11. kámen mudrců
22. 2. 2012
Orion bol znudený. Práve prebiehal druhý júnový týždeň a skúšky už tiež skončili. Učitelia teda nedávali tak veľa úloh a Orion mal všetky potrebné eseje už dávno dokončené. Bol si istý, že zo všetkých skúšok bude mať V. Tvrdo sa na ne pripravoval a testy sa mu zdali byť ľahké. Ale so svojim pátraním po Relikviách smrti sa dostal do slepej uličky. Vedel, že Dumbledore má Neviditeľný plášť aj Bazový prútik, ale ako by ich od neho mohol získať? Jediný spôsob, ako získať Bazový prútik bolo poraziť Dumbledora v dueli a Orion si bol vedomý toho, že ešte ani neovláda dostatočné množstvo kúzel a kliatob a nemá ani takmer žiadne skúsenosti, ktoré by mu pomohli duel vyhrať. Skúsi to niekedy v budúcnosti, keď bude dosť silný. A Neviditeľný plášť nemohol získať bez toho, aby Dumbledorovi neodhalil, že je Harry Potter a to sa nechystal urobiť nikdy. Takže jediná možnosť bola vystihnúť dobrý čas, ísť do Rokfortu a ukradnúť ho z Dumbledorovej pracovne. Tiež úplne nemožné. Ale aspoň vedel, kde tie Relikvie sú. To, čo mu vadilo, bolo, že netuší kde je Kameň vzkriesenia. V žiadnej knihe o ňom nenašiel ani jednu zmienku. Myslel si, že požiada o pomoc Toma, ale nakoniec si to rozmyslel. Zveril sa Tomovi s mnohými vecami, no ešte stále to bol Voldemortov nasledovník a keby mu to povedal, riskoval by, že Tom tie informácie prezradí Voldemortovi. A on nechcel, aby o tom Voldemort vedel. Relikvie by mu dali proti Voldemortovi výhodu a on potreboval dokázať, že je hodný jeho úcty.
Práve ležal na posteli a pomaly zaspával, keď mu zrazu začala pulzovať jazva. Orion sa zamračil. Nikdy predtým sa to nestalo. Už na ňu aj zabudol. Otvoril oči, ale nedokázal jasne vidieť. Znervóznel, keď ho z ničoho nič naplnil pocit intenzívneho šťastia, ktorý určite nebol jeho vlastný. Čo sa deje? Pulzovanie v jazve na čele zosilnelo a zdivočelo, a začal cítiť, akoby bola jeho myseľ vytrhávaná z reality. Rukami zachytil prikrývku, keď v čele zacítil silnú, bodavú bolesť. Cítil, ako sa mu pretáčajú oči v jeho vlastnej hlave a odrazu bol uvrhnutý do temnoty...
Kde bol? Necítil svoje telo a ani nič nevidel. Cítil len veľké nadšenie. Prečo som šťastný?
Za sebou začul hlas, ktorý zamrmlal, „to zrkadlo je kľúčom k nájdeniu Kameňa,“ hlas sa na chvíľu odmlčal, „dalo sa čakať, že Dumbledore príde s niečím takým... ale nie je v Londýne... a keď sa vráti, ja už budem dávno preč...“
Kto to hovoril? Nedokázal sa otočiť, veď nemal žiadne telo! A čo má Dumbledore spoločné s tým, čo sa deje?
„Vidím kameň... podávam ho svojmu pánovi... ale kde je?“ povedal hlas. „Nerozumiem... je ten kameň vo vnútri zrkadla? Mal by som ho rozbiť?“
Orion cítil hnev a netrpezlivosť, a po prvý krát počul sám seba prehovoriť, „nechaj ma pozrieť sa do zrkadla,“ prikázal vysokým hlasom.
„Pane, nie ste dosť silný!“ povedal hlas na jeho zátylku.
Pane? Orion premýšľal. S kým hovorí?
„Na toto som silný dosť,“ opäť začul svoju vlastnú zlostnú odpoveď.
Práve sa niečo začalo diať. Mohol vidieť slabé svetlo, keď bolo z jeho tváre niečo odstraňované. Až to bolo úplne preč, zbadal pred sebou zrkadlo v ktorom sa odrážal obraz. Bola to zadná časť mužského tela a jeho hlava ... Orion v duchu zalapal po dychu. Odrazom skreslená biela tvár s úzkymi štrbinami namiesto nosa sa naňho dívala červenými očami. Videl, že obraz tváre je zamračený. Bola to jeho tvár?
Orion počul mrmlať sám seba, „je to Zrkadlo z Erisedu. Ako tam Dumbledore skryl Kameň mudrcov?“
„Vedel som, že by si nebol schopný ostať stranou. Tvoja slabosť pre moc ťa robí predvídateľným, T-“ ozval sa pokojný hlas. Orion sa prudko otočil a zbadal Dumbledora, ako naňho pokojne mieri prútikom. Rozzúril sa a posadla ho šialená túžba toho starého muža mučiť, až kým by neležal na zemi a prosil o milosť.
Orion začul samého seba naštvane syčať na Dumbledora, „pozrite, čím som sa stal? Nie som nič viac než tieň a hmla... Tvar mám len keď zdieľam niečie telo ... ale vždy tu boli tí, ktorí ma radi pustili do svojich sŕdc a myslí ... Krv jednorožca mi dodávala silu posledný týždeň a raz, keď budem mať Elixír života, budem schopný vytvoriť si vlastné telo ... Vy ste boli aj tak príliš slepý na to, aby ste si uvedomili, že celý čas som bol vo vašej drahej škole ... Dajte mi ten kameň Dumbledore, a zaručím vám rýchlu smrť.“
Videl Dumbledora smutne zavrtieť hlavou smerom k nemu, „je to tvoja vlastná chyba. Neviem, čo si urobil, aby si vzkriesil sám seba, ale nedovolím, aby si sa úplne vrátil. Medzi živými nemáš žiadne miesto, T-“
Orion sa zlovestne zasmial, „myslíte si, že ma môžete zastaviť, Dumbledore? Vždy ste boli príliš slabý na to, aby ste ma porazili. A čo sa stalo s vašim Vyvoleným? Počul som, že zomrel ako bezcenný mukel v uliciach Londýna. Teraz už neexistuje nikto, kto by sa mi postavil,“ a potom prikázal, “Quirrell, ZABI HO, TERAZ!“
Vzápätí Orion cítil, že stráca kontrolu nad telom, ktoré sa otočilo, aby čelilo Dumbledorovi. Sotva si uvedomoval všetky tie letiace kliatby, keď náhle ucítil bolesť, akoby ho niečo začalo trhať. Vykríkol a cítil ako opúšťa telo a odlieta preč.
