17. setkání
22. 2. 2012
Orion schmatol figúrku a čoskoro pocítil, ako sa všetko okolo neho roztočilo a rozmazalo.
Keď to prestalo, Orion zakopol, ale stihol sa niečoho chytiť predtým, než by spadol na zem. Poobzeral sa okolo a videl, že sa nachádza vo vstupnej hale Malfoy manor. Keď začul, že sa otvárajú dvere otočil sa a oči sa mu rozšírili, keď zbadal Luciusa Malfoya vychádzajúceho z miestnosti oblečeného do svojej smrťožrútskej uniformy.
Lucius si ho hneď všimol a elegantne povytiahol obočie, „Orion, čo tu robíš? Ako si sa sem dostal?“
Orion k nemu rýchlo pribehol a zúfalo prehovoril, „Pán Malfoy, musíte mi pomôcť! Aurori zadržali môjho otca!“
Lucius sa zamračil a spýtal sa, „Čo tým myslíš, chlapče? Ako to, že ho zadržali?“
Orion si frustrovane povzdychol. Na to nemal čas! Ale ak chcel pomoc, mal by vysvetliť, o čo ide, tak rýchlo odpovedal, „Šiel do Rokfortu, chcel chytiť Pettigrewa... aby ho vzal k Temnému pánovi,“ dodal. Nemalo zmysel hovoriť, že Sirius chcel pomstiť smrť Potterovcov, pomysel si. Všimol si, ako Lucius neveriacky dvíha obočie a Orion chvatne pokračoval, „Proste tam šiel! Je jedno prečo! A boli tam Dementori... ale nakoniec to boli Aurori, ktorí ho zajali. Použili prenášadlo! Vzali ho do Azkabanu a neviem ako dlho potrvá, než ho Dementori pobozkajú!“
Lucius vyzeral byť hlboko zamyslený a po chvíli odpovedal, „Pozriem sa, čo sa dá robiť. Môžem sa informovať na Ministerstve a možno poskytnúť nejakú láskavosť, na oplátku ktorej by mohol mať tvoj otec vybavený riadny súd.“
Orion v zúfalstve zavrtel hlavou, „To nestačí, trvalo by to príliš dlho! Musíte ma vziať k Temnému pánovi! On je jediný, kto s tým môže niečo spraviť!“
Lucius sa naňho pozrel, akoby potratil rozum, „Nemôžem vziať dieťa na stretnutie Smrťožrútov! Nemôžem tam vziať nikoho, kto nie je Smrťožrút, nie bez súhlasu Temného pána.“
Orion silno zovrel Luciusovo rameno a zreval, „KAŽDÚ CHVÍĽU BUDE POBOZKANÝ! NEZAUJÍMA MA TEN BEZCENNÝ SMRŤOŽRÚTSKY PROTOKOL! MUSÍTE MA VZIAŤ K TEMNÉMU PÁNOVI!“
Lucius ho prebodol zúrivým pohľadom a zavrčal, „Temný pán by nás oboch strašne potrestal, keby som ťa zo sebou priviedol! Musíš to pochopiť,“ potom prehovoril jemnejším tónom, „Nechaj ma povedať Temnému pánovi čo sa stalo a požiadať ho o pomoc.“
„Je mi jedno, či ma potrestá! A aj keď požiadate Temného pána o podporu, bude to trvať príliš dlho, kým sa rozhodne! Už ste sa chystali na stretnutie, tak len ma vezmite so sebou! Viem, že ho dokážem presvedčiť, aby konal rýchlo!“ odpovedal horúčkovito Orion.
Lucius ho vysmial, „Ty hlúpy chlapec. Myslíš si, že Temný pán by ťa počúval? Obyčajné dieťa? Mal by si ma nechať postarať sa o to. To je to najlepšie, čo ti môžem ponúknuť.“
Orion plný zúfalstva zavrtel hlavou a nakoniec dospel k rozhodnutiu. Pozrel sa na Luciusa a odhodlane povedal, „Odpustite mi, pán Malfoy, ale nedali ste mi inú možnosť.“ Videl, ako sa Lucius po jeho slovách zamračil a tak rýchlo mávol prútikom, pričom zvolal, „Imperio!“
Okamžite pocítil mágiu prúdiacu vo svojom vnútri, ktorá mu následne vystrelila z prútika. Jeho telo zaznamenalo známu vlna moci a potešenia. Keď kliatba dostihla Luciusa, ktorý ani nemal čas zareagovať, Orion hneď cítil, že je jeho myseľ pripojená k inej. Nikdy neskúšal kliatbu Imperius na človeku, ale potešilo ho, že to funguje. Lucisove oči sa zahmlili a ostal stáť bez akéhokoľvek pohybu. Orion prikázal, „Premiestniš nás ku Temnému pánovi a chytíš ma tak, že prvá vec, ktorú uvidí, bude tvoje telo, ktoré skryje to moje.“
Lucius roboticky spravil krok vpred a jednou rukou si Oriona pritlačil k hrudi, zatiaľ čo v druhej zovrel svoju palicu. Orion mal pocit akoby bol preťahovaný rúrou a potom sa obaja objavili vo vnútri tmavej komnaty, ktorú spoznal zo svojich vízií. Lucius ich primiestnil tak, že on stál na svojom zvyčajnom mieste v kruhu, ale k Temnému pánovi bol otočený chrbtom, čím mu zabránil vidieť Oriona. Orion zaznamenal, že všetci ostatní Smrťožrúti už dorazili.
Začul prehovoriť chladný, odpovede sa dožadujúci hlas, „Čo je dôvodom pre tvoje oneskorenie, Lucius?“ potom naštvane dodal, „Ty sa opovažuješ postaviť sa mi chrbtom?“
Orion pošepkal Luciusovi, „Pusti ma.“ Lucius poslúchol, ale jeho telo ešte stále krylo Oriona pred Voldemortovým pohľadom a Orion ho tiež nevidel.
Orion urobil krok do strany a pokojne povedal, „Nebude reagovať, až kým mu to neprikážem,“ zodvihol svoj pohľad k Voldemortovi a oči sa mu od prekvapenia rozšírili. Očakával šesťdesiat ročného muža, nie čarodejníka, ktorý vyzeral na tridsať a mal silné a zdravo vyzerajúce telo. Jeho koža bola neprirodzene bledá a oči mali intenzívnu, šarlátovo červenú farbu, čo ho robilo ešte viac úchvatným a neobyčajným. Mal veľmi príťažlivé mužné črty a mierne zvlnené čierne vlasy, ktoré boli elegantne sčesané dozadu. Nie, Orion určite nečakal takéhoto čarodejníka stojaceho pred ním, nie po tom, čo videl odporne skreslenú tvár na Quirrellovej zadnej časti hlavy, odrážajúcu sa v zrkadle. Napadlo ho... mohlo by byť možné, že jeho dve zlúčené duše boli rôzneho veku? A výsledkom ich zlúčenia bol muž v strednom veku? To musí znamenať, že duša z denníka bola veľmi mladá... možno neskorý tínedžerský vek... Tiež na ňom bolo niečo, niečo čo sa Orionovi zdalo povedomé. Ale predpokladal, že ten pocit môže vychádzať z ich spojenia. Ale to, čo Oriona fascinovalo najviac, bola neuveriteľné silná, temná magická aura, ktorá čarodejníka obklopovala. Orion bol stále veľmi citlivý na mágiu okolo seba aj ostatných, ale nikdy necítil takú silu, dokonca ani v Dumbledorovej prítomnosti. Bolo to opojné, ba až návykové.
Voldemort sedel na svojom tróne a prižmúril oči. Orion kútikom oka zazrel, že všetci Smrťožrúti naňho mierili prútikmi, ale bez súhlasu svojho pána sa k ničom neodvážili.
