Jdi na obsah Jdi na menu
 


17 C. Draco

26. 2. 2012

„So škriatkom, ktorý nosí špinavé handry,“ dotkol sa Draco okraja Winkiných otrhaných šiat, „Súdim človeka podľa toho, čo vidím a často sa pozerám aj na jeho osobného domáceho škriatka, aby som mohol posúdiť, aký ten človek vlastne je. A keď sa tak na teba pozerám, dospel som k záveru, že Bartemius Crouch bol špinavý opilec, ktorý nezvládal ani svoje najjednoduchšie povinnosti, hanba čarodejníckeho sveta.“

„Pán sa na Winky hnevať, dať jej šaty,“ povedala smutne Winky.

„Áno, je príliš neskoro, obávam sa. Bola si vychovávaná Crouchom a je zrejmé, že ťa nevychoval dobre, keďže pri prvom nešťastí začneš piť. Potom musím povedať, že nebol mužom, za akého som ho pokladal. Pozri sa na môjho domáceho škriatka Dobbyho, po tom, čo dostal slobodu sa stal inšpiráciou pre mnohých ďalších, zahŕňajúc čarodejnice a čarodejníkov. Vďaka nemu dostala tuto slečna Grangerová nápad pomáhať ostatným a vytvorila organizáciu. Dobby zomrel ako hrdina. A to všetko preto, lebo ho moja rodina dobre vychovala. Spravil veľké veci, ktoré o mojej rodine hovoria v dobrom. Čo hovoria tvoje činy o človeku, ktorý ťa vychoval?“

Winky nepovedala nič, pozrela sa na svoje oblečenie a začala ho čistiť. Potom sa potichu pustila do upratovania neporiadku, ktorý narobila.

„Hermiona, koľko času nám zostáva do odchodu?“ spýtal sa Draco ešte stále svojim aristokratickým tónom.

„Dve hodiny.“

„No Winky. Máš hodinu a päťdesiat minút na to, aby si sa umyla a obnovila pánov imidž.“ Potom jej podal zopár galeónov, „Kúp si to, čo potrebuješ a pred odchodom skontrolujem, či si bola riadne vychovaná k štandardom, ktoré od domáceho škriatka zo šľachtickej rodiny očakávam.“

„Áno, pán Draco,“ uklonila sa Winky a s puknutím zmizla.

Draco sa pozrel na Hermionu a usmial sa, „Keď nefunguje láskavosť, musí nastúpiť tvrdosť.“

Hermiona ho objala, „Draco, bol si úžasný.“ Potom sa od neho odtiahla a znovu si sadla.

Draco si odkašľal a povedal, „Je veľa vecí, ktoré ma môžeš naučiť o muklovskom svete a možno by som ťa mohol niečo zase naučiť ja o tom čarodejníckom.“

Hermiona prikývla a pozrela sa naňho, „Myslel si vážne to, že mi pomôžeš so SOPLOŠ-om?“

„Áno, možno by sme mohli naozaj kúpiť starý Crouchov dom a premeniť ho na akýsi domov pre škriatkov bez domova,“ navrhol Draco s úsmevom.

Hermiona sa akurát chystala odpovedať, keď do miestnosti vstúpil Ogden.

„Pán Draco, chcel by som vám poďakovať za pomoc. Verím, že Winky bude teraz v poriadku; požiadala o elixír na vytriezvenie a práve sa umýva. Som na vás hrdý, zmenili ste sa. Už viac nie ste tým malým chlapcom, ktorého som poznal.“ Potom sa Ogden obrátil k Hermione, „Ďakujem, slečna Grangerová, viem, že jej budete aj naďalej pomáhať. Môžem navrhnúť prevedenie jej zamestnania z Rokfortu na vás.“

Hermiona sa pozrela na Ogdena a spýtala sa, „Koľkým domácim škriatkom som ublížila svojou pochabosťou? Koľkých som oslobodila?“

Ogden sa na ňu usmial, „Vlastne žiadneho. Rokfortským domácim škriatkom môžu slobodu udeliť len dediči zakladateľov, riaditeľ a riaditeľka Rokfortu, alebo Rokfort sám. Trochu ich to gesto nahnevalo, ale Dobby im vysvetlil, že sa im len snažíte pomôcť. Nebojte sa, slečna Hermiona, váš SOPLOŠ je skvelý nápad a keď sa dozviem o nejakom domácom škriatkovi v ťažkostiach, odkážem ho na vás.“

Hermiona sa usmiala. Cítila sa oveľa lepšie.