A zrazu v jazve pocítil ostrú pálčivú bolesť, akoby mu mala prasknúť hlava; kričal a bojoval zo všetkých síl proti rukám, ktoré ho stískali. Skôr cítil, ako počul upokojujúce slová, ktoré mu niekto šepkal do ucha a otvoril oči. Díval sa priamo do krásnych, svetlomodrých očí, ktoré ho sústredene pozorovali. Vystrel sa a uvedomil si, že Lezander ho drží v náručí a že je späť vo svojej spálni v Durmstrangu.
„Orion, si v poriadku? Čo sa stalo? Strašne si kričal a zvíjal sa v posteli. Nemohol som ťa zobudiť,“ povedal znepokojene Lezander.
Orion si priložil ruku k neviditeľnej jazve a pošúchal ju. Ešte stále pulzovala, ale bolesť odišla preč. Bol zmätený a otrasený. Čo sa stalo? Kde bol?
„Neviem,“ povedal neisto, „cítil som takú strašnú bolesť ... takú bolesť,“ cítil, ako sa okolo neho Lezanderove ruky silnejšie zovreli, keď si ho pritiahol bližšie k sebe. „Nebol som tam, to som nebol ja,“ šepkal.
Lezander ho hladkal po hlave a upokojujúco šepkal, „je to v poriadku. Už je po všetkom.“
Orion len neprítomne prikývol. Premýšľal o tom, čo sa stalo. Bol v tele iného čarodejníka, tým si bol istý. A tá tvár, tá hrozne znetvorená tvár s červenými očami. Zachvel sa. Čo to hovoril? Kameň mudrcov ... Elixír života! Ten čarodejník sa pokúšal ukradnúť Kameň mudrcov aby mohol uvariť Elixír života s cieľom vytvoriť si nové telo! A Dumbledore to vedel, čakal naňho. Ako len Dumbledore toho čarodejníka nazval? Nedokázal si spomenúť. Počul už niekde to meno? Quirrell! Tá znetvorená tvár bola na temene Quirrellovej hlavy! Draco povedal, že Quirrell vždy nosil turban. Po celý čas zdieľal ten čarodejník telo spolu s Quirrellom. Ale kto to bol? Čo povedal Dumbledorovi? Že Dumbledore bol príliš slabý na to, aby ho porazil, že Vyvolený je mŕtvy ... Orion zalapal po dychu. Hovorili o ňom! O Harrym Potterovi! Čarodejník povedal, že už sa mu nemá kto postaviť ... Voldemort! Pri Merlinových fúzoch, to bol Voldemort! Voldemort je nažive! Orion sa zamračil. Nie tak celkom, ešte nie. Nemal telo. Ale bol schopný niekoho posadnúť. Čo sa stalo v tom súboji? Tá bolesť, taká intenzívna bolesť, pocit akoby ho niečo trhalo a unášalo preč ... Dumbledore zabil Quirrela! A Voldemort ... Ak prežil všetko z Voldemortovho hľadiska, znamenalo to, že Voldemort bol oddelený od Quirrelovho tela ... a odletel preč ... stále bol nažive! Jeho duša, duch, nech to bolo čokoľvek, odletelo preč.
Žil Voldemort po celý ten čas? Musel žiť, vo svojej duchovnej podobe. Celé tie roky čakal na príležitosť znovu získať telo, aby sa mohol vrátiť. Pred mnohými rokmi, počas Halloweenskej noci sa jeho telo obrátilo na prach, ale jeho duša musela vydržať! To je to, čo hovorili čistokrvní o jeho nesmrteľnosti! Voldemort musel urobiť niečo, aby jeho duša prežila aj fyzickú smrť. Ale o takej mágii nič nepočul. Taká moc, taká temná mágia, pomyslel si Orion v úžase. Pokiaľ je mu známo, ešte nikto nebol schopný prežiť smrť tým, že prežil vo svojej duchovnej forme. Nikto neprežil smrť. Orion sa zamračil – vlastne aj on sám prežil istú smrť. Prežil Smrtiacu kliatbu len s jazvou ... jazva ... jeho jazva tesne pred tým, než bol vrhnutý do Voldemortovej reality pulzovala. Cítil Voldemortov hnev a zlosť. Jazva - bola to väzba s Voldemortom! Ale prečo sa to prejavilo teraz? Ak Voldemrt celý čas žil vo svojej duchovnej podobe, prečo si s ním jeho jazva vytvorila spojenie až teraz? Orion o celej tej záležitosti uvažoval. No, Voldemort získal fyzickú schránku, takže bol svojim spôsobom úplnejší a preto aj silnejší ako vo forme duše. Ale Quirrellovo telo s ním zdieľal celý rok. Tak prečo sa to stalo práve dnes? Tesne pred tým, než sa stal Voldemortom, čo sa stalo? Jazva začala pulzovať a ... šťastie! Bol extrémne šťastný. Voldemort bol šťastný, pretože sa chystal získať Kameň mudrcov. Pocity! Voldemortove intenzívne pocity víťazstva boli spúšťou!
Nebesá, on mal priame spojenie s Voldemortom! Čo sa to pre Merlina stalo v tú Halloweensku noc? Jazvy spôsobené kliatbou predsa medzi obeťou a tým, kto kliatbu vyriekol nevytvárajú žiadne spojenia! Orion zalapal po dychu. Čo keď aj jeho parselčina prišla od Voldemorta, vďaka tomu spojeniu? To by vysvetľovalo, prečo je parselan, hoci nie je potomkom Slizolinovej línie. Čo sa medzi ním a Voldemortom ešte prenieslo? A čo spôsobilo jazvu a následne spojenie medzi nimi? Orion bol úplne zmätený. Nemal žiadnu hypotézu, ktorá by to vysvetľovala. Povzdychol si. Ale záleží na tom, že to tam je. Som s ním spojený, keď má telo. Som s ním spojený cez silu jeho emócií. Nevedel, či mal dôvod k obavám. Ak sa Orion mohol dostať do Voldemorta, mohol sa Voldemort dostať doňho? Mohol by napadnúť jeho myseľ? Aj keby áno, nemôže to urobiť, kým nezíska telo. Mal by som niekomu o Voldemortovej čiastočnej existencii povedať? Mal by som to povedať čistokrvným , aby sa ho snažili nájsť a pomohli mu získať telo? Orion sa nepokojne zavrtel. Nie, na vojnu a na Voldemorta ešte nebol pripravený. Nebol dosť silný na to, aby bol schopný sa mu postaviť ako rovnocennému. Nemal by o tom nikomu povedať. Ale jeho čas sa rýchlo kráti. Voldemort je niekde vonku a čoskoro sa znova pokúsi získať svoje telo späť. Pri Morgane, musím ešte toľko trénovať. A s touto poslednou myšlienkou Orion vyčerpane zaspal v Lezanderovom náručí.
