13. pouto
22. 2. 2012
Nasledujúce dni sa Orion len ťažko sústredil na to, čo sa okolo neho dialo. Stále premýšľal o všetkom, čo sa stalo. Zvlášť o tom, čo mu povedal Karkarov. Už vedel, že Relikvie smrti sú skutočné, ale Karkarov povedal, že Relikvie sú jeho a že by ich mal nájsť. Ako s ním Relikvie súvisia? Prečo bolo také dôležité, aby ich mal? Čo ho ale trápilo bolo to, že Karkarov povedal, že vie čím je; aký je jeho osud. Ale čo tým myslel? Bol Orion Black, nič viac a nič iné. Karkarov nemohol hovoriť o jeho identite Chlapca-ktorý-prežil, nikto nevedel, že to on je Harry Potter a preto nemohol hovoriť o jeho osude, pri ktorom svetlí čarodejníci chceli aby ho naplnil – zabil Voldemorta a všetkých ich zachrániť, keby sa Temný pán vrátil. Nie, Karkarov musel myslieť niečo iné. A tiež povedal, že sa zaviazal pomôcť mu už pred desiatkami rokov, ako by potom mohol hovoriť o tom, keď ešte ani nebol na svete? Nechápal to. Ale potom si spomenul na dvoch duchov z Komnaty šepkajúcich hlasov, ktorí povedali niečo v rovnakom zmysle... že on je ten... ten ktorý čo? Čo by mal urobiť? Povedali, že naňho čakali, ale že bol niečo neočakávané, niečo iné. O čom to hovorili? Bolo by možné, že Karkarov ich poznal a oni mu povedali niečo o Orionovi? Rozhodol sa byť trpezlivý, aby predišiel frustrácii z toho, že vie tak málo o niečom, čo sa s ním má diať. Ostatní o ňom zrejme niečo vedeli, ale teraz bol Karkarov preč a on sa na to nemohol opýtať nikoho iného. Napadlo ho, či by mal ten prívesok nosiť, ako ho nútil Karkarov. Nepáčila sa mu predstava, že by ho to malo premiestniť kto vie kam v ten najmenej očakávaný okamih. Mohlo by to preňho byť nebezpečné? Ale Karkarov vyzeral, že mu chce naozaj pomôcť a k odpovediam sa inak ani nedostane. Takže prívesok jednoducho očaroval tak, aby vyzeral ako malý, čierny onixový kamienok a rozhodol sa ho mať stále pri sebe. Dúfal len, že prenášadlo sa aktivuje už čoskoro. Potreboval nejaké odpovede.
Keď sa v škole dozvedeli, že Karkarov utiekol, medzi študentmi začali kolovať rôzne chýry. Funkcie riaditeľa školy sa rýchlo ujal Vulcan Vagnarov a všetko sa vrátilo späť do normálu, no Orion zaregistroval medzi učiteľmi nejaké znepokojenie. Vedel, prečo Karkarov odišiel. Keď Voldemort silnel tým, že to dievča posadol alebo čokoľvek mu urobil, Temné znamenie sa znova začínalo pomaly prejavovať a keď definitívne dostal nové telo, bolo úplne jasné, že znamenie na predlaktiach Smrťožrútov opäť ožilo. Premýšľal, čo si o tom myslia Smrťožrúti. Nemal žiadnu ďalšiu víziu, takže predpokladal, že Voldemort svoje dva kúsky duše ešte nezlúčil a preto svojich nasledovníkov ešte nekontaktoval. Len dúfal, že sa Karkarovovi podarí zostať mimo Voldemorta dosť dlho na to, aby sa dokázal obhájiť bez toho aby ho zavraždil. Ten chudák čarodejník mnohým pomohol a nezaslúžil si zomrieť pod Voldemortovým prútikom.
Turnaj duelantov bol zrušený, pretože sa mal konať deň po tom, čo Karkarov odišiel a bol to práve riaditeľ, kto obvykle dohliadal na celý turnaj. Na znak rešpektu k bývalému riaditeľovi školy sa Romulus Rosier rozhodol turnaj zrušiť a preskúšať študentov sám. Orion nevedel, či by mal cítiť sklamanie alebo úľavu. S tým všetkým, čo sa okolo neho dialo bol čiastočne rád, že si mohol trochu oddýchnuť. V duely s Rosierom si počínal výborne, aj keď samozrejme nevyhral. Aj tak nepoužil všetky svoje sily, takže sa necítil sklamane a Rosier pochválil jeho kontrolu a vynaliezavosť.
O pár dní neskôr Orion sedel na koncoročnej hostine a ako duchom neprítomný sa babral vo svojom jedle na tanieri. Jediný, komu povedal o Voldemortovom návrate bol Lezander, ale teraz premýšľal, či by to nemal povedať aj Calypso. Domnieval sa, že by sa dozvedela, keby Voldemort zvolal svojich Smrťožrútov a jej otec za ním šiel, aby sa jedným stal, ale bola jeho priateľkou a vždy mu dôverovala, keď mu hovorila o tom, čo jej otec a ostatní Smrťožrúti robili, aj keď ju jej otec požiadal, aby o tom nikomu nehovorila. Preto jej dlhoval úprimnosť. Otočil sa, a zadíval sa na ňu. Zdalo sa, že ju niečo znepokojuje a každú chvíľu si nervózne obtáčala okolo prsta prameň svojich dlých, čiernych kučier. Naklonil sa k nej a šepotom sa spýtal, „Calypso, prečo vyzeráš tak znepokojene? Stalo sa niečo?"
Calypso sa vyplašene vytrhla zo svojich myšlienok, ale hneď sa naňho usmiala. Tichým hlasom odpovedala, „Neviem, ale myslím, že sa niečo deje. Otec minulý týždeň veľa krát niekam odišiel a to je uňho veľmi nezvyčajné. Nikdy predtým to nerobil, keď ešte školský rok neskončil. Len som tak premýšľala, či to má niečo spoločné s tým, čo plánovali zástupcovia temných rodín na začiatku roka. A okrem toho, celá tá vec s Tajomnou komnatou nebola nikdy doriešená. Dievča nikdy nenašli a útoky prestali, ale čo sa stalo? Zlyhal ich plán? Je to dôvod, prečo sa znovu stretávajú?“
Orion zacítil, ako sa Lezander vedľa neho napäl a pozrel sa naňho. Vyzeral byť neistý a pohľadom mu hovoril, že je len na ňom, či o celej záležitosti Calypso povie alebo nie.