Starý domáci škriatok sa im obom uklonil a ticho zmizol.

Draco sa pozrel na Hermionu a videl, že by sa ho rada niečo spýtala, ale neurobila to, „V prvom ročníku som bol naozaj naštvaný, keď som sa dozvedel o tom, že Harry sa dostal do metlobalového týmu a rozhodol som sa vybiť si zlosť na domácich škriatkoch. Crabbe a Goyle mi chytili dvoch škriatkov, ktorí pracovali v slizolinskej klubovni. Priviazal som ich a priebežne na nich vrhal bodavé kliatby. Trvalo to niekoľko hodín, kým neprišiel Severus a nezastavil ma. Odviedol ma do svojich izieb a ja som si myslel že sa chystá zavolať otca. Ale namiesto toho zavolal Ogdena a povedal mu, aby ma potrestal akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný.“

„Čo urobil?“

„Dal mi po holom zadku, na ten výprask nikdy nezabudnem. Nenechaj sa zmiasť; domáci škriatkovia majú veľmi tvrdé ruky. Potom mi povedal, že na budúce zo mňa spraví domáceho škriatka, prikázal by svojim škriatkom, aby prestali upratovať žaláre a uistil by sa, že všetci ostatní Slizolinčania sa dozvedia príčinu. Samozrejme, už nikdy viac som nezranil žiadneho ďalšieho škriatka v Rokforte.“

„Severus mu dovolil dať ti na zadok? Teda, nie že by si si to nezaslúžil,“ poznamenala trochu šokovaná Hermiona.

„Žartuješ? Môj krstný otec Sev má v pracovni pravítko, ktorého sa všetci Slizlinčania boja,“ zasmial sa Draco.

„Páni, vždy sme predpokladali, že vám všetko nechá prejsť. Bolo dobre známe, že profesor Snape nikdy netrestá Slizolinčanov.“

„Na verejnosti. V súkromí, to je už iná vec. Všetci sme sa desili výletu do pracovne, hoci pravítko bolo použité len pri ‘špeciálnych’ príležitostiach.“

„A ty si niekedy… čo to hovorím, ty si bol v jeho pracovni takmer každý deň,“ smiala sa Hermiona

Draco sa usmial, bolo dobré vidieť ju s úsmevom na tvári. Nenávidel to, že ju rozplakal, „Vlastne som pravítkom dostal tri krát, dvakrát kvôli tebe.“

„Skutočne, čo som spravila?“

„Ty si neurobila nič, bolo to preto, čo som urobil ja tebe. Prvý krát som dostal po našej prvej hodine lietania s tým incidentom s nezabudalom; priame neuposlúchnutie učiteľkinho príkazu a nie, nie s krstným otcom. Potom v druhom ročníku, keď som ťa po prvý krát nazval… vieš ako?“

„Humusáčka. Ale volal si ma tak celý čas.“

„Nikdy nie tam, kde by ma mohol počuť Severus, alebo iný profesor či prefekt. Nenávidí to slovo, viac než ktorúkoľvek inú nadávku, bez ohľadu na to, aká je kreatívna.“ Tu sa Draco na chvíľu odmlčal, „To bolo niečo, čo som nikdy nemohol pochopiť, no teraz už áno… naozaj je mi to ľúto, Hermiona, je to strašné slovo a nikdy som ním nemal nazývať ani teba, ani nikoho iného. Zaslúžil som si každý úder, ktorý som tým pravítkom dostal; rovnako, ako tú ranu do nosa v treťom ročníku. Vieš, že som bol potom z teba naozaj vydesený?“

„Ďakujem za ospravedlnenie, Draco,“ venovala mu Hermiona nádherný úsmev, ktorý mu rozbúchal srdce. „A čo teda tá posledná príležitosť?“

„Štvrtý ročník, po tom, čo sme na seba s Harrym zaútočili na chodbe pred učebňou elixírov a teba zasiahlo moje kúzlo, po ktorom ti narástli zuby.“