Orion práve unavene sedel so svojimi priateľmi na koncoročnej hostine. Od toho incidentu s Voldemortom ubehli dva týždne a Orion využíval všetok svoj voľný čas, aby sa naučil nové kúzla užitočné v súboji. Tom bol veľkou pomocou, naučil ho mnoho temných kúzel. Najprv mu prišlo Orionovo intenzívne úsilie naučiť sa všetko tak rýchlo, ako sa len dá príliš podozrivé. Ale Orion si všimol, že Tomove podozrenia po čase opadli, pretože obaja si svoje spoločné hodiny začali užívať. Ako Orion sám sebe sľúbil, nikomu o Voldemortovej existencii nepovedal; ani Tomovi, ani Lezanderovi, dokonca ani Siriusovi. Lezander sa oňho odvtedy dosť obával a tak nechcel toho chlapca ešte viac znepokojovať. Navyše, ako by vysvetlil, že vie o tom, že Voldemort žije? Pokiaľ ide o Siriusa, nechcel, aby vedel o jeho spojení s Voldemortom. Myslel si, že to by na jeho otca bolo príliš. Povedal by mu to, len keby Voldemort získal telo. Aby ho nechal pripraviť sa na rolu nasledovníka tak, ako plánovali.
Orion začul, ako niekto volá jeho meno a obrátil sa ku Lezanderovi a Calypso, ktorí sa naňho znepokojene dívali.
„Orion, takmer nič si nezjedol. Si v poriadku?“ spýtala sa znepokojene Calypso.
Orion si povzdychol, „áno, som v pohode. Len som o niečom premýšľal.“
Lezander sa zamračil a šepotom povedal, „od tej noci si myšlienkami úplne niekde inde a vyzeráš veľmi vyčerpane. Stalo sa ti to znova?“
Orion zavrtel hlavou, „nie. Len som si dlho do noci precvičoval svoje kúzla. Nemáš sa čoho báť,“ povedal prezieravo.
Lezander odpovedal, „ale prečo sa stále učíš? Všetky skúšky si zvládol na Vynikajúce,“ zamračil sa a uzamkol svoje oči s Orionovými. „Na čo sa pripravuješ?“
Orion sa naňho pozrel, a videl v jeho očiach úprimné obavy. Posunul sa bližšie k nemu a sotva počuteľne zašepkal, „cítim, že sa niečo stane. Tak chcem byť na to pripravený.“
Lezander sa zamračil ešte viac a naliehavo sa spýtal, „ide o vojnu? Myslíš si, že to znovu začne už v blízkej budúcnosti?“
Calypso sa zatvárila vyplašene, ale ostala ticho.
Orion prikývol a Lezander sa s podozrievavým pohľadom spýtal, „tú noc si videl niečo, čo ťa vydesilo. Niečo, čo ťa prinútilo veriť, že vojna sa blíži.“
Orion sa odmlčal. Nemohol povedať Lezanderovi pravdu aj keby chcel. Jeho priateľa by vojna ovplyvnila a jeho klan by mal byť pripravený, ale nemohol mu povedať o tom spojení. No varovať ich môže aj bez toho, aby im prezradil niečo o sebe. „Áno. Nemôžem ... Nemôžem ti o tom povedať viac, prosím pochop ma. Ale mám dôvod domnievať sa, že to príde oveľa skôr, než sa očakávalo. A my musíme byť pripravený.“
Calypso sa zamyslene zamračila, Lezander prikývol, a slabo stisol Orionovu ruku, „nebudem sa pýtať. Ale som tu pre teba, čokoľvek budeš potrebovať.“
Calypso tiež prikývla, hoci stále vyzerala zamyslene, „obaja sme tu pre teba, Orion. A keď si myslíš, že to čoskoro príde, no, budeme musieť jednoducho viac študovať a pripraviť sa.“
Orion sa na nich vrelo usmial a cítil, ako mu stúpa nálada. Cítil, že s priateľmi po boku, takými ktorí mu dôverujú aj napriek tomu, že im nemôže všetko vysvetliť a podporujú ho, môže prekonať všetky prekážky, ktoré mu osud hodil do cesty.
Dnes mal Orion dvanáste narodeniny a Sirius práve sedel vo svojej pracovni na Black Manor. Bol hlboko ponorený v myšlienkach na svojho syna. Orion sa vrátil po prvom ročníku s perfektnými známkami a celé prázdniny strávil s ním na Black Manor. Ale bol znepokojený. Na celé hodiny sa zatváral v Blackovskej knižnici a vždy precvičoval temné kúzla alebo podobne. Vyzeral byť posadnutý trénovaním, akoby sa chcel utrénovať na smrť a keď sa ho na to Sirius opýtal, povedal len, že musí byť pripravený. „Pripravený na čo?“ spýtal sa svojho syna a jedinou odpoveďou mu bola „Vojna.“ Potom jeho syn pokračoval v cvičeniach a štúdiu a odmietal Siriusove naliehania aby si oddýchol a užil si prázdniny. Sirius bol naozaj veľmi znepokojený. Na začiatku prázdnin vyjadril Orion svoje presvedčenie, že vojna je blízko, ale odmietol mu dať nejaký konkrétny dôvod. Sirius vedel, že jeho syn si myslí, že by mal byť jej súčasťou, ale ešte je len chlapec! Nemal by trénovať a zaujímať sa o vojnu. Mal by sa hrať a užívať si detstvo! Ale Orion bol vždy veľmi odhodlaný a vážny, a Siriusove argumenty o tom, že ak príde vojna, on sa jej nebude môcť zúčastniť, pretože je len chlapec, akoby nepočúval. Vtedy Orion len povytiahol obočie a smutne zavrtel hlavou, akoby chcel povedať, že Sirius klame sám seba.