Orion si povzdychol a rýchlo okolie zabezpečil kúzlami proti odpočúvaniu. Calypso sa naňho zvedavo pozrela a on povedal, „Myslím, že viem čo sa stalo. Karkarov ma požiadal o stretnutie v ten deň, kedy odišiel,“ Orion videl, ako sa Lezander zamračil – nepovedal mu o tom, „nie som si istý, prečo to ukázal mne, ale odhalil svoju ľavú ruku. Temné znamenie bolo úplne čierne a viditeľné. Naznačil, že to znamená, že sa Temný pán vrátil. Myslím, že to, čo sa stalo s dievčaťom v Tajomnej komnate nejako súvisí s jeho návratom. Dávalo by to zmysel, keďže to bolo plánované temnými rodinami. Verím, že môžeme predpokladať, že ich plán bol úspešný a Temný pán čoskoro zvolá svojich Smrťožrútov.“
Calypso sa zamračila a spýtala sa, „Ale prečo chcel Karkarov s tebou hovoriť? A prečo ti povedal o návrate Temného pána? Si len študent.“
Orion sa odmlčal, „Och, len sa ma chcel spýtať na moju parselčinu. Počul o tom od pani Galatei a bol zvedavý. Ale neviem, prečo mi ukázal svoje znamenie. Možno ako vysvetlenie, prečo utiekol zo školy. Musel sa cítiť vinný za to, že školu opustil.“
Calypso prikývla. Zdalo sa, že mu uverila, ale Lezander sa na Oriona zamračil. Orion si v duchu povzdychol. Samozrejme, že bol Lezander podozrievavý, vedel o jeho víziách a vedel, že Orion sa o návrate Temného pána dozvedel ešte pred Karkarovovým útekom.
„Teraz už dáva zmysel, že sa temní čistokrvný čarodejníci stretávajú,“ povedala zamyslene Calypso, „Smrťožrúti museli vidieť svoje Temné znamenia a museli o tom premýšľať. Ale nemyslím si, že by už videli Temného pána. Otec povedal, že mi o tom povie, keďže požiadal aby sa mohol stať jedným zo Smrťožrútov. Sľúbil mi, že mi dá vedieť hneď, keď k tomu dôjde. Zaujímalo by ma, na čo Temný pán čaká?“
Orion odpovedal, „Neviem, ale mám obavy z toho, čo sa stane, keď sa vráti. Sme veľmi mladí a obaja sa chceme zapojiť do vojny. No nemyslím si, že toho budeme môcť urobiť veľa, ak Temný pán začne s vojnou hneď.“
Calypso sa zasmiala, „No, ja sa svojim vekom odradiť nenechám a nemal by si ani ty. Nemyslím si, že mi Temný pán umožní stať sa Smrťožrútom, nikdy to nedovolil takému mladému čarodejníkovi, ale môžeme pomôcť v mnohých smeroch. A okrem toho, na vojnu sa pripravujeme už rok. Viem, že si tiež trénoval a si výborný duelant, Orion. A vojna bude trvať mnoho rokov, takže náš čas ešte príde. A tiež si nemyslím, že Temný pán začne s vojnou okamžite. Od vtedy čo odišiel sa zmenilo veľa vecí a svetlí čarodejníci sú silnejší ako inokedy. On bol vždy výborný stratég. Myslím, že sa snaží skryť svoj návrat pred zvyškom čarodejníckeho sveta až dovtedy, kým nebude pripravený na útok.“
Orion prikývol. Áno, dávalo to zmysel. Keby bol na mieste Temného pána, urobil by to isté. „Máš pravdu. Bolo by nevýhodné nechať svetlých čarodejníkov dozvedieť sa o jeho návrate, hlavne Dumbledora. Dumbledore by o tom určite povedal Ministerstvu a čoskoro by znova obnovil Fénixov rád. Čím dlhšie ostanú v nevedomosti, tým lepšie,“ Orion sa zamračil, keď si na niečo spomenul. Dumbledore mal Snapea a Snape mal Temné znamenie. Keby Snape povedal Dumbledorovi o znamení, čo by to znamenalo? Vedel to už Dumbledore? A Dumbledore si to čoskoro spojí so všetkými záležitosťami s Tajomnou komnatou a uvedomí si, že Temný pán je skutočne späť.
Calypso si všimla jeho zamračenie a spýtala sa, „Čo ťa trápi?“
Orion sa rozhodol byť úprimný, „Čo keď to už Dumbledore vie?“ Calypso povytiahla obočie a on pokračoval, „hovoril ti otec niekedy niečo o Severusovi Snapeovi?“
Calypso sa zamračila usilujúc sa spomenúť si, či už to meno niekedy predtým počula, a odpovedala, „Myslím, že bol Smrťožrútom počas prvej vojny, nie?“
Orion prikývol, „Áno, bol, ale na súde sa zaňho prihovoril Dumbledore. Dumbledore povedal, že celý čas bol jeho špiónom, Snapea pustili a on potom odišiel do Rokfortu. V súčasnosti tam učí Elixíry. Len som uvažoval o jeho pravej lojalite. Keby bol naozaj Dumbledorov špión, povedal by mu o Temnom znamení a Dumbledore by tak už mohol mať podozrenie o návrate Temného pána. Pre nás by to bolo veľmi zlé.“
Calypso pokývala hlavou a povedala, „To je pravda. Ale Snapeovou lojalitou si nemôžeme byť istí. Možno však špehoval Dumbledora na príkaz Temného pána. Nemyslím si, že by sa Temný pán nechal len tak oklamať jedným zo svojich Smrťožrútov. Od otca som počula, že je v Ligilimencii veľmi dobrý a často prehľadáva mysle svojich stúpencov a hľadá zradcov.“
Orion okamžite zbledol. Toto o Voldemortovi nevedel! Drahý Merlin, Voldemort by mohol zistiť, že to on je Chlapec-ktorý-prežil v okamihu, keby sa rozhodol prezrieť je jeho spomienky! A Sirius! Sirius nemohol predstierať, že je jeho nasledovník, ak to naozaj tak necíti. Voldemort by zabil aj jeho!
Potom sa ďalej rozprávali o Temnom pánovi a o tom, aká bude vojna, ale Orion tomu nevenoval pozornosť. Ako náhle hostina skončila, rýchlo povedal svojim priateľom, že si musí niečo vybaviť a odchytil si Majstra Sylvanusa Selvana práve keď odchádzal z Veľkej siene. Od niekoľkých starších Hydier počul, že vyučuje Oklumenciu a Ligilimenciu.