„Čože? Ale Snape si zo mňa preto robil srandu.“

„Áno, ale mohol som narobiť oveľa viac škody. Povedal mi, že som vážne zranil spolužiačku a kvôli môjmu neopatrnému súboju by ma mohli aj vylúčiť. Len preto, že Dumbledore nikdy nevylúčil Harryho som z toho vyviazol tak ľahko. Mohol som ti naozaj ublížiť.“

„Áno, no tiež by som ti za to mala poďakovať. Moji rodičia sú zubári, muklovskí zubní liečitelia a zakázali mi upraviť si zuby pomocou mágie. Chceli aby som počkala kým neskončím školu a až potom som si to mala dať spraviť na muklovský spôsob, čo by trvalo roky. A pre to, čo si urobil, mi Madam Pomfreyová zuby napravila za pár minút. Pár dní na to ma pozval na ples Viktor Krum,“ zasmiala sa Hermiona.

„No, tak to ma teší, že som vám pomohol, moja krásna lady. Tá bolesť zadku stála za pomoc pri vytvorení takej krásy,“ smial sa Draco.

„Myslíš si, že som krásna?“ spýtala sa ticho Hermiona.

Už druhý krát tento deň ho Hermiona šokovala, „Ako sa môžeš niečo také pýtať? Hermiona, si najkrajšie dievča, aké som kedy stretol, prečo si myslíš, že som ťa celé tie roky trápil? Otec ma takmer zabil, keď našiel tvoje fotky, ktoré som mal doma ukryté; to bol aj jeden z dôvodov, prečo po tebe šli Smrťožrúti, chceli odstrániť pokušenie. Si najúžasnejším človekom, akého poznám.“

„Ty máš moju fotku?“ spýtala sa šokovaná Hermiona.

„Fotky; Mám ich od Creevyho. Zaplatil som mu peknú sumu, aby o tom nikomu nepovedal.“

Hermiona sklonila hlavu a na líce jej spadla slza, „Ron povedal, že som škaredá a prostá, a že nikdy by so mnou nikto nebude chcieť byť.“

„Weasley je idiot, nezaslúžil si ťa. Nikdy som nepochopil, čo si na ňom videla.“ Draco jej opatrne vzal tvár do dlaní a zodvihol ju tak, aby sa pozerali jeden na druhého. „Neplač, kráska, ja s tebou chcem byť, šiel by som za tebou až na koniec sveta, keby som vedel, že mi venuješ úsmev.“

Hermiona sa naňho usmiala.

Draco sa naklonil a pobozkal ju. Bozk bol jemný, ale zároveň aj vášnivý.

Keď sa od seba oddelili, pozrel sa na ňu a povedal, „Dokonalé.“

„Naozaj by si za mnou šiel až na koniec sveta?“

„O menej ako dve hodiny odchádzame do Austrálie, nie? Dokonca na muklovskom lietadle.“

Hermiona sa zasmiala, „Z časti je to lietadlo magické, vlastní ho totiž čarodejník. Je pre rodiny muklorodených, ktoré vedia o mágii. K dispozícii je aj špeciálna časť lietadla na prepravu domácich škriatkov.“

„Je fakt skvelé, že si našla také lietadlo,“ usmial sa Draco, „ste naozaj úžasná, slečna Grangerová.“

Potom ju opäť pobozkal.

O dvadsať minút neskôr kráčali Draco s Hermionou smerom k Harryho komnatám. Harry Hermione sľúbil, že jej odloží nejaké veci. Vzdala sa svojho bytu v Londýne, toho, v ktorom plánovala žiť spolu s Ronom, a všetky veci preniesla do izieb v Rokforte. Teraz, keď tie izby pre hostí opúšťala, potreboval všetky tie veci niekam uložiť.

Hermiona vyslovila heslo a Gryfon otvoril dvere. Začuli Severusa a Harryho, ako sa hádajú. Severusovi sa nepáčilo, že Harry zmizol na celý deň s tým, že ho nikto nemohol nijako kontaktovať.

„Ako som mal vedieť, že zrkadlo nebude fungovať? A uistil som sa, že Kreacher vie, kde som. Severus, preháňaš.“

„Mohlo sa ti niečo stať a nikto by sa to nikdy nedozvedel.“

„Och, prosím ťa, ty by si našiel nejaký spôsob. Vždy sa ti…“ čokoľvek sa Harry chystal povedať ostalo nevypovedané, pretože zaregistroval, že dnu vstúpila Hermiona s Dracom.

