17 B. Draco
„Robil som vyhlásenie. Ten idiotský kráľ mi povedal, že nemôžem mať oblečený svoj habit, tak som si ho vyzliekol,“ zodvihol nos Richard.
Draco sa hystericky rozosmial.
Severus sa len uškrnul a poznamenal, „Takže odvtedy existujú tie idiotské chrabromilské spôsoby.“
Richard naňho škaredo zagánil, „No, my Chrabromilčania sme silní a statoční; sme rytieri, ktorí zachraňujú slečny v núdzi; sme tí, ktorí bojujú až do samého konca; sme…“
„Tí, ktorí skočia do boja bez rozmyslu a nakoniec spôsobia viac problémov, než boli na začiatku,“ zaškľabil sa Severus.
„Ale Harry…“
„Hovoril som o Harrym, vieš, koľko krát som mu musel zachraňovať kožu? Vždy sa do niečoho bezhlavo vrhne a nemyslí na následky, Bože, všetok ten chaos, do ktorého sa dostal… Kameň mudrcov, výlety do Zakázaného lesa, ilegálne elixíry, Kentauri, Vlkolaci, Dementori, Akromantuly, Obri, Draci a nesmieme zabudnúť na baziliska a samozrejme, že to nezahŕňa všetkých tých pomätencov, ktorí sa ho snažili zabiť.“
Salazar a Richard sa naňho usmiali, „A ty si bol vždy tam, aby si ho zachránil, zdá sa mi, že si bol vždy súčasťou jeho dobrodružstiev.“
„Nebol som tam vždy a to vtedy, keď sa zranil.“
„A to je dôvod, prečo sa oňho teraz obávaš, si vydesený z toho, že sa zraní?“ spýtal sa Richard.
„Ja sa neobávam…“ uškrnul sa Severus.
„Áno, jasné, a ja nosím do postele ružové papuče so zajačikmi,“ smial sa Salazar.
„Harry je v poriadku, počkaj a uvidíš. Ani sa nenazdáš a bude späť v tvojom náručí. Koľko je to, dve hodiny, tri?“ provokoval Richard.
„Ach, mladá láska, pamätám si, keď sme boli Julietta a ja rovnakí, ako vy, ani jeden z nás nechcel byť od toho druhého príliš ďaleko,“ povedal Salazar s úsmevom.
„Hej, tiež si na to pamätám, odporné,“ uškrnul sa Richard a obrátil sa k Dracovi, „bolo to samé, Ach Julietta, te quiero mi amor…“ Richard mal ruky položené na srdci a trepotal mihalnicami, „nemohli sme mať ani jednu slušnú pracovnú poradu bez toho, aby si tí dvaja neposielali pusinky, skutočne nechutné.“
„Och, prosím ťa, iba si žiarlil… len preto, že nemáš v tele romantickú kosť to neznamená, že ostatní nemôžu prejavovať svoju lásku; aspoň tvoj potomok je šťastný, že má za partnera takého milého Slizolinčana,“ žmurkol na Severusa Salazar.
„Ehm, Strýko Sev, nie je tu náhodou niečo, čo by si mi chcel povedať?“ spýtal sa Draco Severusa, ktorý si zložil hlavu do dlaní a zastonal.
Draco si práve v Severusových komnatách v žalároch balil veci. Väčšinu z nich zmenšil a umiestnil do menších priestorov v taške. Mali cestovať muklovskými dopravnými prostriedkami a Hermiona povedala, že by bolo podozrivé, keby so sebou nemal žiadnu batožinu. Tak sa rozhodol, že si vezme len jednu tašku.
Draco si povzdychol, keď si pomyslel na svojho krstného otca a jeho nového milenca. Kto by si bol pomyslel, že Severus Snape, slizký profesor od Slizolinských hadov a chrabromilský Zlatý chlapec Harry Potter budú tvoriť šťastný pár. S ich vzťahom nemal naozaj žiaden problém, keď bol raz Severus šťastný, tak bol šťastný. Vedel, aký osamelý život žil a Draco si ho vždy doberal rečami o tom, že si potrebuje nájsť ženu… ale predsa len, kto by si to bol pomyslel…?
Vlastne si myslel, že Harry a Hermiona sú teraz spolu, no uvedomil si, že vždy boli len priateľmi… až na to, že kedysi bývali traja. Zavrtel hlavou; Severus nebol taký dobrodružný, aspoň si to Draco myslel. Úprimne povedané, nikdy nepovažoval Severusa za muža so sexuálnymi potrebami a túžbami. Dopekla, Draco mal doteraz problém premýšľať o jeho rodičoch, že spolu majú sex, fuj.