Vysoký blonďavý čarodejník sa naňho zvedavo pozrel, „Áno, chlapče? Ako vám môžem pomôcť?“
Orion sa nepokojne zavrtel. Ako by mohol vysvetliť svoju potrebu naučiť sa Oklumenciu už v takom mladom veku? „Prepáčte, Majster Selvans. Počul som, že učíte Oklumenciu a Ligilimenciu a chcel by som sa opýtať, v ktorom ročníku sa to začneme učiť aj my.“
Selvans povytiahol obočie, pozrel sa na odznak na Orionovej hrudi a potom uvoľnenejšie povedal: „Ach, vy ste Hydra. No, v tom prípade vám môžem povedať, že spolu budeme mať hodiny vo vašom štvrtok ročníku.“
Orion preglgol. To je celá večnosť! Nemohol čakať tak dlho! Prosebne sa zadíval do čarodejníkových orieškovohnedých očí a povedal: „Je mi ľúto, ale ja sa to musím naučiť čím skôr. Mohli by ste mi pomôcť?“
Selvans sa zamračil, „Prečo sa to musíte naučiť teraz? Ste príliš mladý na to, aby ste sa o to zaujímali,“ potom sa naňho usmial, „Keď ste však týmto umením taký fascinovaný, nemusíte sa báť. Roky ubehnú rýchlo a onedlho budete v mojej triede.“
Orion zúfalo zavrtel hlavou a chytil staršieho čarodejníka za ruku, „Nie, vy mi nerozumiete! Nemôžem čakať tak dlho! Musíte mi pomôcť, prosím!“ Orion si uvedomil, že neúctivo zviera profesorovu ruku a hneď ho pustil, „Prosím, odpustite... ja,“ povedal a sklonil hlavu.
Selvans chytil Oriona za bradu, zodvihol mu hlavu a zamračene sa spýtal, „Kto si, chlapče?“
Orion ticho odpovedal, „Orion Black,“ bol prekvapený, keď v Selvansových očiach zbadal záblesk uznania.
Selvans pustil Orionovu bradu a krátko prikývol, „Pomôžem vám. Príďte do mojej pracovne zajtra ráno predtým, než odídete zo školy a ja vám dám nejaké knihy, ktoré si cez leto môžete preštudovať. V nasledujúcom polroku vám môžem ponúknuť súkromné hodiny. Nebudem sa pýtať, prečo sa to teraz potrebujete naučiť, ale vedzte, že mi budete musieť venovať plnú pozornosť a tvrdo pracovať, ak chcete Oklumenciu a Ligilimenciu zvládnuť v takom krátkom čase. Zvyčajne to učím po dobu dvoch rokov a nie je to ľahké. Mnohí nemajú tú schopnosť stať sa v týchto odboroch Majstrami,“ Orion prikývol a Selvans sa naňho zamyslene pozrel, „Ak to potrebujete skutočne veľmi naliehavo, môžem vám odporučiť učiteľa, ktorý by vás cez leto doučoval.“
Orion vďačne odpovedal, „Ďakujem vám, Majster Selvans, za všetku vašu pomoc. Taktiež mám záujem o toho letného učiteľa.“
Selvans prikývol a odpovedal, „Veľmi dobre, príďte zajtra ráno do mojej pracovne a ja vám dám jeho meno spolu s kontaktnými informáciami a tie knihy.“
Sirius Oriona pevne objal, akonáhle sa jeho nohy dotkli móla v Saint Petersburgu.
„Si v poriadku? Stalo sa to znova?“ šepotom sa spýtal starostlivo Sirius.
Orion na pozrel hore na svojho otca a srdečne sa naňho usmial, „Nie, nestalo.“ Vedel, že Sirius bol vystrašený, keď mu Orion napísal o všetkom, čo videl vo svojej poslednej vízii a aj o tej z prvého ročníka. Sirius odpovedal veľmi znepokojene, ale povedal, že by sa o tom mali pozhovárať osobne. A tak o tom v listoch ďalej nehovorili.
Krbom sa presunuli na Black Manor a posadili sa do salóna pijúc ďatelinové pivo.
Sirius sa k nemu otočil a smutne sa spýtal, „Prečo si mi o svojom spojení s Voldemortom nepovedal skôr? Prečo si mi to nepovedal už v prvom ročníku, keď sa to stalo prvý krát?“
Orion sa previnilo prikrčil. V Siriusovom hlase rozoznal ublížený tón a ľutoval, že mu o tom predtým nepovedal. Tichým hláskom odpovedal, „Prepáč, ocko, ale viem, čo si myslíš o Čiernej mágii a myslel som si že ... že by sa ti nepáčilo, že mám spojenie s Voldemortom... nevedel som, ako budeš reagovať-“
Sirius vstal a pritiahol si syna do objatia, „Och, moje malé šteniatko. Je mi ľúto, že moja zdržanlivosť ohľadne Čiernej mágie ťa donútila myslieť si, že by som sa na teba hneval pre niečo také. Že máš spojenie s Voldemortom nie je tvoja chyba, ale to je vedľajšie. Tvoje štúdium Čiernej mágie naozaj nezáleží na mne. Je mi jedno, či sa nakoniec staneš temným čarodejníkom alebo podporíš Voldemorta. Záleží mi len na tvojom zdraví a šťastí. Budem ťa milovať a starať sa o teba, nech sa stane čokoľvek. Si radosť môjho života a chcem, aby si bol schopný prísť za mnou s hociktorým z tvojich problémov.“
Orion cítil, že mu zvlhli oči, tak pevnejšie objal svojho otca a zašepkal, „Ďakujem, ocko. Tvoja podpora a porozumenie pre mňa znamená všetko.“
Sirius ich oboch presunul na veľký gauč, aby sedeli pri sebe. Chytil Oriona za ruky a spýtal sa ho, „Si si istý, že Voldemort je späť?“
Orion si povzdychol a odpovedal, „Áno. A poznáš moju teóriu, že tentoraz to bol iný kúsok Voldemortovej duše, ktorý získal telo. Duša z tej záležitosti s Kameňom mudrcov je teraz niekde skrytá a v súčasnej dobe ju Voldemort hľadá, aby ju mohol zlúčiť s tou terajšou, takže by obe zdieľali jedno telo. Aj keď si myslím, že keď sa zlúčia, bude to úplné a znovu vytvoria jeden celok.“
Sirius sa zmätene zamračil, „Ale všetko to s tými dvoma kúskami duše je veľmi zvláštne. Nikdy som nepočul, že niečo také je vôbec možné.“
Orion prikývol, „Ani ja nie, ale nejako to urobil. A Smrťožrúti vedia, že je späť.“
Siriusove oči sa pri pohľade naň rozšírili a vyľakane povedal, „Ako sa to dozvedeli? Zvolal už Voldemort svojich verných?“