Voldemort sa zdvihol a tichým a naštvaným sykotom povedal, „Čo má toto znamenať? Kto si a aké kúzlo si použil na Luciusa?“
Orion uzamkol svoje oči s Voldemortovými. Ticho odvetil, „Som Orion Black,“ videl, ako sa Voldemortovi mierne rozšírili oči a pokračoval, „Potreboval som vás vidieť čím skôr a pán Malfoy nesúhlasil s tým, že by ma tu priviedol, tak som ho musel dať pod Imperius.“
Orion začul nahnevané syčanie prichádzajúce od ostatných Smrťožrútov, tak zbystril pozornosť a pevnejšie zovrel svoj prútik. Ruku s prútikom mal spustenú pozdĺž tela, ale bol pripravený konať rýchlo v prípade potreby.
Voldemort vyzeral, že ho skúma, prepichujúc ho pritom svojimi červenými očami. Po chvíli mu prikázal, „Prepusti ho.“
Orion rýchlo švihol prútikom a Luciusove oči okamžite získali obraz jeho vlastného rozumu. Zúrivo sa otočil k Orionovi, aby ho mohol chytiť a zavrčal, „Ty drzý škriatok! Ako sa opovažuješ-“
Voldemort ticho povedal, „Ticho!“ A Lucius sa zastavil, strelil po Orionovi posledný nebezpečný pohľad a ustúpil späť na svoje miesto v kruhu
„Chceli by ste vysvetliť, prečo ste ma potrebovali vidieť tak naliehavo, že ste sa opovážili – nepozvane – prerušiť Smrťožrútske zhromaždenie, pán Black?“ chladne sa ho spýtal Voldemort.
Orion nútil sám seba uvoľniť sa. Túto hru musel hrať múdro. Nemohol len tak žiadať od Voldemorta pomoc. V žiadnom prípade si ho nemohol znepriateliť alebo prejaviť neúctu. Bol síce zúfalý, pretože jeho čas sa rýchlo krátil , ale musel byť trpezlivý a ukázať pokoj.
Orion prehovoril silným, jasným hlasom, „Môjho otca zajali Aurori. Odviedli ho do Azkabanu a každým dňom mu hrozí, že dostane Dementorov bozk,“ odmlčal sa a pozrel sa Voldemortovi do očí. Potom rázne povedal, „Prišiel som vás požiadať o pomoc.“
Od niekoľkých Smrťožrútov k nemu doľahol ich posmešný a zlomyseľný smiech a nejaké komentáre ohľadne jeho drzosti a trúfalosti, ale nenechal sa nimi ovplyvniť. Musel byť silný a chladný; nemohol si dovoliť prestať sa ovládať.
Voldemort sa ho potichu spýtal, „Ako bol zadržaný?“
Orion zaváhal. Bol tu Snape? Povedal by Voldemortovi svoju verziu pravdy a protirečil by Orionovi? Rýchlo sa rozhodol a povedal, „Zistil, že zradca Pettigrew bol v Rokforte. Prial si ho chytiť a priviesť ho k vám, aby mohol byť zradca riadne potrestaný. Chcel si tým získať vašu priazeň.“
Voldemort prižmúril oči a spýtal sa ho, „A neurobil to, aby pomstil smrť Potterovcov?“
Orion sa tváril akoby bol skutočne šokovaný a povedal, „Nie, toho si nie som vedomý. Otec mi len povedal, že si chcel získať vašu priazeň. Nemyslím si, že sa staral o niečo, čo sa stalo pred viac ako desiatimi rokmi.“
Voldemort sa naňho stále podozrievavo díval, ale potom mávol rukou, čím naznačil, že má pokračovať.
„Pettigrewovi sa podarilo uniknúť a Aurori šli po mojom otcovi. Odviedli ho priamo do Azkabanu,“ povedal Orion.
Rozhodol sa, že najlepšie bude z toho Remusa a Snapea vynechať, pre ich vlastnú ochranu. Mohol byť na Snapea naštvaný pre jeho maniacku nenávisť k Siriusovi. Nenávisť, ktorá ho prinútila ignorovať fakt, že Sirius bol naozaj nevinný a preto si nezaslúžil ísť do Azkabanu, ale hlboko vo vnútri cítil, že Snape nie je zlý človek a že si zaslúži šancu. Ak by Voldemortovi niekedy povedal pravdu o Snapeových činoch, Snape by bol iste zabitý, alebo aspoň mučený takmer na smrť. A Snape sa ho pokúsil odtiahnuť, keď sa na nich vrhol Námesačník, takže možno mu to dlhoval. Vedel tiež, že Snape kráčal po tenkej hranici medzi Voldemrtom a Dumbledorom a tak jeho dôvody pre jeho činy boli zložité. Snape vyzeral, že sa chce pomstiť Siriusovi hlavne pre to, že sa stal Smrťožrútom. S najväčšou pravdepodobnosťou to považoval za zradu voči Potterovcom, obzvlášť k Lily a preto musel Siruisom pohŕdať. Ale Orion by mal Snapea onedlho kontaktovať aby sa dohodli, čo by mali o tej noci povedať.
„Ako to všetko vieš?“ spýtal sa Voldemort ticho.
„Bol som tam. Keď som zistil, že otec nie je v našom sídle, krbom som sa dostal do Rokvillu a hľadal ho-“ začal hovoriť Orion.
Voldemor ho prerušil, „Ako ste sa ty aj tvoj otec dostali cez rokfortské ochrany?“
Orion zaváhal. Nechcel odhaliť ich animágovské schopnosti, ale na druhej strane Snape videl Siriusa meniť sa na Tichošľapa a ak by sa Pettigrew niekedy vrátil k Voldemortovi, mohol by mu to povedať aj on. Nie, nemal inú možnosť, „Sme animágovia.“
Voldemort zľahka povytiahol obe obočia a povedal, „Dobre, pokračuj.“
Orion prikývol a povedal, „No, našiel som ho v súboji s Pettigrewom, ale potom sa na nás vrhli Dementori a Pettigrew ušiel. Podarilo sa nám Dementorov zahnať Patronovým zaklínadlom, no potom prišli Aurori spolu s Dumbledorom,“ odvrkol, „Omráčili ho a pomocou prenášadla ho odviedli preč,“ potom sa na Voldemorta prosebne pozrel a dodal, „Potrebujem vašu pomoc, aby som ho odtiaľ dostal čo najskôr.“
Voldemort len opäť povytiahol obočie a spýtal sa, „A prečo odo mňa očakávaš, že ti pomôžem?“
Orion sa napäl, ale pokojne odpovedal, „Môj otec je jedným z vašich Smrťožrútov a tiež cenným nasledovníkom. Pochádza z jedného z najčistejších a najmocnejších temných rodov. Verím, že je v našom záujme zachrániť ho.“
„Našom záujme?“ spýtal sa Voldemort mierne posmešným tónom.
„Áno,“ prísne odpovedal Orion, „je to v záujme temnej strany, aby ostal živý a zdravý.“
Niektorí Smrťožrúti sa zasmiali a Orion začínal strácať trpezlivosť. Len Morgana vedela, ako veľmi tým jeho otec trpel a títo idioti sa smiali! Cítil, ako v ňom rastie hnev a pevne zovrel prútik, aby sám sebe zabránil jedného z nich prekliať.
„A čo by som získal tým, že by som ti pomohol?“ spýtal sa Voldemort ticho.