„Ahoj Hermiona, máš už všetko pripravené?“ usmieval sa Harry na priateľku, ignorujúc vytočeného Majstra elixírov.

„Hej, prišla som sa len spýtať, kam si mám dať tie svoje veci.“

Harry zavolal Kreachera a požiadal ho o truhlicu, ktorú mu aj hneď priniesol.

„Včera som to pre teba zohnal v Šikmej uličke; je to truhlica so siedmimi miestnosťami, taká, akú mal Barty Crouch mladší v našom štvrtom ročníku. Niektoré sú také veľké, že by sa tam zmestila aj celá knižnica. Niečo by som tiež mohol uložiť buď tu, alebo na Grimmauldovom námestí, alebo dokonca aj na Potter Manor. Premýšľam, že sa tam zajtra zastavím.“

„Nezačína náhodou zajtra to elixírové zhromaždenie? Myslel som si, že ideš ako investor a práve prvý deň prebiehajú celé tie ‘priateľské stretnutia’,“ nevinne sa ozval Draco.

Harry sa začervenal a neisto sa zadíval na Severusa, ktorý odpovedal, „Večera začína až o ôsmej, celý deň máme voľný. Najprv pôjdeme na Potter Manor, následne na Prince Manor a potom do Barcelony.“

„Znie to zábavne. Je to úžasné, Harry, síce to nie je Rio, ale je to začiatok,“ povedala Hermiona so šibalským úsmevom.

„Áno, tiež som si všimol, že vaše lietadlo má medzipristátia v Indii a Japonsku, Her-mi-ona,“ odpovedal Harry s úškrnom.

Hermiona ho buchla po ruke.

„Nemyslíš si, že nám niečo uniká?“ spýtal sa Draca Severus.

„Chrabromilčania,“ prevrátil Severus očami.

Už mali všetko pripravené na odchod, keď vstúpila Winky; oblečené mala pekné, ružovo-biele šaty, biele ponožky a topánočky, a so sebou tiež mala malú ružovú tašku. Bola úplne triezva a dívala sa na Draca, očakávajúc schválenie.

„Ukáž, nech sa na teba pozriem. Áno, dobre, Crouch odviedol skutočne dobrú prácu,“ povedal Draco s úsmevom.

Domáci škriatok sa usmial.

„Už ho nikdy znova nezahanbi,“ povedal Draco pevným hlasom a ona prikývla.

„Winky, si to ty?“ spýtal sa Harry s úsmevom a potom sa obrátil k Hermione, „Hermiona, odviedla si skvelú prácu.“

„To som nebola ja, ale Draco a hádaj čo urobí? Pomôže mi so SOPLOŠ-om,“ zažiarila Hermiona.

„Skvelé, o detailoch si pohovoríme, keď sa vrátite. Dobrá práca, Draco,“ potriasol mu Harry rukou.

Harry a Severus šli s Hermionou a Dracom až na letisko. Skupinke sa dostalo mnoho pohľadov, zvlášť od chichotajúcich sa dievčat, ktoré pokukovali po mužskej časti skupiny. Väčšina mužov na letisku bola o trochu diskrétnejšia pri civení na Hermionu, najmä po tom, čo ich Draco začal prepaľovať pohľadom.

Keď došli až ku bráne, Hermiona objala Severusa a poďakovala mu za všetku pomoc. Povedala mu, že sa teší na spoluprácu s ním, až sa vráti. Potom objala aj Harryho, ktorý jej objatie vrátil; slova potrebné neboli.

Harry potriasol Dracovi rukou a povedal, „Daj na ňu pozor; je ešte cennejšia, než všetko zlato v Gringottbanke.“

Draco sa usmial a prikývol, „To isté platí pre teba. Severus má tuhý zovňajšok, ale má mäkké srdce. Lord Potter Black, alebo nie, ak mu zlomíš srdce, tak si ťa nájdem.“

Harry sa zasmial, „Žiaden strach.“

Severus sa díval na Harryho a nenápadne ho držal za ruku, keď sledovali, ako sa ich priatelia vydali v ústrety dobrodružstvu.