„Nie, nemyslím si, že to urobí skôr než sa znova ´skompletizuje´. Ale...“ Orion sa odmlčal. Koľko z toho, čo sa stalo s Karkarovom by mal povedať otcovi? Rozumel, že je potrebné aby mu povedal všetko o Voldemortovi, ale toto bolo niečo iné. Niečo hlboko v jeho vnútri mu hovorilo, že by sa o tom nemal nikto dozvedieť. „Riaditeľ Karkarov ma tesne pred svojim útekom požiadal o stretnutie. Chcel sa ma spýtať na moju parselčinu, ale dôležité je, že mi odhalil svoje Temné znamenie. Opäť ožilo a on mi vysvetlil, že Temný pán je nažive. A znamenia ostatných Smrťožrútov ožijú tiež a budú vedieť, že Temný pán bude čoskoro s nimi.“
Sirius vzdychol, „Tak potom niet pochýb. Vojna znovu začne.“
Orion prikývol, ale potom sa mu v mysli blysla jedna myšlienka a on zalapal po dychu, „Pri Merlinovi, nemal som ti to povedať!“
Sirius sa naňho zamračene pozrel, „Orion, myslel som si, že si pochopil, že mi môžeš veriť-“
Ale Orion ho rýchlo prerušil a naštvane povedal, „Nie, ty to nechápeš. Voldemort je Majster Ligilimencie! Ak sa niekedy dostaneš do jeho prítomnosti, bude si môcť prezrieť tvoje spomienky. Bude môcť vidieť aj tento rozhovor. Zistí, že vieš o častiach jeho duše! V okamihu ťa zabije! Pre Morganu, čo som to urobil? Ohrozil som ťa!“
Siriusove oči sa rozšírili a vydeseným hlasom povedal, „Zo spomienok sa tiež dozvie, že si Lilin syn. Zistí, že ty si Chlapec-ktorý-prežil.“
Orion prikývol a naliehavo povedal, „Áno, ocko, musíš sa naučiť Oklumenciu spolu so mnou. Je to životne dôležité. Mám meno temného čarodejníka, ktorý nás môže učiť. Mali by sme tomu venovať všetok svoj čas a naučiť sa to tak rýchlo, ako sa len bude dať.“
Sirius tiež prikývol, „Tak dobre, hneď teraz tomu učiteľovi napíšem..“
Orion sa naňho vážne pozrel a povedal, „Aké sú tvoje plány ohľadne vojny?“
Sirius si povzdychol, „Tvoje spojenie s Voldemortom všetko mení. Teraz mu nemôžeme uniknúť a je dôležité aby si pre neho bol niekto cenný Ak sa o spojení niekedy dozvie, môže ti spôsobiť veľkú škodu. Nielen pre to, že môžeš doňho nahliadnuť, ale pretože bude vedieť, že si Harry Potter. Vo svojom liste si písal, že si myslíš, že Oklumencia by ti mohla pomôcť tiež s tým spojením, ale nemôžeme si byť istí, že to všetko tak ako tak nikdy nezistí. Takže najlepšie bude, ak zistí, že naša rodina ho už podporuje. Ak si bude istý, že sme jeho lojálnymi priaznivcami, tak bude aj menej pravdepodobné, že ti ublíži,“ na chvíľu sa odmlčal a potom opatrne povedal, „Myslím, že najlepšie bude ak sa stanem Smrťožrútom a dokážem, že ho naša rodina podporuje.“
Orion silno držal Siriusovu ruku a nepokojne povedal, „Nechcem, aby si sa pre mňa obetoval. Nemyslím si, že si si vedomý vecí, ktoré budeš musieť podstúpiť. Budeš sa musieť naučiť Čiernu mágiu. Budeš musieť používať Neodpustiteľné. Si na to skutočne pripravený?“
Sirius mu prstami prehrabol vlasy, „Som si vedomý toho všetkého. A prosím, nemysli si, že sa pre teba obetujem. Nie je to tvoja chyba a obaja vieme, že ak Znamenie dostanem ja, tak to bude v tejto situácii najlepšie riešenie. Nejaké kúzla z Čiernej mágie už poznám a Aurorský tréning mi pomôže. Hrôzy vojny som videl. Som pripravený znova to prežiť. Viem, že budem musieť vykonať svoju časť, ale som Black. Voldemort ma bude považovať za prínos a získam Luciusovu a Bellinu podporu. Nepochybne sa pokúsi o útok na Azkaban, aby oslobodil nespočetné množstvo svojich nasledovníkov, ktorý tam sú v súčasnej dobre zatvorený. Moja sesternica ma najprv bude podozrievať, ale myslím si, že potom bude viac ako potešená, že som prešiel na druhú stranu. Bude cenným spojencom. Malfoy tiež, s ohľadom na všetky tie veci o tebe a o Dracovi. Obaja patria do vnútorného kruhu Smrťožrútov a to pre nás bude výhodné, ak sa jedným stanem aj ja. Budem ti môcť poskytovať informácie a tak budeme vedieť, ak sa niekedy pokúsi hľadať Harryho Pottera. Nie je iná cesta. Potrebujeme poznať jeho plány.“
Orion smutne prikývol. Vedel, že je to pravda. Potrebovali informácie z vnútra a potrebovali dokázať, že Voldemorta podporujú, ale Orion bol aj tak nepokojný pre Siriusovu pohodu. Obával sa, že Sirius by mohol pod tlakom vybuchnúť a tiež pre pocit viny za to z toho, že sa stal Smrťožrútom. Voldemort by ho posielal na výjazdy a Sirius by tak musel zabíjať svetlých čarodejníkov. Nevedel, či je na to jeho otec pripravený.
Orion mu ticho povedal, „Možno budeš nútený bojovať proti Fénixovmu rádu.“
Sirius sklonil hlavu a zašepkal, „Ja viem,“ potom však hlavu opäť zodvihol, „aj tak ma považujú za zradcu a nemyslím si, že budú mať výčitky svedomia ohľadne mojej vraždy. Je to len... neviem, čo by som urobil, keby som niekedy stál oproti Remusovi. Nikdy by som ho nezranil a viem, že ani on by nezaútočil na mňa, ale čo si o mne pomyslí, keď mu poviem, že som sa stal Smrťožrútom?“
Orion jemne chytil svojho otca za ruku, „Myslím, že pochopí ak mu vysvetlíš, že to robíš pre moju ochranu. Má ťa veľmi rád a vie aj mojich plánoch. Myslím, že tuší, že budete stáť na opačných stranách bojiska. Ale povedal mi, že chápe môj postoj, preto si myslím, že pochopí aj teba.“
Sirius prikývol, „Neviem, kedy by som mu to mal povedať-“
Orion ho prerušil, „Môžeš mu to povedať až vtedy, keď Voldemort verejne prizná svoj návrat. Ak mu to povieš predtým, prinútiš Remusa vybrať si medzi tvojou dôverou a tým, že s tým nepouteká za Dumbledorom. Bolo by to voči nemu nespravodlivé. A nemôžeš mu povedať nič o mojich víziách a o tom, čo všetko o Voldemortovi vieme.“
„Áno, viem. Neboj sa,“ odpovedal Sirius.