Orion sa musel brániť, aby nezalapal po dychu. Voldemort chcel niečo na oplátku? No, samozrejme, že áno! Ten manipulatívny bastard! Ale čo by mu Orion mohol dať? No, mal množstvo informácií, ale väčšina z nich sa týkala jeho. Povedať mu nemohol nič. Tak sa rozhodol skúsiť šťastie a odhodlane povedal, „Moju lojalitu.“
Voldemort sa naňho díval mierne pobavene a potom ironicky odvetil, „A prečo si myslíš, že mám záujem o vernosť nejakého dieťaťa?“
Orionovo sebaovládanie vzplanulo a v parselčine zasyčal, „Nie sssom len nejaké dieťa. Môžem byť mladý, ale sssom mocný a raz budem hodný doplnenia vašššich radov.“
Orion si všimol, ako sa niektorí Smrťožrúti nervózne posúvajú a uškrnul sa na nich. Voldemort sa zdal byť mierne prekvapený. Azda neveril tým chýrom, ktoré sa o ňom šírili? No, tušil, že čarodejník, ako je Voldemort, by tomu neveril, kým by to nevidel na vlastné oči.
Voldemort chladne zasyčal a mávol rukou v pohybe, ktorý zahŕňal kruh jeho Smrťožrútov, „Potom ukáž sssvoju moc.“
Orion povytiahol obočie. Myslel tým, že by mal prekliať Smrťožrútov, aby dokázal, že je dostatočne schopný? Zasyčal, „Môžem prekliať niektorého z vašššich Sssmrťožrútov?“
„Áno, hociktorého, ktorého sssi vyberieš. Ak všššetko, čo mi môžeššš ponúknuť je tvoja vernosssť, potom musssíš dokázať sssvoju sssilu,“ zasyčal späť Voldemort.
Potom sa obrátil k svojim stúpencom a chladne prehovoril, „Nebudete útočiť späť. Je to chlapcova skúška.“
Orion krátko prikývol a otočil sa k Smrťožrútom. Niektorí z nich sa nervózne vrteli, očividne boli znepokojení z toho, o čom s ním ich pán hovoril. Teraz už väčšinu z nich poznal vďaka svojim víziám a bolo tam aj veľa takých, ktorí sa mu nepáčili, ale bol tam jeden, ktorý si obzvlášť zaslúžil ten najhorší osud. Orion pristúpil k zlému vlkolakovi, ktorý pohrýzol Remusa, keď bol ešte dieťaťom. Fenrir Greyback si zasluhoval všetko, čo mu Orion urobí a ešte viac.
Nahromadil svoju mágiu, aby kúzlo viac posilnil, švihol prútikom a povedal, „Crucio!“
Greyback spadol na zem s výkrikmi, jeho telo sa prudko zmietalo a Orion nechal viac zo svojej mágie aby prešla do kliatby a zosilnila jeho bolesť. Greyback začal od bolesti zavýjať a z úst mu začala vychádzať biela pena. Jeho rameno prasklo, keď tvrdo narazil na zem v jednom z kŕčov a Orion držal kúzlo niekoľko minút, až kým nepočul Greybacka žalostne kňučať.
Potom bez toho, aby strácal čas povedal hadím jazykom, "Bassssilisssk flameo" a z jeho prútika vyšľahol veľký bazilisk tvorený z čisto zelených plameňov, ktorý čakal na jeho pokyny. Orion videl, ako sa zvyšok Smrťožrútov vzdialil od stvorenia a on mu prikázal, „Uhryzni toho muža do nohy, ale nevypusssť doňho jed.“ Orion bol naňho obzvlášť hrdý a mal ho rád. Bazilisk bol jeho novým kúzlom pre tohtoročné Tvorenie temných kúzel.
Orion sledoval jej výpad na Greybacka a zlomyseľné uhryznutie čarodejníkovej nohy jeho silnou čeľusťou. Čoskoro komnatu naplnil zápach spáleného mäsa. Greyback chvíľu na to omdlel, takže našťastie jeho výkriky a kňučanie skončili. Odčaroval baziliska a otočil sa, aby sa pozrel na Voldemorta.
Voldemort mal vyklenuté obočie a díval sa naňho s vypočítavým zábleskom vo svojich červených očiach. Povedal, „Zaujímavé kúzlo. Kde si sa ho naučil?“
Orion sa uškrnul a pokojne odpovedal, „Vytvoril som ho na hodinu Tvorenia temných kúzel.“
Voldemort neveriacky prižmúril oči a spýtal sa, „Romulus, je to pravda?“
Orion videl, ako jeden zo Smrťožrútov vystúpil a zložil si kapucňu. Romulus Rosier odhalil svoju tvár, „Áno, môj pane. V druhom ročníku vytvoril tiež kúzlo v parselsčine, ale jeho učiteľka povedala, že toto bolo silnejšie.“
Voldemort obrátil svoj pohľad späť k Orionovi a začal o ňom uvažovať. Veľa o ňom počul, od Romulusa aj od Luciusa, ale tiež z ďalších vonkajších zdrojov. Ohľadne schopnosti hovoriť hadím jazykom bol dosť skeptický, hoci to potvrdzovalo mnoho povestí, ale bol príjemne prekvapený a zaujatý, keď chlapec dokázal, že je skutočným parselanom; a tiež je schopný používať a vytvárať parselské kúzla. Veľmi zaujímavé. A keď prvý krát uvidel toho chlapca, okamžite cítil, že je veľmi mocný. Jeho temná mágia výrazne zosilnela, keď použil Cruciatus. Na niekoho tak mladého to bol veľký úspech. Ale na tom chlapcovi bolo aj niečo iné. Niečo v ňom alebo na ňom, čo cítil, ako isté spojenie. A nedokázal rozoznať, čo to bolo. Bude si musieť nájsť spôsob, akým by ho mohol pozornejšie sledovať, ako sa o ňom dozvedieť viac... Ale čo s ním teraz? V budúcnosti by ho samozrejme označil, ale teraz bol príliš mladý na to, aby bol užitočný.
Voldemort sa oprel vo svojom tróne a ticho Orionovi povedal, „Preukázal si sa sľubne. Ale nie je nič, čo mi práve teraz môžeš ponúknuť a ja nemôžem odhaliť svoj návrat tým, že teraz napadnem Azkaban aby som zachránil tvojho otca. Útok na Azkaban sa uskutoční o pár mesiacov, potom bude zachránený.“
Orion sa naňho neveriacky díval. Práve mu dokázal svoju cenu! Odhalil mu niektoré zo svojich schopností pod žiadosťou výmeny za jeho pomoc a on sa teraz otočil dohode chrbtom! Potreboval zachrániť svojho otca čím skôr! Neexistoval nikto iný, kto by mu dokázal pomôcť! Cítil, ako v ňom rastie chladná zúrivosť a zasyčal, „Dohoda bola, že ja dokážem, že za to stojím a vy mi pomôžete dostať sa do Azkabanu čím skôr, nie o pár mesiacov!“
Voldemort sa naňho ľahostajne pozrel a odpovedal, „Nebola žiadna dohoda. Len som ťa požiadal, aby si mi ukázal svoju moc a ty si súhlasil.“
Orion prižmúril oči a povedal, „A myslíte si, že vás v budúcnosti budem nasledovať a teraz necháte môjho otca zomrieť?“
„Ak vieš, čo je pre teba dobré, tak prijmeš Temné znamenie až budeš starší,“ odpovedal Voldemort chladne.
Orion tú pripomienku ignoroval, nikdy by nesúhlasil s prijatím Znamenia, ani teraz, ani nikdy v budúcnosti, no momentálne nebol žiaden dôvod na to, aby mu to vešal na nos. Potreboval, aby Voldemort zaútočil na Azkaban, nemohol čakať mesiace! Orion pozbieral svoje myšlienky, aby uviedol presvedčivý argument.