Sirius si povzdychol. Čo má robiť s tým chlapcom? Bol ponorený v Čiernej mágii a Sirius sa obával, že ho stratí. Spomenul si na deň, kedy navštívili Liliin hrob. Chlapec kvôli nej po prvý krát plakal a vyzeral byť rozpoltený. To dalo Siriusovi malý záblesk nádeje, že jeho syn sa vzdá svojich ambícií plne podporovať temnú stranu. Ten deň bol ťažký pre oboch. Ale na druhý deň sa Orion zdal byť úplne pokojný a rozhodnutý. Žiadna pochybnosť, ktorú videl v synovej tvári sa už nevrátila. Pokračoval vo svojich plánoch stať sa zástancom temnoty a nútil Siriusa premýšľať o svojej účasti vo vojne. Pre Siriusa už naplánovali, ako sa stať nasledovníkom a získať tak od Smrťožrútov informácie, ale Orion mu povedal, že čoskoro by sa mal rozhodnúť o svojej skutočnej lojalite. A Sirius sa ešte nerozhodol. Och, v mnohých ohľadoch súhlasil s temnými čistokrvnými a tiež by tak mohol svoju pomoc poskytnúť Orionovi, ale ako by mohol prisahať svoju vernosť tomu monštru? Tomu monštru, ktoré zabilo jeho Lily a zničilo jeho život? A ako mohol Orion prisľúbiť pomoc vrahovi svojej matky?
Tak Sirius urobil zúfalé rozhodnutie. Pred pár mesiacmi začal písať Remusovi. Bolo to veľmi ťažké. Najprv nedostal žiadnu odpoveď, ale aj tak ďalej posielal listy v ktorých vysvetľoval, že Peter bol zradca, hoci na to nemal dôkaz. Až keď mu konečne povedal pravdu o Orionovej totožnosti, že Harry Potter je jeho syn, že ho vzal od Dursleyovcov a chce sa s Remusom osobne stretnúť, dočkal sa odpovede. Remus najprv vyzeral dosť skepticky, ale keď mu Sirius začal hovoriť o všetkom čo sa stalo až do dnešného dňa, rozhodol sa prísť na Black Manor navštíviť ich.
A dnes by mal vidieť Remusa prvý krát po jedenástich rokoch. Ešte to Orionovi nepovedal, ale dúfal, že by mu Remus nejakým spôsobom dokázal pomôcť. Mal by na Oriona dobrý vplyv a poskytol by mu iný uhol pohľadu na celú vec.
Orion si v knižnici čítal Luciusovu knihu o Neodpustiteľných. Spomenul si, že Majster Rosier povedal, že by sa ich mali učiť v treťom ročníku, ale on si nemohol dovoliť čakať. Tom bol prekvapený, keď mu Orion povedal, že sa ich chystá študovať a chce si ich precvičiť. Navrhol mu, aby cvičil na potkanoch, ako to robil on. Orion sa cítil trochu nepohodlne keď mal spôsobovať zvieratám bolesť a smrť. Tak cvičil Imperius a ostatné dve kliatby ešte len skúmal. Bol príjemne prekvapený, ako ľahko sa mu Imperius podaril. Mohol prinútiť potkany poslúchnuť každý príkaz a stále premýšľal nad spôsobom, ako si to vyskúšať na človeku, pretože to by bolo oveľa ťažšie. Prekvapilo ho, keď k nemu prišiel Sirius a sadol si do luxusného kresla oproti nemu, a rýchlo skryl knihu.
„Dnes máš narodeniny, Orion,“ povedal pokojne Sirius.
Orion prekvapene povytiahol obočie. Úplne na to zabudol! Bol tak zabraný do prípravy a štúdia, že si ani neuvedomil ako ten čas letí.
„Ja-,“ zaváhal Sirius, „pozval som niekoho, s kým by som ťa rád zoznámil.“
Orion sa zamračil. Jeho otec vyzeral byť z nejakého dôvodu nervózny, „kto príde, oci?“
Sirius sa nepokojne zavrtel, ale potom pozrel rovno do Orionových očí a odhodlane povedal, „Remus Lupin.“
Orion vyskočil zo stoličky, „zbláznil si sa otec? Priviesť tu Lupina! Je to Dumbledorov muž! Bude ťa chcieť dať späť Dementorom a mňa vezme k Dumbledorovi! Ako si mohol byť tak hlúpy?!“
Sirius naštvane vstal, „dávaj si pozor na jazyk, mladý muž. Takto sa s otcom nerozpráva.“
Orion sa naňho prekvapene pozrel. Sirius s ním nikdy nehovoril tak chladne. Bojí sa, uvedomil si Orion. Z čoho má strach? Čo ho prinútilo prehliadnuť také riziká a pozvať Lupina na ich bezpečné miesto?
Keď Sirius zbadal Orionovo prekvapenie, povedal pokojnejšie, „Orion, neurobí to. Už niekoľko mesiacov som mu písal a všetko mu vysvetlil. Neviem, či mi verí, ale chce ťa vidieť a sľúbil, že nikomu o nás nepovie.“
Orion sa k nemu otočil a snažil sa dostať pod kontrolu ostrý tón, „a ako si môžeš byť taký istý, že ti neklamal? Prečo si myslíš, že nebežal za Dumbledorom a neukázal mu všetky tvoje listy? Alebo že neboli zachytené Aurormi, v prvom rade?“
„Kúzlami som zabezpečil, aby listy mohol prečítať len Remus a nemožno ich nájsť. A verím Remusovi, že to nikomu nepovie,“ odpovedal Sirius.
Orion nahnevane odpovedal, „ale ja nie! Všetkých si nás ohrozil-„
Bol však prerušený, keď sa pred nimi objavil domáci škriatok a povedal, „Pane, prišiel Remus Lupin.“
Sirius si povzdychol a prikývol, „priveď ho dnu.“
Orion napäto a nenápadne schmatol prútik. Otočil sa k dverám. Vošiel vysoký čarodejník s gaštanovými vlasmi, vychudnutou tvárou a obnosenými šatami a zastavil sa blízko dverí. Jeho oči hodnotiaco preskočili na Siriusa a potom sa otočil k Orionovi. Orion zbadal, ako sa jeho oči od prekvapenia rozšírili. Orion mu pohľad vrátil a zadržal úškľabok.