Nechal svoje veci v izbe a vybral sa do Hermioninej izby v Chrabromilskej veži.
Keď Hermiona otvorila dvere, spýtal sa jej, „Mám otázku: Mám si so sebou hneď vziať muklovské peniaze? Myslím na letisko. Moja Gringott-karta funguje v oboch svetoch, ale budem potrebovať aj muklovskú hotovosť? Mám totiž len galeóny.“
Hermiona ho nechala vojsť do izby, „Vari som ti nedala zoznam, Draco?“
„Áno, ale stálo tam len, že mám prísť s peniazmi. Predpokladal som, že máš na mysli galeóny. Práve teraz som si uvedomil, že si možno myslela muklovské peniaze.“
„Netráp sa, mám dosť peňazí pre nás oboch a ešte pred odchodom môžeme použiť bankomat. Ale mal by si mať niečo aj pri sebe… tu máš, nechaj ma ti nejaké rozmeniť. Daj mi desať galeónov.“
Draco siahol do mešca s peniazmi a vytiahol potrebnú sumu. Hermiona na chvíľku odišla a vrátila sa s balíkom muklovských peňazí. Dala mu niekoľko desaťlibroviek, päťlibroviek a aj jednu jednolibrovú bankovku, „Keď prídeme na miesto, dostaneme nejaké austrálske doláre.“
Potom ho pozvala, aby ostal aj na čaj a zavolala Sol.
Sol sa pred ňu okamžite s puknutím primiestnila, ale hneď po nej prišla aj Winky. Winky bola trochu opitá a zľahka sa kolísala zo strany na stranu.
Keď sa Sol vrátila s čajom, Winky sa ho od nej snažila vziať, ale nakoniec to skončilo tak, že všetko spadlo na podlahu. Sol sa Hermione a Dracovi ospravedlnila, upratala ten neporiadok a odišla, že prinesie ďalší čaj. Winky odišla tiež. Hermiona predpokladala, že išla za Sol späť do kuchyne.
Hermiona bola trochu v rozpakoch. Keďže Winky mala ísť s nimi, vedela, že Draco sa o nej skôr či neskôr dozvie, no aj tak dúfala, že dovtedy spraví Winky nejaký pokrok.
„Toto je Winky? Domáci škriatok, ktorého so sebou berieme?“ pomaly sa spýtal Draco.
„Tiež berieme Sol,“ odvetila Hermiona, ale na Draca sa nepozrela.
„Čo sa jej stalo?“
Sol sa vrátila s čajom, ale tentokrát bez Winky.
Hermiona sa zhlboka nadýchla a prerozprávala Dracovi Winkin príbeh, od Svetového pohára v metlobale a jej prepustenia, až po Bartyho Croucha mladšieho, Všehodžús a smrť otca a syna, ktorú si Winky vyčítala. Povedala mu o jej alkoholizme, Dobbyho pomoci a o tom, ako sa to všetko po Dobbyho smrti vrátilo. Povedala mu o SOPLOŠ-i a aj o tom, ako jej chcela pomôcť; že to skúšali aj všetci domáci škriatkovia a že sa obáva, že jedného dňa bude Winky nájdená mŕtva. Preto ju berie so sebou, aby na ňu mohla dohliadnuť a snáď jej aj pomôcť.
Draco sa na ňu zahľadel, „Dovoľ, nech si to ujasním. Vo štvrtom ročníku si sa rozhodla oslobodiť všetkých rokfortských domácich škriatkov a začala si pre nich pliesť klobúky a šály, aby si ich prekabátila a tak oslobodila?“
Hermiona sa naňho prekvapene pozrela, Draco vyzeral naštvane. Aj ona bola vytočená, práve mu povedala všetko, čo Winky prežila a on sa ide starať o jej pokusy na oslobodenie škriatkov.
„Draco, oni musia byť slobodní, otroctvo nie je správne.“
„Po tom, čo si videla, čo sloboda urobila s Winky si sa rozhodla, že všetci domáci škriatkovia majú byť ako ona?“ Draco bol jednoznačne naštvaný.
„Nie, chcela som, aby boli ako Dobby. Keď bol slobodný, bol šťastný; oni len potrebovali niekoho, kto by ich oslobodil.“
„A ty si jednoducho musela byť tou osobou. Povedz mi, slečna Grangerová, čo na to povedal Dumbledore, keď si ho o to požiadala? Čo povedala Hlava domácich škriatkov, keď si s ním o tom hovorila?“ prísne na ňu zazeral Draco.