Silným hlasom povedal, „V Azkabane je mnoho vašich nasledovníkov a bolo by pre vás výhodné, keby ste ich dostali von teraz. Vaše rady sú prakticky prázdne a nie je toho veľa, čo by ste mohli dokázať len s párom čarodejníkov. Sú tam niektorí z vašich najmocnejších nasledovníkov a ich mágia sa znižuje. Ak budete čakať ešte dlhšie, potom už nebudú užitoční.“
Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval, „Dumbledore už začal verbovať a v súčasnosti má omnoho viac nasledovníkov ako vy. Potrebujete tých, ktorí sú v Azkabane. A masový útek z Azkabanu by neoznačoval váš návrat. Keď utiekol môj otec, nikoho ani len nenapadlo, že by to mohlo naznačovať váš návrat. A nebude to tak ani teraz. Svetlí čarodejníci žijú v popieraní a veria tomu čo chcú. Budú popierať váš návrat až kým vás neuvidia na vlastné oči. A Minister Fudge je starý hlupák, ktorý môže byť ľahko zmanipulovaný aby zakryl vašu činnosť. Môže byť využitý na to, aby držal svetlých čarodejníkov v nevedomosti. Okrem toho, ak sa vaši nasledovníci dostanú von z Azkabanu, svetlí čarodejníci sa prestanú cítiť bezpečne a budú zúfalí, a čím skôr sa tak stane, tým lepšie. To by bola vaša výhoda, destabilizovať Ministerstvo a tým opatrne vytvoriť chaos a nedôveru v čarodejníckom svete. Riskovali by ste málo a získali veľa, ak by ste do Azkabanu prenikli teraz. Čím dlhšie budete čakať, tým viac výhod bude mať nad vami Dumbledore.“
Niekoľkí Smrťožrúti si medzi sebou šepkali. Voldemort povytiahol obočie a povedal, „A odkiaľ berieš tento prehľad informácií?“
Orion pokojne odpovedal, „Predtým som študoval vojny, najmä vašu prvú vojnu a tiež Grindelwaldovu vojnu. A svetlí čarodejníci sa vždy riadia rovnakým vzorom. O Fudgeovi viem z novín a z toho, čo o ňom hovorili iní čarodejníci. Je naozaj slabý a ľahko manipulovateľný. Som si istý, že z toho ťažíte. A že Dumbledore začal verbovať a tiež už zhromaždil Fénixov rád viem, pretože portrét Phineasa Nigellusa mi často rozpráva o dianí v pracovni toho starého blázna.“ Čo bola samozrejme lož, Dumbledore o záležitostiach Rádu nikdy vo svojej pracovni nehovoril, ale bol si istý, že jeho podozrenie bolo správne. Znova ho napadlo, či je tu Snape. Nevidel ho, ale uistí sa, že ho prinúti držať jazyk za zubmi ohľadne toho, čo práve povedal o Phineasovom portréte.
Voldemort sa naňho v tichosti díval a potom povedal, „Máš tam zaujímavého špióna.“
Orion prikývol a dôrazne povedal, „Áno. Pýtali ste sa ma, čo vám môžem ponúknuť, tak mi dovoľte ponúknuť vám informácie, ktoré dostanem od Dumbledora. Tiež môžem ponúknuť nábor študentov z Durmstrangu pre našu vec. Viem, že po skončení školy by sa mnohí chceli stať vašimi nasledovníkmi. A v budúcnosti môžem ponúknuť oveľa viac.“
Voldemort vyzeral, že hlboko premýšľa. Po chvíli sa rozhliadol po svojich Smrťožrútoch a povedal, „Plány na prepadnutie Azkabanu už máme, ale urobiť to sme plánovali až oveľa neskôr. Má niekto z vás nejaké pripomienky?“
Rosier vystúpil o krok dopredu, sklonil hlavu a povedal, „Môj pane, mnohé z vecí, o ktorých Orion povedal už boli medzi nami prerokované a vieme, že niektoré sú pravdivé. Na Ministerstve už máme mnoho kontaktov, ktoré by mohli byť použité aby zdiskreditovali akékoľvek chýry o vašom návrate a ak je pravda to, čo povedal o Dumbledorovi, potom potrebujeme našich stúpencov z Azkabanu, aby sme naplnili naše plány tak skoro, ako je možné. Je to môj skromný názor, že by nebolo zlé preniknúť do Azkabanu teraz.“
Ostatní súhlasne zamrmlali a potom prehovoril Lucius, „Pane, ako som vás informoval, Ministra Fudgea mám úplne vo svojej moci a je úplne presvedčený o nemožnosti vášho návratu. Obáva sa Dumbledorovho vplyvu a preto by Dumbledora zdiskreditoval, ak by niekedy naznačil, že ste sa vrátili.“
Voldemort mlčky sedel a hlboko premýšľal. Po chvíli, ktorá sa Orionvi zdala ako celá večnosť, vstal zo svojho trónu a povedal, „Veľmi dobre. Upravíme naše plány na preniknutie do Azkabanu a ty, Lucius, začneš pracovať na tom, aby všetko šlo tak ako chceme. Kontaktuj svojich ľudí z Denného proroka,“ potom sa otočil k Orionovi a povedal, „Teraz môžeš odísť. Celé to naplánujeme a uskutočníme.“
Orion si úľavne povzdychol, ale odhodlane povedal, „Chcem byť zapojený do plánovania a tiež chcem ísť so skupinou, ktorá pôjde.“
Voldemort chladne odpovedal, „Nie je tu nič, čo by si mohol urobiť aby si pomohol a nikto ťa nebude chrániť. Ak pôjdeš, bude to na tvoju vlastnú zodpovednosť.“
Orion prikývol a odpovedal, „Som si toho vedomý. Nepotrebujem ochranu.“
Voldemort si ho skúmavo premeriaval a s chladným úsmevom povedal, „Zaviažeš sa mi čarodejníckym dlhom.“
Orion vytreštil oči a spýtal sa, „Dobrovoľne sa vlámete do Azkabanu zo svojho vlastného presvedčenia, prečo by som vám mal byť zaviazaný čarodejníckym dlhom?“
Voldemort zavrčal, „Bez mojich Smrťožrútov by si nebol schopný zachrániť svojho otca, chlapče. Ak odmietneš, nebudeš môcť ísť a my necháme tvojho otca tam.“
Orion prižmúril oči, „Už to splatím tým, že vám budem dávať informácie o Dumbledorovi, verbovaním študentov a tým, že sa zúčastním toho prepadnutia.“
Voldemort nevýrazne odpovedal, „Ber, alebo nechaj tak.“
Orion bol nerozhodný. Bola to príliš vysoká cena... ale jeho otec mohol práve teraz trpieť... potreboval ho dostať von hneď! „Fajn!“ vyprskol Orion, „Ale nemôžete ma žiadať zabiť či mučiť niekoho, koho nebudem chcieť, alebo nedobrovoľne prijať Temné znamenie. A zaviazaný dlhom vám budem len ak sa mi podarí zachrániť môjho otca.“
Voldemort sa naňho zlomyseľne uškrnul, „Veľmi dobre.“
Voldemort poveril niekoľkých Smrťožrútov úlohami a ostatných, ktorí pôjdu do Azkabanu zavolal do Vojnovej miestnosti, ako ju nazývali, aby prehodnotili svoje plány. Bola to veľká miestnosť s obrovským stolom uprostred, a bola plná magických plánov, dokumentov o vojnovej stratégii, pergamenmi s grafmi štruktúr mnohých budov anglickej čarodejníckej spoločnosti, niekoľkých máp a kníh. Voldemort sa posadil na vysokú stoličku v čele stola a zvyšok si posadal na strany. Orion šiel s nimi, hoci niektorí Smrťožrúti sa mu posmievali, obťažovaní jeho prítomnosťou, zatiaľ čo iní sa naňho opatrne dívali. Orion bol veľmi vďačný za Rosierovu prítomnosť a sadol si vedľa neho.
Orion musel priznať, že ich plány už boli veľmi pokročilé a bolo potrebné ich len nastaviť na časovú os. Hovorili o ochranách, prenášadlách, o tom, kde sú rozmiestnené stráže, ktorá časť väzenia bola najjednoduchšia na vniknutie, kde sa nachádzali cely a podobne. Orion pozorne počúval všetko čo hovorili a po čase veciam lepšie porozumel, ale bol už naozaj veľmi unavený. Bol to najdlhší deň jeho života a čoskoro začal na svojej stoličke driemať.