Orion si sadol a povedal, „mám podozrenie, že Dumbledore to možno už aj vie a znova by mohol obnoviť Fénixov rád,“ Sirius sa naňho prekvapene pozrel a Orion pokračoval, „Snape mu mohol povedať o svojom Temnom znamení.“
Sirius si odfrkol a zlostne odpovedal, „Ufňukanec je zradca. Bol a vždy aj bude Smrťožrútom,“ Potom zastonal, „Och, Merlin, budem musieť znášať jeho prítomnosť na Smrťožrútskych stretnutiach!“
Orion sa zachichotal, „Och, ocko. Myslím si, že je najvyšší čas pochovať to.“
Sirius rozhorčene odpovedal, „Nikdy! Je to odporný čarodejník. Vždy chodil okolo preklínajúc ľudí a používal temné kúzla.“
Orion pobavene zavrtel hlavou, „Preklial vás, pretože ste na toho úbohého muža boli vždy traja. A okrem toho, ty budeš tiež používať temné kúzla. Musíš sa o prímerie aspoň pokúsiť,“ potom vážne dodal, „ale vždy maj a pamäti, že môže pracovať pre Dumbledora. Never mu ani na chvíľku.“
Sirius sa zaškľabil, „Môžeš si byť istý, že neuverím. Ufňukancovi by som neveril ani za nič.“
Orion si na niečo spomenul. Oči sa mu rozšírili a prudko vydýchol, „Pettigrew. Môžeš skrížiš cestu Pettigrewovi.“
Siriusova tvár náhle potemnela a ruky zovrel v päsť. Zlostne zavrčal, „Nič nezabráni tomu, aby som ho zabil v momente, keď ho uvidím. Tá špinavá krysa dostane, čo si zaslúži.“
Orion vyľakane prehovoril,, „nie, ocko, nesmieš! Voldemort sa nepoteší, keď to urobíš! Bude ťa podozrievať. Musíš sa správať, ako verný Smrťožrút!“
Sirius sa k nemu nahnevane otočil, „Žiadaš priveľa, Orion! Nemôžem dovoliť, aby muž, ktorý spôsobil smrť tvojej matky zostal nepotrestaný!“
Orion zúfalo schmatol Siriusove šaty, „Výborne, rozumiem. Ale neútoč naňho bez toho, aby si najprv požiadal Voldemorta o dovolenie. Nemyslím si, že ti dovolí zabiť ho, ale iste ťa nechá potrestať ho. Len to proste nemôžeš urobiť z vlastnej iniciatívy. Voldemort je na svojich Smrťožrútov veľmi prísny a nemá rád, keď konajú z vlastnej vôle.“
Sirius sa naňho zamračil, „Ako to všetko vieš?“
Orion sa odmlčal. Toto a ešte omnoho viac sa dozvedel z posledných rozhovorov s Tomom. Učil sa o Smrťožrútoch. Bolo to také fascinujúce a zložité. Voldemort ich skutočne prísne kontroloval a bolo tam nespočetne veľa detailov, ktoré sa snažil si zapamätať, ako ho požiadať o láskavosť, ako ho oslovovať za rôznych okolností, ako získať jeho dôveru a podobne.
„Povedala mi o tom moja priateľka, Calypso Rosier,“ odpovedal pokojne Orion.
Sirius len prikývol, „Výborne. Počúvnem ťa. Ale pomstím sa aj tak,“ zavrčal.
Orion bol spokojný a potom zmenil tému, „Ako sa chceš stať Smrťožrútom?“
Sirius sa uškrnul, „Veľmi jednoducho, Lucius sa ma snažil presvedčiť už dlhú dobu, tak mu len musím povedať, že som sa už rozhodol. Myslím, že by som mu mal napísať predtým, než sa k nim Temný pán vráti, takže ma nebude podozrievať, že konám s vlastnými zámermi, ale pretože v nich skutočne verím. Ak sa raz Lucius dozvie, že sa chcem stať stúpencom, informuje Voldemorta a ja budem povolaný.“
„V poriadku, potom máme všetko. Idem do postele, bol to dlhý deň. Dobrú noc, ocko,“ povedal Orion a naklonil sa, aby ho mohol pobozkať na líce.
Sirius ho chytil za ruku, aby mu zabránil vstať z pohovky a potom s úškrnom povedal, „Potrebuješ meno.“
Orion sa naňho pozrel, akoby bol blázon, „Meno? Ja už mám meno!“
Sirius sa zasmial, „Myslel som tvoje animágovské meno. Premýšľal som nad ´Našuchoreným krídlom´, dodal s roztopašným zábleskom v očiach.“
Orion sa začal dusiť a potom rozhorčene vyprskol, „Tak to určite nie! Nie som našuchorený! Som hrozivý, čierny orol,“ povedal a vypäl hruď.
Sirius sa zasmial a prehrabol si vlasy, „A čo takto Blackwing?
Orion sa naňho usmial, „Áno, páči sa mi to. Ďakujem.“
Nasledujúci mesiac dorazil na Black Manor učiteľ, ktorý bol Oriovi doporučený, aby ho naučil Oklumenciu. Bol to starý, trpezlivý temný čarodejník Benedikt Beneren. „Temný čarodejník s menom Benedikt, ach tá irónia!“ povedal pobavene Sirius. Orion sa učil veľmi rýchlo, pretože o Oklumencii veľa čítal v knihách od Selvansa, ale Sirius sa zdal, že s tým má problémy. Orion mu dokonca požičal svoje knihy, ale nepomohlo to. Beneren im len povedal, že sa to dalo očakávať. Nie všetci čarodejníci sa to zvládnu naučiť a nebolo toho veľa, čo by sa v takom prípade dalo urobiť, aby im to pomohlo. Boli takí, ktorý sa s touto schopnosťou narodili a aj takí, ktorí nie. Sirius by mal stále cvičiť tak, že časom by možno mohol ochrániť zo svojej mysle aspoň niečo, ale nikdy nebude schopný zabrániť tvrdému vyplieneniu mysle skúseným Majstrom Ligilimencie. Na druhú stranu Beneren povedal, že Orion vyzerá sľubne a ak by pravidelne praktikoval svoje nočné cvičenia a meditácie, čoskoro by tomu mal prísť na koreň.