Remus urobil malý krok vpred a ticho povedal, „vyzerá ako ty. Má Liline oči,“ povedal otáčajúc sa k Siriusovi. „Neklamal si.“
Sirius zavrtel hlavou a cítil, ako mu emócie bublajú na povrchu. „Remus, starý priateľ. Ako dlho som túžil vidieť ťa. Musíš mi veriť. Nikdy som Lily a Jamesa nezradil. To čo som ti písal vo svojich listoch bola úplná pravda. Strážcu tajomstva sme zmenili, bol ním Peter.“
Remus prikývol, ale stále vyzeral neisto. Sirius podišiel dopredu a objal ho, „prosím, ver mi. Si jediný priateľ, ktorý mi ešte zostal.“
Orion si všimol Remusove zaváhanie, ale potom objal Siriusa späť. Počul Remusa hovoriť, „Bolo pre mňa ťažké uveriť, že si nás všetkých zradil, drahý priateľ. Ale dôkazy boli také presvedčivé-“
Orion to už dlhšie nemohol vydržať a tak nahnevane odfrkol smerom k Remusovi, „ale nepohli ste ani prstom, aby ste vyžiadali súd, však? Nasledovali ste Dumbledorovo vedenie ako poslušný malý psíček a ani ste sa neobťažoval dozvedieť pravdu od svojho drahého priateľa. Nechali ste môjho otca hniť v Azkabane!“
Starší čarodejník sa k nemu prekvapene obrátil a Sirius zvolal, „Orion! Takto sa ne-„
Ale Remus mávol rukou a smutným, tichým hlasom povedal, „máš pravdu, Orion. Bol som príliš pohltený žiaľom zo smrti svojich priateľov a zradou jedného z nás, takže som ne-„ zaváhal a otočil sa k Siriusovi, „mal som vedieť, že nikdy by si Jamesa a Lily nezradil. Môžeš mi niekedy odpustiť?“
Siriusova tvár zmäkla a povedal, „všetko je už odpustené. Dôležité je, že teraz vieš pravdu. Nemohol som zniesť pomyslenie, že stále veríš, že som ich predal Voldemortovi,“ potom zosmutnel, „ale bol som za to zodpovedný. Bol to môj nápad určiť za Strážcu tajomstva Petra. Myslel som si – podozrieval som teba. Odpusť mi. Vedeli sme, že v Ráde je špión a ja som si myslel, že si sa obrátil proti nám, aby si podporil tú záležitosť s vlkolakmi na Voldemortovej strane.“
Remus chytil Siriusovu ruku, „nebola to tvoja chyba. Nikto z nás by nikdy nepodozrieval Petra. Kto by si dokázal predstaviť, že je toho schopný. Vždy bol taký slabý a neistý si sám sebou.“
Sirius prikývol a tvrdo povedal, „bol som taký idiot. Nechal som tam Harryho – Oriona s Hagridom a šiel som hľadať Petra. Chcel som ho zabiť!“
Remus smutne prikývol, „každý by to urobil rovnako.“
Sirius odpovedal, „ale on utiekol! Nechal som ho utiecť a svojho jediného syna som nechal v rukách muklom, ktorí ho bili a zneužívali-„
Orion sa rozzúrene otočil k otcovi a povedal, „ty si povedal Lupinovi o mojom čase strávenom u Dursleyovcov?“
Sirius sa naňho pozrel a odpovedal, „áno, musel som mu povedať všetko, aby pochopil, prečo som si ťa vzal, prečo som-“
„Nemal si právo!“ hádal sa Orion, „povedal som ti to, lebo som ti dôveroval!“
Remus sa k nemu otočil, „Orion, prosím. Trval som ta tom, aby mi tvoj otec povedal všetko ešte predtým, než sa s ním stretnem. Nesklamem tvoju dôveru.“
Orion sa mu posmieval, „moju dôveru? Vy nemáte moju dôveru. Ste Dumbledorov pätolizač a vezmete ma k nemu hneď pri prvej príležitosti, ktorú dostanete. Teda ak ste mu to všetko už nepovedal. Prosím vás, máme očakávať návštevu Aurorov?“
Sirius vyzeral naštvane, ale Remus pokojne odpovedal, „o tebe a Siriusovi nikomu nepoviem, Orion. Dôkaz o tom, že Sirius hovorí pravdu som dostal hneď, keď sa na teba pozrel. Rozumiem, prečo Sirius nechce, aby o tebe Dumbledore vedel. Možno nesúhlasím so všetkými rozhodnutiami, ktoré ohľadne teba urobil, ale želania tvojho otca budem rešpektovať.“
Orion ironicky povedal, „och, naozaj? A o ktoré rozhodnutia ide? Ste znepokojený, že chodím do Durmstrangu? Očakávali ste, že pôjdem do Rokfortu a stanem sa Dumbledorovou bábkou?“
Remus sa naňho chvíľu ticho díval a potom povedal, „áno, nemyslím si, že Durmstrang je pre teba vhodné prostredie. Ale nechcem, aby si bol nútený prijať úlohu Záchrancu čarodejníckeho sveta a bojoval s Voldemortom. A možno to Dumbledore ani nemá v úmysle. Nemôžeme si byť istí.“
Orion odfrkol, „vy možno necítite istotu, čo sa toho týka, ale rád by som vás uistil, že Dumbledore ma teraz nehľadá po celom muklovskom Londýne pre vlastné potešenie. Prečo si myslíte, že ma nechal u Dursleyovcov? A s vedomím, že moja teta nenávidela moju mamu a pohŕdala mágiou. Prečo ma nechal v nevedomosti ohľadne toho, kým som naozaj bol? Prečo ma nikdy neskontroloval? Nechal ma bezpečne zastrčeného stranou, kým preňho nebudem môcť byť užitočný. Až do doby, kým by som neprišiel do Rokfortu, vďačný za to, že mi ukázal čarodejnícky svet, že ma zachránil od príbuzných, ktorí ma nenávideli, aby zo mňa sformoval svojho dokonalého hrdinu a aby som bojoval proti temnému čarodejníkovi, ktorý je taký mocný, že ho nedokáže nikto poraziť. Znie to akoby mal na srdci moje najlepšie záujmy?“
Remus sa zamyslene zamračil, „myslím, že ťa nechal s Dursleyovcami, aby ti zabezpečil pokojné detstvo,“ Orion si odfrkol, ale Remus pokračoval, „bez neustálej pozornosti pre Chlapca-ktorý-prežil. Myslím, že nechcel, aby ťa sláva pohltila. Verím, že ťa nechal u muklov preto, aby ťa nemohli nájsť Smrťožrúti. Ale súhlasím s tým, že pre teba mohol nájsť lepšiu rodinu. Neverím, že by so situáciu manipuloval tak, ako si opísal. A teraz ťa chce nájsť len pre tvoju vlastnú bezpečnosť a pomôcť ti pripraviť sa, v prípade, že by sa Voldemort vrátil. Ty si Chlapec-ktorý-prežil a Voldemort ťa bude chcieť zabiť. Potrebuješ ochranu Dumbledora, pomôže ti brániť sa proti Voldemortovi a jeho Smrťožrútom.“
Ach, tak otec mu nepovedal o jeho plánoch? Orion sa uškrnul, „prečo si myslíte, že sa pred ním niekedy budem potrebovať brániť?“ Na Remusov zmätený pohľad sa Orionov úškrn ešte viac rozšíril, „ja som Blackov dedič. Nikto nevie, že som Harry Potter a moja jazva nie je viditeľná. A neplánujem niekomu odhaliť svoju skutočnú totožnosť. Už vôbec nie Dumbledorovi. Okrem toho, na čo by mi bola Dumbledorova ochrana, keď sa v Durmstrangu učím tie najmocnejšie kúzla?“
„Ale ty sa učíš Čiernu mágiu. To nie je pre teba tá správna výchova, Orion. Potrebuješ sa naučiť to, čo ťa môže naučiť Dumbledore. A prepáč, ale nemyslím si, že sa môžeš vyhnúť zapojeniu do vojny. Voldemort je vynaliezavý a nemilosrdný, časom zistí, kto si a Dumbledore ťa pred ním môže ochrániť najlepšie. Strana svetla ťa môže uchrániť pred Smrťožrútmi,“ povedal Remus.