Zobudil sa a prekvapene sa okolo seba poobzeral. Všetci Smrťožrúti už odišli a dokumenty a plány boli úhľadne poukladané pred Voldemortovým kreslom. Ale to bolo prázdne. Ešte raz sa porozhliadol a všimol si Voldemorta, ako sa ticho rozpráva s Rosierom v rohu miestnosti. Rosier sa mu uklonil a odišiel.
Voldemort sa otočil, pozrel sa naňho a pristúpil k stolu. Orion sa posadil na svoju stoličku a snažil sa vyčistiť si hlavu a poriadne sa prebrať. Spýtal sa, „Koľko času ubehlo? Kam všetci odišli?“
Voldemort sa naňho bez slova díval a potom sa posadil a odpovedal, „Niekoľko hodín. Ostatní išli domov.“
Orion zavrtel hlavou, „Ale čo sa stalo s plánmi? Kedy pôjdeme?“
„Plány sú hotové. Útok prebehne o dva dni,“ odpovedal Voldemort pokojne.
„Dva dni! To je príliš dlho! Musí to byť skôr!“ povedal rozrušený Orion.
Voldemort chladne odvetil, „Nebudem riskovať svojich nasledovníkov, len aby splnili tvoje rozmary. Skôr to nejde; stále musíme ukončiť rokovania s Dementormi.“
„Ale - ale môj otec! Medzitým ho môžu Dementori pobozkať!“ zúfalo odpovedal Orion.
„Nič sa nedá robiť,“ ľahostajne odvetil Voldemort.
Orion vyskočil zo svojej stoličky a nahnevane povedal, „Mohli by sme ísť zajtra! Nerobil som toto všetko len preto, aby som tam nechal otca dva dni dlhšie!“
Orion sa triasol od zúrivosti a vyprskol, „Urobil som všetko, čo som mohol! Bol som vyčerpaný! Potreboval som sa vyspať! Prešiel som cez desať duelov, čelil som Dementorom, Aurorom a Dumbledorovi a to všetko v jeden deň-“
„Crucio!“ zavrčal Voldemort.
Orion spadol na zem zvíjajúc sa v bolestiach. Bola to bolesť akú ešte nikdy nezažil; jeho kosti boli ako v ohni; hlava sa mu určite rozletela v mieste neviditeľnej jazvy; oči sa mu v hlave šialene pretáčali; chcel aby to skončilo... chcel zomrieť... Zahryzol si do jazyka zúfalo sa snažiac zadržať výkrik. Nechcel dať Voldemortovi pocit uspokojenia.
A potom to bolo preč. Orion zalapal po dychu a rozkašľal sa, cítil, akoby mu horelo v krku. Kľakol si a ruky zakvačil o stôl ako oporu. Roztrasene sa postavil a počul Voldemorta chladne prehovoriť, „Budeš ma oslovovať náležitým tónom hlasu. Príliš dlho som trpel tvoju neúctu.“
Orion sa pozrel to tých jasnočervených očí cez akýsi druh hmly a chrapľavým hlasom povedal, „Toto je druh zaobchádzania s akým očakávate, že sa stanem vašim nasledovníkom?“
Voldemort ho hrubo schmatol za habit a zasyčal, „Ach, ty budeš mojim nasledovníkom. A keď si to zaslúžiš, budeš potrestaný, rovnako, ako teraz.“
Potom ho pustil a Orion bolestne klesol na stoličku. Zovrel svoj prútik a mal neuveriteľnú chuť Voldemorta prekliať. Ako sa opovážil s ním tak zaobchádzať! Ale nemohol sa pomstiť ak chcel ísť do Azkabanu. Teraz Voldemorta potreboval. Tak v ňom prevládal hnev a on prehltol svoju zúrivú odpoveď.
Voldemort vyzeral byť spokojný s jeho mlčaním. Potom sa naňho uškrnul a spýtal sa, „Kto je strýko Vernon?“
Orion sa naňho poplašene pozrel a zachrčal „Čo?“
Voldemortov úškrn sa rozšíril, „Po tom, čo ostatní odišli si začal mať niečo, čo vyzeralo ako nočná mora. Kričal si naňho aby prestal.“
Orionovi po celom tele prebehli zimomriavky a cítil, akoby mu v žilách zamrzla krv. Ešte stále mal nočné mory o svojom strýkovi? Myslel si, že už to prestalo. Ale možno to bol následok jeho vyčerpania a stresu. Pozbieral sa a ľadovo odpovedal, „Bol to mukel v sirotinci. Povedal nám, aby sme ho volali strýko.“
Voldemort prižmúril oči a zasyčal, „V sirotinci?“
Orion sa zamračil a odpovedal, „Áno, po tom, čo mi zomrela matka som žil v sirotinci. Otec ma tam našiel, keď utiekol z Azkabanu.“
Voldemort sa naňho intenzívne díval a ticho sa spýtal, „Čo ti ten mukel spravil, že ťa to prinútilo kričať naňho aby prestal?“
Orion naňho vrhol zúrivý pohľad a odpovedal, „Nič! Nespravil mi nič!“
Voldemort ho zlostne chytil za krk, pritiahol si jeho tvár bližšie a hrozivo zašepkal, „Neklam mi.“
Orion bojoval s Voldemortovým zovretím, ale ten ho iba chytil pevnejšie a Orion začal lapať po dychu. Voldemort trochu uvoľnil tlak a Orion sa zhlboka nadýchol. Pozrel sa do Voldemortových červených očí, ktoré boli plné hnevu a Orion sa omámene pýtal sám seba, čo vlastne urobil, že ho to tak vyprovokovalo.
Voldemort zľahka pokrútil jeho krkom a povedal, „Povedz mi to.“
Orion sa naňho pozrel a pravdivo odpovedal, „Opakovane ma bil...“
„Čo ešte?“ zavrčal Voldemort.
Orion pokrútil hlavou, ale Voldemort mu znova zovrel krk a Orion zachrčal, „Prestaňte s tým – bolí to – nechajte ma!“
„Tak mi to povedz!“ povedal Voldemort ticho.
Orion chcel aby to prestalo. Chcel ísť domov... ale žiaden nemal, nie bez Siriusa... nakoniec zúfalo zvolal, „SNAŽIL SA MA SEXUÁLNE ZNEUŽIŤ, V PORIADKU?! LEN MA NECHAJTE NA POKOJI! PREČO SA VÔBEC STARÁTE?“
Voldemort okamžite uvoľnil jeho krk a zadíval sa Orionovi hlboko do očí. Po tichej odmlke povedal, „Nestarám.“
Orion sa naňho nenávistne pozrel a jemne si rukami masíroval krk. Roztrasene vstal zo stoličky a povedal, „Môžem odísť?“
Voldemort stroho odpovedal, „Vonku ťa čaká Romulus. Vezme ťa späť do Durmstrangu.“
Orion prikývol a utiekol z miestnosti.
Orion práve vošiel do svojej izby. Rozhliadol sa okolo po ostatných posteliach a videl, že Lezander hlboko spí. Povzdychol si a kráčal ku svojej posteli. Pod dekou sa stočil do klbka a objal si kolená. Prial si, aby mohol byť s Lezanderom... tak veľmi potreboval teraz jeho útechu... Spôsob, akým s ním Voldemort zaobchádzal ho desil, tak veľmi, ako veľmi nenávidel to priznanie. Donútil ho povedať mu tajomstvo, ktoré nepovedal ani Lezanderovi a jednal s ním násilne bez zjavného dôvodu. Jeho Cruciatus tak bolel... Slabo vzlykol a stočil sa ešte užšie...Chcel svojho otca... chcel Lezandera... chcel Toma... Toma by mohol mať, uvedomil si.
