele. Zrazu však videli, ako sa hlava toho cudzinca otočila smerom k nim a odprisahali by, že počuli vrčanie. Bol to však len jasný oheň a moc v tých zelených očiach, ktoré ich nenechali pokojných. Obaja pocítili, ako do nich udrela chladná vlna mágie. Rozhodli sa, že možno o Severusa nakoniec ani nemajú taký záujem.