Orion dostal listy od svojich priateľov a tie, ktorého najviac zaujímali boli od Calypso. Povedala, že najdôležitejší Smrťožrúti sa začali stretávať, lebo všetci očakávali, že sa Temný pán objaví v každom okamihu. Už spájali svoje zdroje a plánovali politické postupy na mnohých z Ministerstiev. Ich hlavným cieľom bolo prinútiť politikov, aby boli voči návratu Temného pána skeptický. Vedeli, že Dumbledore bude hýbať masami ľudí hneď, keď sa to dozvie, tak tiež spustili proti nemu kampaň, ktorá ho mala zdiskreditovať. Podstatou kampane bolo, že začali presviedčať ministerských úradníkov na vysokých postoch o Dumbledorovej senilite, poukazujíc na zmiznutie Ginevry Weasleyovej a všetkých tých skamenených muklorodených; taktiež uvádzali jeho neschopnosť nájsť Tajomnú komnatu, aby zabránil útokom a že nikdy nechytil skutočného páchateľa; dokazovali, že Dumbledore už viac nie je schopný udržať Rokfort bezpečný a že je príliš starý. Orion sa jej obratom spýtal, ako to všetko vie a ona mu hrdo odpovedala, že otec ju pripravuje, aby sa mohla stať Smrťožrútom a že si myslí, že je dôležité, aby ju uviedol do politických manévrov, aby videla, ako to chodí. Bolo to naozaj fascinujúce. Smrťožrúti boli skutočne veľmi prefíkaní a vynaliezaví. Och, vedel, že menej cenní Smrťožrúti boli väčšinou len hlúpi surovci, ktorí sa vyžívali v krviprelievaní, ale Smrťožrúti z vnútorného kruhu a aj ostatní dôležití Smrťožrúti stojaci vo vyšších kruhoch boli naozaj obdivuhodní čarodejníci.
O pár týždňov neskôr sedel Orion v knižnici a zaujato čítal svoju knihu o Oklumencii, keď mu čelom prešla ostrá bolesť. Sotva stihol zakričať na svojho otca, keď mal zrazu pocit, ako by bolo jeho telo roztrhané na kusy. Kričal zo všetkých síl a jeho telo sa začalo neovládateľne zmietať, ako sa bolesť stupňovala. Nechápal, čo sa deje, ale potom sa mu začali v mysli mihať obrázky ... práve dopil nejaký elixír a následne upustil fľaštičku ... telo sa mu začalo triasť, ale zaťal zuby a začal odriekať nejaké rituálne zaklínadlá v parselčine ... zbadal, ako sa smerom k nemu kĺže postava s čiernou kapucňou ... stále opakoval slová, ktoré nedokázal rozoznať ... padol na kolená a zúfalo sa chytil zeme, aby zabránil zlomeniu svojich rúk, keď sebou jeho telo začalo triasť ... čierna postava vstúpila do jeho tela a on kričal bolesťou ... cítil obrovskú bolesť, telom mu trhalo a cítil, ako sa to začalo meniť ... začal sa báť, že sa niečo pokazilo ... tá bolesť bola neznesiteľná ... nakoniec pod jej náporom upadol do bezvedomia.
Orion sa zhlboka nadýchol a otvoril oči. Celé telo ho bolelo a mal pocit, akoby ho pošliapalo stádo Hypogrifov. Videl, že ležal na Siriusovi a že obaja sa nachádzali na podlahe v knižnici. Sirius mal okolo neho obtočené ruky aj nohy a dychčal zo snahy udržať zmietajúceho sa Oriona.
„Myslím ... myslím, že Voldemort ich práve opäť zlúčil,“ povedal Orion chrapľavým hlasom.
Sirius ho pustil a jemne mu pomohol dostať sa do mäkkého kresla. Prstami prešiel po Orionovom spotenom čele a povedal, „Áno, myslel som si to. Bolí ťa niečo? Si v poriadku?“
Orion zavrtel hlavou a potom sa prikrčil od bolesti, ktorú mu pohyb spôsobil. Sirius si to všimol a okamžite zavolal na domáceho škriatka a požiadal ho o pohár vody a nejaké elixíry zo zásoby.
Potom, čo Orion vypil všetky elixíry, si ľahol späť do kresla a povedal, „Bolo to iné, ako minulé vízie. Videl som záblesky toho čo sa stalo z jeho pohľadu, ale nebol som vnútri neho. Ani si nechcem predstaviť bolesť, ktorú musel cítiť, ak to, čo som cítil ja bol len jej zlomok. Myslím, že to bol elixír, ktorý si vzal, čo ma ochránilo od prežitia jeho skutočných pocitov. Tiež použil nejaký rituál v parselčine, ale nedokázal som rozoznať tie slová,“ povzdychol si Orion a smutne sa pozrel na Siriusa. „Pôjdeš za ním skoro?“
Sirius si sadol oproti svojmu synovi a povedal: „Pravdepodobne. Lucius už verí, že chcem byť stúpencom a vieš, že sa mi zveril s tým, že už čoskoro očakávajú návrat Temného pána. Posledný mesiac som sa zúčastnil viacerých stretnutí a všetci mi začínajú viac veriť. Plne si získam ich dôveru, keď prijmem Temné znamenie. A myslím, že to bude veľmi skoro. Nepochybne sa bude Lucius spokojne chváliť, že sa mu podarilo otočiť na temnú stranu hlavu rodu Blackovcov,“ povedal s krivým úsmevom.
Orion sa zasmial, „Áno, to by sa naňho podobalo.“ Potom s úškrnom dodal, „Naozaj s ním dobre vchádzaš, však?“
Sirius odfrkol, „Pomáhal mi s nejakými obchodnými záležitosťami a povedal mi viac o Smrťožrútoch a tak, ale to je všetko. Stále je to rovnaký prefíkaný Lucius Malfoy, ktorý koná len vo svoj prospech.“
Orion sa zachichotal, „Je to v poriadku, ak ho máš rád. Naozaj si myslím, že je to dobrý muž,“ Sirius si odfrkol, ale Orion pokračoval, „je dobrý politický stratég . A viem, že Draca miluje a verí, že to čo robí, je pre Draca, pre jeho budúcnosť. Myslím, že obaja toho máte veľa spoločného. Obaja by ste pre svojich synov urobili všetko. On je len navonok viac chladný a uzavretý ako ty, ale to je normálne, keďže bol vždy obklopený temnými čarodejníkmi, zatiaľ čo ty svetlými. Takže by si ho nemal súdiť tak prísne.“
Sirius si povzdychol, „Ja viem. Môžem povedať, že sa snaží ma lepšie spoznať, ale stále podozrievam jeho motívy. No myslím, že by som k nemu predsa len mohol byť trochu prívetivejší a otvorenejší aj bez toho, aby niečo odhalil.“
„Áno, myslím, že by to bolo skvelé. Nie všetci temní čarodejníci sú zlí, vieš. Musíš byť schopný v nich vidieť aj to dobré. Zaslúžia si šancu,“ povedal Orion.
Sirius prikývol, potom však chytil Oriona za ruku a naliehavo povedal, „Teraz vieme, že nemáme veľa času pred tým, než sa stretnem s Voldemortom. A Oklumenciu som nezvládol. Ty si bol skvelý a Beneren povedal, že o pár mesiacov budeš schopný si svoju myseľ ochrániť, ale to nie je môj prípad. Je tu len jedno riešenie.“
Orion sa naňho zamračene pozrel a ticho ho vyzval, aby pokračoval.