Vzal medailón a otvoril ho, pričom sa zahrabal ďalej vo svojom úkryte.
Tom sa naňho pozrel a zamračil sa, „Ty si plakal. Čo sa stalo?“
Orion sa naňho pozrel uslzenými očami a tichým hlasom povedal, „Šiel som za Voldemortom.“
Tom vyvalil oči a naštvane povedal, „Prečo si to urobil? Ešte nie si pripravený!“
Orion sa neveselo zasmial, „Áno, to som si uvedomil po tom jeho Cruciate a po tom, čo ma takmer zadusil.“
Tom sa ho znepokojene spýtal, „Prečo to spravil?“
Orion s grimasou odvetil, „Vrhol na mňa Cruciatus, pretože mi povedal, že som s ním hovoril neúctivo a škrtil ma pretože som mu nechcel povedať, že sa ma v sirotinci pokúsili sexuálne zneužiť,“ dodal so vzlykom.
Tomova tvár zmäkla a jemne prehovoril, „Ach Orion, bolo to to, čo si mi odmietol povedať o svojom detstve?“
Orion prikývol a zadusil svoj vzlyk. Potom sa nahnevane obrátil k Tomovi, „Áno, bolo! A on nemal žiadne právo nútiť ma to povedať!“
Tom súhlasne prikývol a odpovedal, „Nemal, ale chcel mať o tebe informácie. Použije tvoje slabosti proti tebe. Hovoril som ti, že v jeho prítomnosti musíš byť psychicky silný a chladný.“
Orion prikývol a ticho odpovedal, „Áno, už chápem, čo to znamená. Ale bol som taký vyčerpaný a unavený. Nedokázal som ovládnuť svoj temperament... Nemohol som sa brániť...“
„Prečo si k nemu šiel?“ spýtal sa Tom ticho.
Orion cítil na svojich lícach slzy a zašepkal, „Aurori vzali môjho otca do Azkabanu, Tom... Nevedel som, na koho iného by som sa mohol obrátiť. On je jediný, kto mi môže pomôcť preniknúť do Azkabanu a dostať odtiaľ môjho otca skôr, než dostane Dementorov bozk.“ Potom Orion svoje slzy už neovládol.
Tom sa naňho smutne pozrel a jemne povedal, „Je mi to veľmi ľúto, Orion... Súhlasil s tým, že ti pomôže?“
Orion prikývol, „Áno, po dlhom presviedčaní súhlasil s tým, že na Azkaban zaútočí skôr ako plánoval... ale bude to až za dva dni, Tom! Môj otec môže byť dovtedy mŕtvy, alebo dokonca ešte niečo horšie,“ povedal so slzami v očiach, „A všetko to bola moja chyba! Bol som tam s ním, Tom. Mohol som im zabrániť v tom, aby ho odvliekli! Ale nikdy by ma nenapadlo, že použijú prenášadlo. Čakal som na správnu chvíľu, aby som sa oslobodil od Aurora, ktorý ma držal. Bol som idiot! Nemal som sa starať o to, že tam bol Dumbledore... Nechcel som odhaliť všetku svoju silu... a kvôli mojej sebeckosti a hlúposti teraz môj otec trpí!“
Tom upokojujúco prehovoril, „Nebola to tvoja chyba, Orion. Urobil si všetko, čo si mohol a konal opatrne, tak, akoby mal človek konať v takejto situácii. Nikdy never tomu, že to bola tvoja chyba,“ potom Tomova tvár potemnela a tichým hlasom sa spýtal, „Dumbledore tam bol?“
Orion sa naňho pozrel a rozrušený hnevom odpovedal, „Áno! Povedal som mu, že otec bol nevinný, ale bolo mu to jedno! Jediné čo povedal bolo, že môj otec bol Smrťožrút a zaslúži si svoj koniec v Azkabane!“
Tom prižmúril oči a zavrčal, „Dumbledore dostane, čo si zaslúži, Orion, to ti sľubujem.“
Orion prikývol, ale potom sa zúfalo spýtal, „Ale čo keď je môj otec už mŕtvy? Čo keď je príliš neskoro na to, aby som ho zachránil? Čo keď-“ zavzlykal, „Čo keď už dostal Bozk?“
Tom si povzdychol a ticho odpovedal, „Robíš všetko, čo môžeš, Orion. Nebude to tvoja chyba, ak bude neskoro-“
„Bude! Bude to moja chyba! Mal som prinútiť Voldemorta konať skôr! Mal som ísť do Azkabanu hneď, sám!“ hystericky kričal Orion.
Tom ticho povedal, „Voldemort by ťa mučil to takej miery, že by si nebol schopný niečo robiť zopár ďalších dní, ak by si sa ho pokúsil do niečoho nútiť. A keby si išiel do Azkabanu sám, bol by si zajatý alebo zabitý bez toho, aby si niečo dosiahol. Musíš si to uvedomiť, Orion. Urobil si všetko, čo bolo v tvojej moci. Nemáš si čo vyčítať. Riskoval si svoj život už tým, že si šiel za Voldemortom a podarilo sa ti ho presvedčiť.“
Orion sa upokojil a prikývol. Zašepkal, „Áno, máš pravdu... ale ja... tak veľmi sa bojím toho, čo sa môže otcovi stať...“
„Rozumiem,“ odpovedal Tom jemne, „Ale máš šancu ho zachrániť. Nesmieš strácať nádej.“
Orion sa naňho vďačne pozrel a prehovoril, „Ďakujem ti, Tom.“
Tom prikývol, ale potom sa nervózne a znepokojene spýtal, „Mal si so sebou môj medailónik, keď si sa stretol s Voldemortom?“
Orion sa naňho zamračene pozrel, „No, áno. Prečo sa pýtaš?“
Tomovo znepokojenie vzrástlo a naliehavo sa spýtal, „Nevidel ho, však?“
Orion zavrtel hlavou, „Nie, povedal si mi, že by zúril, keby zistil, že ťa mám. Nikdy som nikomu tvoj medailónik neukázal.“
Tom od úľavy prikývol, ale povedal, „Keď sa s ním stretneš, nemôžeš mať so sebou medailón. Nemôžeš riskovať.“
Orion sa zamračil a spýtal sa, „Ale prečo si si taký istý, že by sa na mňa hneval za to, že mám ten medailónik? Nechápem prečo-“
Tom ho prudko prerušil, „Musíš ma počúvať! Nikdy sa nesmie dozvedieť, že celý ten čas máš tento medailón alebo že si so mnou hovoril! Časom mu medailón odovzdáš ako dar. Ako keby si ho niekde videl a kúpil ho. Dám ti vedieť, kedy bude ten správny čas. Medailónik, ako vieš, je Slizolinovo dedičstvo a má preňho veľkú hodnotu. Ale bude na teba nahnevaný za to, že také niečo máš.“
„To nedáva žiaden zmysel-“ začal Orion.
„Nemusí to dávať zmysel! Len mi v tomto dôveruj!“ povedal nahnevane Tom.
Orion sa naňho obozretne pozrel a odpovedal, „OK, Tom. Sľubujem, že keď budem niekde v jeho blízkosti, tak so sebou nebudem mať tvoj medailón, ani sa o tebe nikomu nezmienim.“
Tom vypustil úľavný povzdych.
„Ale prečo chceš, aby som ťa dal Voldemortovi?“ spýtal sa Orion a potom slabým hlasom dodal, „Nechcem o teba prísť.“
Tom sa naňho jemne usmial a odpovedal, „Možno mu ma v budúcnosti budeš môcť dať, aby si si získal jeho priazeň. Ale poviem ti, keď to bude nutné. Neboj sa, nestratíš ma.“
Orion sa naňho usmial a čoskoro zaspal s otvoreným medailónikom, a Tom sa naňho tichúčko díval.