Orion sa zoširoka uškrnul, „prečo by som sa potreboval pred nimi chrániť, keď mám v pláne jedným sa stať?“
Remusovi poklesla čeľusť a oči sa rozšírili. Sirius vrhol na Oriona vyčítavý pohľad a nútil Remusa, aby si sadol.
Orion pobavene sledoval výrazy na Remusovej tváre, ktoré sa postupne menili, zatiaľ čo mu jeho otec rozprával o jeho rozhodnutiach a ich plánoch pre budúcnosť.
„Nemôžeš mu dovoliť spraviť to, Sirius!“ vykríkol rozrušene Remus, keď Sirius dorozprával. „Dovoľuješ svojmu vlastnému synovi, aby sa stal stúpencom toho monštra? Zabil Jamesa a Lily, Sirius! Vyvraždil tisíce muklov a muklorodených!“
Orion pokojne odpovedal, odvracajúc tak pozornosť od jeho úbohého otca, ktorý vyzeral byť neistý čo povedať, „on mi nemá čo dovoľovať. Je to moja voľba, len moja,“ keď videl, že Remus sa chystá hádať, pokračoval, „možno sa vám to nebude páčiť, Lupin, ale ja som temný čarodejník. Je to v mojej krvi a mágii. Neotočím sa chrbtom k temným rodinám a ich zlej situácii pre slobodu. Nebudem popierať, kým naozaj som. Vy sám ste žil v útlaku celý svoj život len preto, že Svetlo sa domnieva, že vlkolaci sú nebezpečné temné bytosti. Naozaj ste spokojný s tým, ako to teraz s čarodejníckym svetom vyzerá? Je tu mnoho tých, ktorí sú utláčaní a temní čarodejníci sú len jednou z mnohých skupín. Ale oni aspoň robia niečo, aby to zmenili. A ja im budem pomáhať.“
Remus sa zamračil a povedal, „Chápem tvoje stanovisko, Orion. Rád by som žil vo viac tolerantnejšej spoločnosti, ale Voldemort nie je odpoveďou! On a jeho stúpenci sú brutálny vrahovia, ktorí uvrhnú svet do veku temna a smrti!“
Orion sa zasmial, „Máte vymytý mozok, Lupin. Už ste niekedy hovoril s temnými čarodejníkmi? Viete vôbec, o čo sa usilujú?Oni nechcú zabiť všetkých muklov a muklorodených, oni len chcú chrániť svoje pokrvné línie a mágiu, a byť oddelení od muklov je pre ich vlastnú bezpečnosť. Musím priznať, že Voldemortove metódy boli v minulosti kruté, ale bol vodcom revolúcie a žiadna zmena nepríde bez preliatia krvi.“
Remusove oči sa rozšírili a ustarosteným hlasom povedal, „Myslíš si, že to je ospravedlnenie pre každú smrť, za ktorú je zodpovedný? Aj keď to, čo hovoríš je správne a čistokrvné rodiny sa chcú len ochrániť a voľne praktizovať svoju mágiu, nie je to výhovorka na zabitie tisícich ľudí!“
Orion ho prebodol svojimi zelenými očami a nahnevane odpovedal, „A Svetlo nezabíjalo tiež? Vari nemučili zajatých Smrťožrútom a neprepadávali domy čistokrvných, vraždiac pritom všetkých vovnútri?“ keď zbadal, ako Remus zavrtel hlavou, odfrkol, „Ste slepý blázon, Lupin. Väčšina mojich spolužiakov v Durmstrangu mala príbuzných, ktorí boli zabití Svetlom. A nerozprávam len o príbuzných, ktorí boli Smrťožrúti, hovorím o matkách, ktoré chránili svoje rodiny; tetách, ktoré boli len priaznivcami ideológie; otcoch, ktorí bojovali, aby mohli ich deti žiť vo svete, kde by neboli diskriminovaní len pre temnú krv, ktorá im prúdi v žilách.“
Remus sa odmlčal a potom opatrne povedal, „Ak boli zabití, muselo to byť v zmätku boja, nie úmyselne. A Svetlo nikdy nepoužívalo druhy zlých kúzel, ktoré používala Temná strana, nikdy sa neuchýlilo k taktike teroru, ktorú využila práve Temná strana.“
Orion odmietavo mávol rukou, „Oni nemuseli používať také mocné kúzla, ako používala Temná strana a to len preto, lebo nie sú schopní také kliatby používať. No zabíjali presne tak systematicky, ako Temno. O tom vás môžem uistiť. Nebolo to uprostred boja. Vraždy boli starostlivo vykonané pri nájazdoch na domy temných, čistokrvných rodín,“ Orion sa posadil na stoličku a pokračoval, „Dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o niečo, s čím sa mi nedávno zdôveril priateľ. Rád by som objasnil príčinu toho, prečo sa jeden z najobávanejších Smrťožrútov stal tak šialeným a krutým. Možno si spomínate, myslím, istá Bellatrix Lestrangeová?“ Remus prikývol s nechápavým pohľadom a Orion si všimol otcovo zamračenie. Pokračoval, „Nedávno som zistil, že Bellatrix bola mimoriadne nadaná temná čarodejnica a vynikajúca duelantka, nebola vždy taká zlá. Len niečo okolo osem mesiacov predtým, než ma Voldemort prišiel zabiť na Halloweensku noc, skupina vedená Aurorom Frankom Longbottomom sa vlámala na Lestrange manor, pretože hľadali Bellatrix a jej manžela Rodolphusa. Ako sa dalo očakávať, vypukol boj a to aj napriek tomu, že Aurori boli v početnej prevahe. Ale Bellatrix bola vtedy vo svojich útokoch nezvyčajne pomalá a pohybovala sa len s ťažkosťami. Neubehlo veľa času, keď na ňu Frank vrhol silnú rezaciu kliatbu, ktorá jej urobila otvorenú hlbokú ranu od hrudníka k boku. Jej manžel ju rýchlo chytil a nariadil škriatkom, aby sa s ňou premiestnili preč, pretože Aurori ešte pred útokom celý dom zabezpečili protipremiestňovacími kúzlami a jedine škriatkovská mágia nimi nie je ovplyvnená. On zostal, aby zabránil ďalším kliatbam, ktoré by mohli zraniť jeho ženu, zatiaľ čo ju škritkovia brali preč, a keď zidel, že je preč, prebojoval si cez Aurorov cestu preč a