Sirius sa zahľadel synovi do očí a rozhodne prehovoril, „Budeš ma musieť nechať na niektoré spomienky zabudnúť.“
Orion vyskočil zo svojho kresla a povedal, „Čo? Zbláznil si sa? Nemôžem to urobiť!“
Sirius pokojne odpovedal, „Už ste sa to učili na hodinách Černej mágie, však?“
„Áno, ale to nie-“ odpovedal Orion.
Sirius ho prerušil, „Tak potom nie je dôvod na obavy. Som si istý, že to zvládneš.“
Orion si povzdychol a odpovedal, „Dobre. Ktoré spomienky mám dať preč?“
„Všetko, čo si mi povedal o Voldemortových dušiach a o jeho spojení s tebou,“ potom na okamih zaváhal, zdalo sa, že si dodáva odvahu a dodal, „Tiež spomienky na tvoju matku a všetko, čo sa medzi nami stalo.“
Orionovi sa rozšírili oči a zvolal, „Nemôžem ťa nechať to urobiť! Nemôžem ti odobrať tvoje spomienky na ňu! Miloval si ju!“
Sirius ho chytil za ramená a s ťažkosťami povedal, „Áno, miloval a stále milujem, ale je to niečo, čo by ťa mohlo ohroziť. Keď uvidí čo i len jedinú intímnu spomienku týkajúcu sa jej a mňa, bude vedieť, že si Harry Potter. Tiež budeš musieť vymazať spomienku na naše prvé stretnutie, kedy sme zistili, že si môj syn.“
Orion v zúfalstve odmietavo krútil hlavou, „Nie, neurobím to. Odmietam.“ Potom sa pozrel na svojho otca a povedal, „A okrem toho, nepríde mu to zvláštne, všetky tie medzery v pamäti? Bude ťa podozrievať.“
„Nie, všetko mám už premyslené. Môžem to jednoducho vysvetliť tým, že je to následok vplyvu Dementorov. Ako iste vieš, živia sa šťastnými spomienkami, ktoré časom blednú a nakoniec úplne zmiznú,“ odpovedal Sirius.
Orion sa vytrhol z otcovho dosahu a zakričal, „Je mi to jedno! Ja to neurobím! Nechcem ti vziať spomienky na moju mamu!“
Sirius sa k nemu naštvane otočil a povedal, „Musíš! Moje spomienky môžu zapríčiniť tvoju smrť!“
Orion schmatol otcove šaty a plačlivo povedal, „Prosím, prosím ťa, nežiadaj to odo mňa. Ja nemôžem ... nemôžem byť zodpovedný za odobratie posledných šťastných spomienok na ňu ... na tvoju lásku k nej.“
Sirius vyzeral smutne, ale odhodlane odpovedal, „Je my to ľúto, synak. Ale musíš to urobiť. Neexistuje iná cesta!“
Orion sa zastavil a oči sa mu rozšírili. Vzrušene povedal, „Áno, existuje! Spomína sa to v jednej z mojich kníh o Oklumencii. Existujú magické misy, konkrétne sa nazývajú mysľomisy, ktoré ti umožnia uložiť svoje spomienky. Každú spomienku odoberieš pomocou prútika – budú vyzerať ako strieborné pramienky – a umiestniš ich do mysľomisy. A v pamäti po nich potom neostane ani stopa! Je to dokonalé riešenie!“
Sirius sa zamyslene zamračil, „Áno... mysľomisy ... myslím, že som o nich už počul,“ potom sa na Oriona zazubil, „Vynikajúce! Pozriem sa, kde by som mohol jednu získať.“
Ale Orion rýchlo zosmutnel, „Ale aj tak si ju nebudeš pamätať. Nebudem s tebou o nej môcť hovoriť, nebudeš vedieť o spojení, alebo že som Chlapec-ktorý-prežil. Vlastne tak nebudeš vedieť, kto som,“ povedal tichým hlasom a z oka mu vypadla jedna slza.
Sirius si povzdychol a objal ho, „Budem vedieť, že si môj syn a budem vedieť, že ťa milujem. Naozaj mi je ľúto, že sa mi nebudeš môcť zveriť s tým, čo sa stane s tvojim spojením. Bolo by to nebezpečné. Ale stále si budem môcť tie spomienky vrátiť. Kedykoľvek sa o tebe budeme potrebovať porozprávať, vrátim ich späť a spomeniem si, že si Harry Potter, že si Lilyin syn.“ Potom sa od svojho syna odtiahol a usmial sa, „Tak vidíš, nie je to až také zlé. Aj naďalej sa budeme môcť spolu úprimne rozprávať. Len mi viac nemôžeš hovoriť Voldemortové tajomstvá. Nezaujíma ma, že moja myseľ bude vyzerať ako švajčiarsky syr,“ povedal s úsmevom.
Orion sa slabo usmial a prikývol, „Veľmi dobre. Máš pravdu, je to jediné riešenie, ktoré nám ostáva. Na svoju mysľomisu však budeš musieť vrhnúť veľa ochranných kúzel, v prípade, že sa niekto vláme na Black Manor.“
Sirius odpovedal, „Nemožné, o tom ťa uisťujem, ale pre istotu to urobím.“
Orion sa zamračil a povedal, „Ale počkaj, netreba aby si mal celý čas svoje spomienky v mysľomise, stačí keď si ich odložíš pred Smrťožrútskymi schôdzkami.“
Sirius zavrtel hlavou, „Ale nemôžeme si byť istý, kedy stretnem niekoho, kto by na mňa mohol použiť Ligilimenciu.“
Orion presvedčivo odpovedal, „Nezmysel, nie je veľa čarodejníkov, ktorí ju ovládajú. Ver mi, nie je potrebné aby si bol bez spomienok. Stačí keď si ich dáš preč pred stretnutím so Smrťožrútmi alebo ostatnými čistokrvnými, to bude stačiť.“
Sirius o tom chvíľu uvažoval, ale nakoniec pripustil, že to môže byť pravda.
Orion sa zamračil a ustarostene povedal, „A čo Remus? Vie o nás. A teraz keď tak o tom premýšľam, ak je Voldemort Majster Ligilimencie, dávalo by zmysel, že aj Dumbledore ním je, koniec koncov, je rovnako silný.“
Sirius sa naňho zoširoka usmial, „Ach, ale pre vlkolakov je Oklumencia prirodzená.“
Orion vyvalil oči a povedal s úžasom, „To vážne?“
Sirius prikývol, „Áno, pri svojej prvej premene získajú mnoho vlčích vlastností a jedna z nich je aj ochranná bariéra okolo mysle. Upíri sú taktiež majstri v Oklumencii, ak sa nemýlim.“
„Wow, to je úžasné,“ povedal Orion. Upíri taktiež! Lezander mal také šťastie! Cítil sa bezpečnejšie, keďže Lezander vedel o jeho víziách.