Nasledujúce dva dni boli pre Oriona extrémne ťažké. Obavy o Siriusa ho zožierali za živa. Na hodinách sa nedokázal sústrediť a každému sa vyhýbal. Stručne povedal Calypso a Lezanderovi čo sa stalo, vynechajúc všetky nepríjemné veci týkajúce sa Voldemorta. Nechcel to znova rozoberať. Rozhovor s Tomom mu veľmi pomohol a bol Tomovi vďačný, že ho upokojil. Lezander na Oriona zúril, pretože riskoval sám seba tým, že šiel za Voldemortom a nechcel, aby Orion šiel do Azkabanu. Veľmi sa pohádali a odvtedy mali tichú domácnosť. Chápal, že Lezander si to myslel, pretože mu na ňom záležalo a bál sa o jeho život, ale nemal trpezlivosť mu to ďalej vysvetľovať, aby ho presvedčil o nutnosti jeho činov. Calypso tomu rozumela a povedala mu, že bol veľmi statočný a že by mal ísť do Azkabanu zachrániť svojho otca. Hoci ho prosila, aby bol veľmi opatrný a vypadol odtiaľ pri prvom náznaku problémov.
Orion využíval svoj voľný čas na písanie hore-dolu so Snapeom. Prefíkane ho vydieral, aby držal jazyk za zubami o tom, čo sa stalo minulú noc. Snapeovi povedal, že Voldemortovi nepovie o jeho vtedajšom konaní, ak Snape nepovi Voldemortovi ani nikomu inému o Remusovej účasti a o Siriusových skutočných dôvodoch, prečo chcel chytiť Pettigrewa. Snape nakoniec privolil na Orionovu žiadosť, hoci vyzeral, že zúri, pretože ho Orion prekonal. Čo vlastne len Orion úspech osladilo, podľa jeho názoru. Tiež nenápadne zistil, že Snape na smrťožrútskom stretnutí nebol a ani nevedel o plánovanom prepadnutí Azkabanu. Zdalo sa, že Voldemort je ohľadne toho veľmi tajnostkársky a tiež sa zdalo, že Snapeovi nedôveruje, keďže nebol pozvaný na stretnutie a ani nebol informovaný o tom, čo sa stalo. Orion musel neochotne obdivovať čarodejníkovo vnímanie a dôkladnosť.
Na druhý deň v noci preňho prišiel Rosier a dal mu čierne šaty s kapucňou a tiež čiernu masku aby zakryl svoje rysy. Orion nechal medailónik v kufri, silno chránenom ochrannými kúzlami a požiadal Sylvanu aby uhryzla každého, kto by sa ho pokúsil vziať. Sylvana svoju novú úlohu ochrancu medailónu s hrdosťou prijala.
Rokovania s Dementormi skončili každého spokojnosťou. Súhlasili s tým, že počas prepadu nechajú cestu čistú, ale zostanú v Azkabane predstierajúc, že sú stále pod kontrolou Ministerstva, až kým ich Voldemort nepovolá do boja. Skupina desiatich temných čarodejníkov použila prenášadlá, aby sa dostali na ostrov a Voldemort šiel s nimi dôkladne zamaskovaný kúzlami a čarami, keďže bol jediným dostatočne silným čarodejníkom, ktorý by dokázal prelomiť ochrany. Orion sa s úžasom díval ako Voldemort koncentroval svoju mágiu a začal mrmlať dlhý rad kúzel, ktoré nakoniec dokázali zrušiť ochranné kúzla bez toho, aby sa na Ministerstve a oddelení Aurorov spustil poplach. Mali presne tridsať minút pred tým, než budú Aurori upozornení.
Orion bežal za skupinou čarodejníkov. Mohol vidieť Voldemorta vpredu pred nimi. To miesto bolo také chladné a skľučujúce. Až z toho mal husiu kožu. Našťastie boli Dementori na druhej strane Azkabanu, takže by nemali byť ovplyvnení ich prítomnosťou. Z ciel ktoré míňali mohol počul kňučanie a nezmyselné mumlanie. Všetko bolo temné a tmavé, a tak na osvetľovanie cesty používali svoje prútiky. Prvého čarodejníka – strážcu už omráčili a zabili a teraz sa hnali k celám, v ktorých boli držaní Smrťožrúti. Tesne predtým tam bola ďalšia zastávka.
Orion mal v mysli jasný obraz polohy Siriusovej cely a vedel, že to nebolo ďaleko. Cítil, ako mu v hrudi hlasno bije srdce a úzkostlivo si želal doraziť do cely čím skôr.
Zrazu ticho prerušili výkriky a vzduchom lietali kúzla. Bolo to peklo. Orion videl ostatných zúrivo bojujúcich proti čarodejníckym strážcom a keď jeden z nich namieril prútik na Oriona, ktorý rýchlo vykríkol, „Crucio!“ zatiaľ čo uskočil do strany, aby sa vyhol čarodejníkovmu kúzlu.
Čarodejník sa zvíjal na podlahe. Orion zrušil kúzlo a rýchlo povedal, „Petrificus Totalus!“ a muž ostal nehybne ležať.
Rýchlo sa otočil aby sa vyhol letiacim kliatbam. Mávol prútikom proti svojmu novému útočníkovi a zreval, „Extrema rigor!“
Čarodejník nehybne padol na zem v bezvedomí. Orion sa obrátil k ďalšiemu. Predtým, než stihol zaútočiť bol zasiahnutý rezacou kliatbou, ktorá mu poranila hruď. Zasyčal, ale ignorujúc bolesť útok vrátil, „Obscuritas nebulus!“
Veľký čierny mrak obklopil hlavu čarodejníka, ktorý zalapal po dychu a chvíľu na to omdlel pre nedostatok vzduchu.
Orion sa porozhliadol a zbadal Rosiera bojujúceho proti dvom čarodejníkom a zvolal, „Occulum atrum!“ Kliatba jedného z čarodejníkov dočasne oslepila a rýchlo naňho znova namieril prútik a zakričal, „Somnus eternus!“ po čom čarodejník upadol do nekonečného spánku.
Rosier zložil druhého, pribehol k Orionovi a chytil ho za ruku, „Poďme! Máme už len asi pätnásť minút!“
Orion ho rýchlo nasledoval. Ostatní už boli pred nimi. Nakoniec dorazili k smrťožrútskej sekcii a Orion zbadal Luciusa otvárajúceho celu Lestrangeovcov. Voldemort dával príkazy a kričal na nich, aby sa ponáhľali a pomocou prenášadla odmiestnili preč hneď, keď sa dostali k priradenému čarodejníkovi. Orion prebehol okolo Luciusa, ktorý niesol vychudnutú a mrmlajúcu ženu, v ktorej spoznal Bellatrix Lestrangeovú. Zastavil sa pred celou svojho otca a strhol si masku z tváre. Videl postavu ležiacu na podlahe a rýchlo zreval, „Bombarda!“ Dvere takmer prázdnej cely explodovali.
Orion rýchlo vstúpil do cely kričiac, „Otec! Otec, prišiel som po teba! Musíme sa poponáhľať!“
Podišiel k Siriusovi a kľakol si vedľa neho. Sotva niečo videl. Zastrčil si prútik do habitu, chytil Siriusa za plecia a zľahka ním zatriasol, „No tak, musíme okamžite ísť!“
Sirius neodpovedal, nepohol sa. Orion sa naňho zúfalo díval, ale len ťažko rozoznal jeho tvár. Bol zranený? Omdlel? Zatriasol ním trochu energickejšie a plný zúfalstva kričal, „ZOBUĎ SA! ZOBUĎ SA, PROSÍM! OCKO, PROSÍM!“
Sirius nereagoval a do Orionových myšlienok vstúpil hrozný strach. Vytiahol prútik a vykríkol, „Lumos!“
Z chodby začul Rosierov krik, „Orion, musíme ísť!“
Orion sa pozrel na otcovu tvár a stuhol. Cítil, že sa mu krv mení na ľad a srdce mu prudko zovrelo, bolo to ako bodnutie. Násilne Siriusom zatriasol a zvolal, „ZOBUĎ SA, OCKO!“ ale keď sa pozrel do Siriusových prázdnych sivých očí vedel, že sa nezobudí už nikdy.