podarilo sa mu vybehnúť z panstva a premiestniť sa preč, ako náhle bol vonku. Bol sotva nažive, z toho, čo hovoria zdroje. Bellatrix sa uzdravila, ale nenechalo ju to nezranenou. Bola v piatom mesiaci tehotenstva a prišla o dieťa. Kliatba ju zranila tak hlboko, že už nikdy nebude môcť mať deti. Odvtedy nepozná ľútosť a brutálne zabije každého, kto jej skríži cestu. Myslím, že sa zbláznila zo žiaľu nad dieťaťom, o ktoré prišla a že už nikdy žiadne mať nebude. Potom Temný pán padol a Rodolphus, Rabastan a Bellatrix vyhľadali Longbottomovcov. Mučila Aurora, ktorý spôsobil smrť jej dieťaťa, až kým sa nezbláznil,“ na chvíľu sa zastavil, „Je to skutočný príbeh toho, čo sa jej stalo. Calypso Rosierová to počula od jedného zo škriatkov, ktorý bol zároveň jedným z tých, ktorí ju vtedy pred rokmi premiestnili preč z panstva. Jej otec je Rodolphusov bratranec a škriatkovia k nemu prišli, keď Lestrangeovcov uväznili. Nehovorím, že ona bola úplne bez viny, ale teraz rozumiem, prečo to Longbottomovcom urobila.“
Orion sa pozrel na svoje publikum. V Remusových očiach videl súcit a v Siriusových porozumenie. „Tak vidíte, Lupin. Nič nie je biele alebo čierne. Nakoniec, obe strany bojujú o moc a o svoju vlastnú ochranu. Nemám rád zbytočné krviprelievanie, ale som si vedomý toho, že k nemu dôjde bez ohľadu na to. A Svetlú stranu považujem za rovnako zodpovednú za všetky úmrtia v poslednej vojne, ako aj Temnú stranu. V ich metódach nie sú rozdiely, tie sú len v mágii, ktorú ovládajú. A temní čarodejníci používajú mágiu, s ktorou sa narodili, rovnakú s akou som sa narodil aj ja. Patrím k nim a majú moju plnú podporu. Na každý môj argument môžete nájsť protiargument a nekonečné príklady na jeho podporu. Je to moja voľba a ja som sa už rozhodol. Tak vás žiadam, aby ste to rešpektovali.“
Remus ticho prikývol. Orion sa zdvihol zo stoličky, úsečne kývol hlavou a nechal miestnosť dvom starším čarodejníkom.
Remus s nimi zostal nasledujúce dva týždne, ale ani raz Orionovi nepovedal nič o voľbe jeho strany, a Orion sa naučil v jeho spoločnosti odpočívať. Bol rád keď videl svojho otca takého šťastného a bezstarostného. Už dlhú dobu nevyzeral Sirius tak veselo a zdravo, a Orion v duchu poďakoval Remusovi za zmenu. Prišiel na to, že Remus je veľmi mierny čarodejník, ktorý vyzeral, že má oňho skutočnú starosť a nebol taký úzkoprsý, ako si Orion najprv myslel. Remus pripustil, že chápe stav temných čarodejníkov a že chce, aby mali vlkolaci rovnaké práva ako ostatní, ale stále svedomito podporoval Svetlo. Úprimne povedal Orionovi, že keby došlo k vojne, znova by sa pripojil k Fénixovmu rádu, ale že mu nezazlieva výber svojej vlastnej strany. A Orion pochopil jeho pozíciu. Remus bol vychovaný ako svetlý čarodejník, a ako taký sa nemohol otočiť proti vlastným koreňom. Rozišli sa priateľsky so sľubmi, že si budú písať a Remus ho uistil, že nikomu o ňom a Siriusovi nepovie. Orion mu poďakoval a v duchu sa usmial pri predstave, že Siriusov plán nevyšiel úplne tak, ako čakal. Rýchlo pochopil, že Sirius Remusa pozval preto, aby mal spojenca, ktorého úlohou bolo vyhovoriť Orionovi jeho budúcu podporu Voldemorta. Chudák otec, pobavene si pomyslel, zaujímalo by ma, kedy si uvedomí, že je to zbytočné.
Orion si so záujmom prezeral všetky obchody v nákupnej štvrti čarodejníckeho Londýna. Posledný týždeň prázdnin strávil na Malfoy manor a Draco požiadal oriona, aby ho sprevádzal na nákupe svojich kníh pre druhý ročník. Orion rýchlo súhlasil po tom, čo si toho od Draca o Šikmej uličke vypočul. Narcissa ostala doma a tak šli s Luciusom. Tiež boli v Zašitej uličke u Borgina a Burkesa, kde dal Lucius pánu Borginovi zoznam temných predmetov, ktoré chcel predať, pretože Ministerstvo nariadilo viac prehliadok. Orion o tých predmetoch uvažoval. Na Malfoy manor nevidel nič, čo by mohlo byť nejako odsudzujúce a tak sa čudoval, kde drží Lucius svoje malé, temné poklady. Draco otravoval otca, aby mu kúpil temný magický artefakt, takzvanú Ruku večnej žiary, ale Lucius odpovedal ostrým tónom, že by ju dostal, keby prišiel domov s lepšími známkami, ako mala tá humusáčka Grangerová. Draco bol odvtedy v zlej nálade a trucoval. Práve prechádzali Šikmou uličkou.
„Otec, potrebujem ísť do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých,“ povedal Draco Luciusovi.
„Dobre, pôjdem s tebou. Zdá sa, že je tu dosť plno,“ povedal Lucius so znechuteným výrazom a pokračoval smerom k veľkému davu tlačiacemu sa pred dverami, kde sa každý pokúšal dostať dnu. Zdalo sa, že časť davu ustúpila a uvoľnila mu cestu bez jediného slova. Lucius na nich len vrhol chladný pohľad a šiel ďalej, pričom jeho palica cinkala o podlahu.
Chlapci ho nasledovali dovnútra a Orion sa pozrel na dva rady čarodejníkov čakajúcich na niečo. Premýšľal, čo sa deje. Potom zbadal obrovský magický transparent s blonďavým čarodejníkom , ktorý žmurkal na každého zákazníka, ktorý prešiel okolo: GILDEROY LOCKHART bude dnes podpisovať kópie svojej autobiografie SOM ÚŽASNÝ.