Sirius siahol do svojho vrecka a vytiahol odtiaľ niečo, čo vyzeralo ako malé strieborné zrkadielko. Dal ho Orionovi a povedal, „Šiel som po to na Grimmauldovo námestie. Chcem, aby si si ho vzal so sebou do Durmstrangu. Je to dvojité zrkadlo, druhú polovicu mám ja. Ak budeš potrebovať so mnou hovoriť, stačí mu povedať moje meno; objavíš sa v mojom zrkadle a ja budem s tebou môcť hovoriť cez to tvoje. Používali sme to s Jamesom, keď sme sedeli po škole každý niekde inde,“ povedal so smutným úsmevom.
Orionove trináste narodeniny strávili v tichosti. Orion sa na oslavovanie necítil, s ohľadom na temné časy, ktoré sú pred nimi a presvedčil Siriusa aby spolu ostali na manore. Sirius mu dal Blesk, úplne novú metlu, ktorá sa práve dostala na trh. Deň strávili lietaním okolo panstva. Ku svojej úľave si Orion všimol, že prešiel prudkým rastom a bol oveľa vyšší; Sirius mu povedal, že už vyzerá ako mladý muž. Orion sa na seba nikdy príliš nedíval do zrkadla, preto si všimol, ako sa jeho telo za posledný rok zmenilo. Jeho tvár viac zmužnela a stratila detskú guľatosť. Lícne kosti mal výraznejšie a bradu mohutnejšiu. Jeho oči akoby sa prehĺbili a čierne vlasy mu siahali už po uši. Nakoniec sám Orion musel priznať, že vyzerá celkom dobre.
Ostával už len deň do návratu späť na Durmstrang, kedy mal Orion nastúpiť do svojho tretieho ročníka, keď chlapec začul rachot vychádzajúci zo Siriusovej pracovne. Rýchlo utekal do izby a videl, že Sirius hodil pohár do krbu a v rukách držal noviny. Vyzeral byť totálne rozčúlený a Orion k nemu pomaly pristúpil.
„Oci, čo sa stalo? Si v poriadku?“ spýtal sa znepokojený Orion.
"Sirius sa k nemu otočil. Oči mu blčali a od zúrivosti roztraseným hlasom povedal, „Bude v Rokforte,“ a potom ukázal Orionovi noviny.
Orion si ich od neho vzal a zistil, že sú to anglické noviny – Denný prorok. Videl veľkú, pohyblivú fotografiu rodiny Weasleyových, ktorá v nejakej súťaži vyhrala cenu a plánujú ísť do Egypta navštíviť svojho syna Billa Weasleyho. Rodina nevyzerala príliš šťastne, mohol povedať, že ešte stále trpeli zmiznutím svojej jedinej dcéry a pocítil ostré bodnutie ľútosti. Zavrtel hlavou aby zahnal svoje myšlienky a snažil sa pochopiť, prečo bol jeho otec taký naštvaný. „Koho tým myslíš?“ spýtal a zamračil sa.
Sirius podišiel až k nemu, vytrhol mu Denného proroka z ruky a prst zabodol na obrázok najmladšieho Weasleyovského chlapca. Zasyčal, „Pettigrew. Vidíš toho potkana, ktorého ten chlapec drží? Je to Pettigrew. Spoznal by som ho kdekoľvek. Chýba mu prst.“
Orion sa pozrel bližšie a videl, že Ron Weasley naozaj držal staro vyzerajúceho potkana s chýbajúcim prstom. Zodvihol hlavu, aby videl na svojho otca a s obavami sa spýtal, „Čo chceš robiť?“
Sirius sa šialene rozosmial, „Ísť do Rokfortu, samozrejme! Zistím, kde ten chlapec spáva, chytím Petra a pomaly ho zabijem,“ povedal zlomyseľne.
Orion sa naňho vyplašene pozrel a povedal, „Nemôžeš ísť do Rokfortu! Dementori ťa stále hľadajú! A tiež je tam Dumbledore!“
Ale nezdalo sa, že by to Siriusa trápilo, „Použijem svoju animágovskú podobu. Neodhalia ma.“
Orion náhle schmatol Siriusa za rameno a povedal, „Nie! Je to príliš nebezpečné. Nechaj Remusa, nech sa oňho postará. Vieš čo ti napísal, že ho Dumbledore zamestnal ako profesora Obrany proti čiernej mágii. Povedz mu o Pettigrewovi a nechaj ho Petra chytiť!“
Sirius vyštekol, „Nie, Peter je môj! Remus sa mu poriadne nepomstí, len ho odovzdá!“
„Ale to je výborné! Odovzdá Petra Aurorom a tvoje meno bude očistené!“ odpovedal Orion.
Sirius prudko pokrútil hlavou, „Je mi to jedno! Aj tak sa čoskoro stanem Smrťožrútom!“
Orion prepadal zúfalstvu, „Môžeš ho zabiť, alebo mu urobiť čo budeš chcieť, ak ho uvidíš na stretnutiach Smrťožrútov. Nie je dôvod ísť do Rokfortu a riskovať, že ťa chytia!“
Sirius sa bezvýrazne zasmial, „Poznám Petra. Nevráti sa späť k Voldemortovi. Preňho je až príliš bezpečné ostať chlapcovým domácim zvieratkom. Ak sa ho Remus pokúsi chytiť a nepodarí sa mu to, Peter sa premení na potkana a zdrhne. Uvedomí si, že bol objavený a ujde kto vie kam. Možno sa vráti k Voldemortovi, možno nie. Nemôžem stratiť túto príležitosť!“
„Prosím ocko. Nemôžeš ísť do Rokfortu! Musíš si to uvedomiť. Nestojí za to! Skúsme to naplánovať lepšie. Nájdeme lepší spôsob!“ povedal zúfalo Orion.
Sirius sa pozrel na Oriona a zdalo sa, že sa upokojil, „Neboj sa, šteňa. Nič sa mi nestane.“
Orion pokrútil hlavou a chytil Siriusa za plecia, „Nie! Počúvaj ma, prosím, počúvaj ma. Potrebujem ťa! Nemôžem sa znepokojovať, či riskuješ svoj život, kým budem v Durmstrangu. Musím vedieť, že si v bezpečí! Prosím, sľúb mi že sa ešte nepokúsiš Pettigrewa chytiť. Sľúb mi, že počkáš!“
Sirius vyzeral neisto a nerozhodne. Iba prikývol hlavou. Orion sa naňho podozrievavo pozrel. Nevedel, či by mu mal veriť. Sirius bol veľmi horkokrvný a veci si nepremyslel predtým, než konal impulzívne. Orion si povzdychol a dúfal, že jeho otec svoj sľub neporuší.