Orion sa začal chvieť a triasť. Jeho myseľ odmietala prijať pravdu. Zúfalo vykríkol, „TY NIE SI MŔTVY! NIE SI MŔTVY! ZOBUĎ SA!“ Začal vzlykať a vrhol sa na Siriusovo telo a pevne ho objal, „NIE! NEBOL SI POBOZKANÝ! – PROSÍM ZOBUĎ SA! – PROSÍM, NEOPÚŠŤAJ MA! –“ dusil sa vzlykmi Orion, „PROSÍM VRÁŤ SA! – SI VŠETKO, ČO MI OSTALO! – VRÁŤ SA!“
Mysľou mu prebehli tisíce spomienok... Sirius, ktorý mu strapatil vlasy a nazýval ho svojím šteniatkom... Sirius objímajúci ho a plačúci mu na ramene... Sirius naháňajúci ho na metle... Siriusov darebácky úškrn a jeho štekavý smiech... Sirius sa stal Smrťožrútom, aby ho ochránil... Sirius hádajúci sa s Remusom, aby ho chránil... Sirius, ktorý mu hovoril, že je naňho hrdý... Sirius, hovoriaci mu, že ho ľúbi...
„VRÁŤ SA! – OCH BOHOVIA! ĽÚBIM ŤA! – PROSÍM VRÁŤ SA SPÄŤ! NEMÔŽEŠ MA OPUSTIŤ! – PROSÍM! – POTREBUJEM ŤA! – NEMÔŽEM ÍSŤ BEZ TEBA! – PROSÍM VRÁŤ SA!“ zúfalo kričal Orion medzi vzlykmi. Ale Sirius ani neodpovedal, ani sa len nepohol.
Orion vzlykal ešte viac a cítil, ako sa mu vypla myseľ, cítil, ako sa mu zastavilo srdce... Cítil svoju mágiu ako v ňom zúrivo krúži. Cítil svoju temnú mágiu revúcu v jeho vnútri a rastúcu v zúfalstve, bolesti, pocite úzkosti, šialenstve a zúrivosti... Vo svojom vnútri cítil neuveriteľnú explóziu moci a mágiu vo vlnách uvoľňujúcu sa z jeho tela... mohol cítiť, ako z neho vyžaruje temná mágia... mágia pokrývajúca steny a podlahu v cele... videl, ako ničí a spaľuje všetko, čo jej stálo v ceste... všetko okrem neho a tela jeho otca... A potom sa prestal o všetko zaujímať... Stratil sa v pocitoch svojej mágie... stratil sa vo svojom zúfalstve... vo svojej bolesti... vo svojej bezmocnosti... vo svojom hneve... nemohol nič počuť... nemohol nič vidieť... všetko bolo temné, tmavé...
Voldemort sa otočil a videl, že väčšina z jeho Smrťožrútov bola preč a triumfálne sa uškrnul. Zrazu zacítil ohromnú silu temnej mágie, ktorá zasiahla jeho zmysly. Bolo to neuveriteľne silné... čisté a surové... bolo to lákavé... omámilo to jeho zmysly... volalo ho to... Otočil sa, aby sa pozrel na zdroj tej sily a zbadal vlny čistej, temnej mágie prichádzajúce z jednej z ciel. Priblížil sa a silne ho zasiahla tá burácajúca temnota. Zasyčal bolesťou. Spálilo ho to, chcelo ho to roztrhať na kusy. Skôr než tá sila stihla spôsobiť väčšie škody, rýchlo okolo seba vytvoril štít v haďom jazyku a prižmúril oči, aby sa pozrel do vnútra. Videl celu naplnenú víriacou, surovou temnou mágiou. Steny sa rozpadali. Všetko bolo spálené, všetko bolo čierne. Všetko sa ničilo. Pozrel sa na čisté miesto uprostred cely. Mágia na chlapca neútočila!... Vychádzalo to z neho! Videl Oriona zúfalo zvierajúceho svojho otca. Videl jeho fľakatú, uslzenú tvár a rozšírené, zúfalé smaragdové oči žiariace silou v celej tej temnote. Bol tým pohľadom uchvátený. Chlapec bol neuveriteľne krásny, jeho aura a moc boli fascinujúce. Okolo seba cítil intenzívnu a mocnú mágiu, Oionovu mágiu, a stratil sa v jej cítení. Nikdy predtým takú mágiu necítil... takú surovú... takú čistú... takú nádhernú... takú temnú...
Voldemort sa prebral z tranzu. Musel odtiaľ vziať Oriona so sebou. Aurori by sem mali vpadnúť každú chvíľu a boli jediní, ktorí tu ostali. Vyzval všetku svoju vnútornú mágiu aby posilnil štít a vstúpil hlbšie do cely. Pristúpil k Orionovi, chytil ho za habit a zodvihol ho. Zreval, „Musíme hneď odísť!“
Ale Orion neodpovedal. Voldemort sa pozrel do jeho smaragdových očí a videl, že chlapec je stratený vo svojej vlastnej mágii, vo svojej vlastnej mysli. Nič viac si neuvedomoval. Schmatol ho za rameno a tvrdo mu jednu vrazil. Chlapcova tvár sa prudko obrátila na stranu.
Orion náhle zacítil silnú bolesť na svojom líci a jeho myseľ sa rýchlo vrátila do reality. Zúrivo sa otočil aby videl, čo tú bolesť spôsobilo a jeho oči ostali uzamknuté s Voldemortovými červenými. Voldemort sa naňho díval s takou intenzitou, akoby sa doňho chcel ponoriť. Bol to pohľad, ktorý ho desil.
Voldemort mu veliacim hlasom povedal, „Hneď odchádzame.“
Orion prikývol a otočil sa. Oči sa mu rozšírili, keď zbadal, v akom stave je cela. Potom si spomenul. Urobila to jeho mágia. Poobzeral sa okolo a videl, že mágia, ktorú vypustil letí teraz späť doňho, keď bol opäť pod kontrolou. Cítil, ako vstupuje do jeho tela a opäť sa zlučuje s jeho jadrom. Mal pocit, akoby bol znovu naplnený. Pozrel sa na svojho otca a cítil ako sa v ňom znova usádza zúfalstvo. Cítil, ako mu po tvári začali stekať slzy a kľakol si, aby ho zodvihol.
Voldemort zavrčal, „Čo to robíš? Nechaj ho tak! Na to nemáme čas!“
Orion sa otočil a naštvane zajačal, „NENECHÁM HO TU!“
Voldemort zúrivo odpovedal, „Je mŕtvy! So sebou vezmem len teba!“
Orion sa v otriasal hnevom a úzkosťou, „JE MI TO JEDNO! BUĎ NÁS VEZMETE OBOCH ALEBO NÁS NECHÁTE! JA HO NEOPUSTÍM!
Voldemort sa na Oriona zúrivo díval. Nemohol tu toho chlapca nechať. Nie po tom čo videl a zažil. Chlapec bol príliš mocný na to, aby ho stratil. Musel ho mať. Musel byť jeho. Ale v chlapcových očiach videl neznesiteľnú tvrdohlavosť.
Zavrčal, „Zodvihni ho!“
Orion prikývol a chytil Siriusa za ramená, aby ho zdvihol, ale bol príliš ťažký.
Voldemort naštvane pristúpil k chlapcovi a hrubo od neho Siriusa odtrhol. Jednou rukou držal telo a druhou si Oriona pritiahol k hrudi. Zasyčal: „Pevne sa drž,“ a aktivoval prenášadlo hneď, keď sa uistil, že sa ich dotýka všetkých troch.