Gilderoy Lockhart pomaly prišiel dopredu a sadol si za stôl obklopený veľkými portrétmi jeho vlastnej tváre, ktoré žmurkali a blýskali oslnivo bielymi zubami na ľudí v dave. Malý čarodejník tancoval okolo s veľkým čiernym fotoaparátom, ktorý s každým oslepujúcim zábleskom vypúšťal obláčiky fialového dymu. Dav prepukol v potlesk.
„Dámy a páni,“ povedal nahlas a mávol rukou, aby sa dav utíšil. „Aká to výnimočná chvíľa! Prvé vydanie mojej novej autobiografie Som úžasný! Ideálna chvíľa, aby som urobil malé vyhlásenie. Je mi veľkým potešením vám hrdo oznámiť, že od Septembra preberám post profesora Obrany proti Čiernej mágii na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej!“
Dav jasal a tlieskal, a Orion videl, ako Draco s hrôzou pozerá na svoj zoznam kníh. Keď sa doň Orion pozrel videl, že tam bolo hneď niekoľko kníh, autorom ktorých bol Lockhart. Orion sa zachichotal, chudák Draco, jednoznačne mal smolu na profesorov Obrany proti čiernej mágii. Draco sa naňho zamračil a zlostne odfrkol, „To nie je fér...“
Bol prerušený ryšavým chlapcom, ktorý stál pred nimi, „Och, to si ty,“ zaksichtil sa a pozrel na Draca pohľadom, ktorý naznačoval, že si ho cení asi tak ako špinku, čo sa mu prilepila na podrážku. „Som vyvalený, že ťa tu vidím poflakovať sa s kamarátom. Ešte nezistil, aký zlý a slizký zloduch si?“ povedal chlapec a mykol hlavou smerom k Orionovi.
„Určite som viac vyvalený ja z toho, že ťa vidím nakupovať, Weasley,“ zavrčal Draco. „Predpokladám, že tvoji rodičia budú musieť mesiac hladovať, aby si mohli dovoliť zaplatiť za to všetko,“ povedal narážajúc na knihy v ryšavcových rukách.
Weasleyovský chlapec očervenel, hodil knihy do kotlíka malému červenovlasému dievčaťu stojacemu vedľa neho a začal sa približovať k Dracovi. Orion zbystril pozornosť a prisunul sa vedľa Draca, aby mu mohol v prípade potreby pomôcť, keď k nim prišiel vysoký rovnako ryšavý muž a povedal, „Ron! Čo robíš? Je tu príliš veľa ľudí, poďme von.“
„Ale, ale, ale – Arthur Weasley,“ uškrnul sa Lucius, ktorý sa práve otočil a položil Dracovi ruku na rameno.
„Lucius,“ povedal pán Weasley a chabo prikývol.
„Na Ministerstve máš plné ruky práce, ako počúvam,“ povedal Lucius. „Samé kontroly... dúfam, že vám platia nadčasy.“
Natiahol sa k dievčininmu kotlíku a vytiahol veľmi starý a veľmi dotrhaný výtlačok knihy Učebnica transfigurácie pre začiatočníkov.
„Vidím, že nič moc,“ povedal Lucius. „Nechápem, aký má zmysel robiť čarodejníckemu menu hanbu, keď za to človeku ani riadne nezaplatia.“
"Pán Weasley očervenel ešte viac a povedal, „Máme zrejme veľmi rozdielne názory na to, kto robí hanbu svojmu čarodejníckemu menu, Malfoy.“
„V tom s vami súhlasím,“ pokračoval Lucius a jeho bledé oči zablúdili smerom k ostatným červenovlasým deťom, ktoré k nim pristúpili. „Myslel som si, že zastavíš reprodukciu, keď tých pár knutov tvojho platu nebolo dosť na uživenie tvojich bezcenných potomnkov-“
Odrazu sa ozval kovový náraz – prevrhol sa kotlík, ktorý držalo dievča v rukách; Pán Weasley sa vrhol na pána Malfoya a sotil ho do police s knihami. Na hlavy sa im zosypalo niekoľko desiatok tučných učebníc. Ozývali sa výkriky dvoch vysokých ryšavých dvojčiat, „Len mu daj, tatko!“; manželka pána Weasleyho pišťala: „Nie, Arthur, nie!“; dav ľudí ustupoval a zhadzoval ďalšie police; „Páni, prosím vás, prestaňte!“ kričal predavač a vzápätí sa ozvalo hromové, „No tak, ľudkovia, nebláznite-“
Orion držal Draca vzadu a posmešne sa uškŕňal na ryšavú rodinu. Ako sa opovážili fyzicky napadnúť Luciusa, ako nejaký obyčajní muklovia! Čarodejníci sa takto nesprávajú. Iste, to, čo povedal Lucius bolo veľmi urážlivé, ale on ho nemal fyzicky napadnúť. Iný čarodejníci by len niečo posmešne odpovedali a svoju česť obhájili slovami, nie uchyľovať sa k takým nízkym spôsobom. Teraz videl, čo raz Lucius povedal o svetlých čarodejníkoch, ktorý sa nesprávajú o nič lepšie ako muklovia.
Cez more popadaných kníh sa k nim brodil obrovský bradatý muž s hustými drôtovitými fúzami. V okamihu od seba pána Weasleyho a Luciusa odtrhol. Pán Weasley mal rozrazenú peru a Luciusa zasiahla do oka kniha. Ešte stále držal v ruke starú učebnicu transfigurácie, ktorá patrila ryšavému dievčaťu. Hodil jej ju do kotlíka a v očiach sa mu leskla zloba.
Orion sa pohol, aby pomohol Luciusovi vstať, ale zastavil sa a zamračil, keď videl, ako jej Lucius do kotlíka dal dve knihy, miesto jednej, ktorú predtým vzal.
„Na... ber si ju... otecko na lepšiu nemá-“ povedal a vytrhol sa zo zovretia veľkého muža. Pokynul Dracovi a Orionovi aby ho nasledovali, a náhlivo vyšli z obchodu.
Rýchlo kráčali raziac si cestu v dave čarodejníkov v Šikmej uličke a počul, ako Lucius chladne hovorí, „Dostane čo mu patrí. Tá drzosť! Zaútočiť na mňa na verejnosti!“
Vrátili sa na Malfoy manor a Orion sa rozlúčil s Malfoyovcami. Zajtra sa začína školský rok a on by mal ísť do Durmstrangu a ešte nebol zbalený.