Hermiona neodpovedala.
„Nechaj ma hádať, nehovorila si ani s jedným z nich. S koľkými domácimi škriatkami okrem Dobbyho a Winky si sa rozprávala?“
Hermiona opäť neodpovedala.
„Nechaj ma hádať, ani s jedným. Koľko domácich škriatkov sa ti podarilo oslobodiť?“ spýtal sa Draco.
„Neviem, ale všetky šály a klobúky boli na druhý deň preč,“ povedala Hermiona tónom ‘viem toho viac, ako ty’.
Jej tón Draca ešte viac rozčúlil a zvýšil hlas, „Takže aj s vedomím, ako Winky trpí a nedokáže prijať svoj slobodný život, si oslobodila ostatných domácich škriatkov bez toho, aby si sa uistila, že sú v poriadku; bez toho, aby si sa uistila, že majú kam ísť; bez toho, aby si zistila, či to neboli matky alebo otcovia, ktoré museli opustiť svoje deti. Prinútila si ich opúšťať svoje rodiny,“ pri pohľade na Hemrioninu tvár Draco zaznamenal, že na tieto veci nikdy nemyslela.
„Severus mal pravdu, vy Chrabromilčania skáčete do všetkého po hlave bez toho, aby ste o tom poriadne popremýšľali a nakoniec to vaše správanie spôsobí ešte viac problémov, než ich bolo na začiatku. Hermiona, nikdy som si nemyslel, že práve ty budeš typickým chrabromilským zabednencom. Vždy som si myslel, že si sčasti Bystrohlavčanka, no asi som sa mýlil,“ Dracov tón hlasu prešiel od rozhnevaného do sklamaného.
Hermionu jeho slová šokovali, ani Ron ani Harry sa s ňou takto nikdy nerozprávali a z nejakého dôvodu ju jeho sklamanie skutočne zabolelo.
„Hermiona, čo vieš o domácich škriatkoch?“
„Sú to otroci bez všetkých výhod a to je zlé, pretože to, že poznáme mágiu neznamená, že by sme mali všetkému okolo šéfovať a ich vziať na vedomie len vtedy, ak od nich niečo potrebujeme. Mať ich ako poskokov na zavolanie,“ uviedla Hermiona; toto bola jej reč, ktorú často replikovala ľuďom, ako jej názor na domácich škriatkov, hoci tentokrát to nepredniesla s takým presvedčením, ako obvykle.
„Stretla si niekedy Severusovho škriatka, Misty?“ spýtal sa Draco a všimol si, že Hermioninou tvárou sa mihol úsmev, ktorý znamenal súhlas. „Naozaj si myslíš, že Severus jej šéfuje a drží si ju za chrbtom ako otroka, dopekla, keby jej skúsil rozkazovať, tak by mu asi o niečo otrieskala hlavu.“
Hermiona sa usmiala pri spomienke na Mistine správanie v deň, kedy pracovali v Severusovom súkromnom laboratóriu.
„Hermiona, keby niekto, nejaký muklovia prišili do čarodejníckeho sveta a prvou osobou, ktorú by stretli bol Smrťožrút, čo by si im povedala, keby tvrdili, že čarodejníci sú zlí, temní a radi mučia nevinných ľudí.“
„Nie je fér súdiť celý čarodejnícky svet podľa činov spáchaných zopár…“
„A aj tak je to presne to, čo si urobila ty. Posúdila si celý čarodejnícky svet na základe činov jedného, alebo dvoch ľudí, z ktorých jeden bol Smrťožrút. Bol Dobby mučený? Áno. Bolo s ním zle zaobchádzané? Áno. Bol na slobode šťastný? Áno. Ale Dobby bol domácim škriatkom Smrťožrúta. Všetkých si odsúdila na základe správania Smrťožrúta.“
„Ale Winky…“
„Hermiona, prestala si niekedy premýšľať o tom, prečo Crouch Winky oslobodil? Podľa teba stratila kontrolu nad jeho smrťožrútskym synom, ktorý vyčaroval na oblohu Temné znamenie. Crouch vedel, že jeho syn práve oznámil ostatným Smrťožrútom, že je nablízku a že by ho mali hľadať; čo mimochodom aj urobili. Dokonca prišiel sám Temný pán. Čo si myslíš, že by urobili Winky, keby tam bola?“
Hermiona zalapala po dychu.
„Súdiš čarodejníkov podľa toho najhoršieho. Väčšina čarodejníkov sa v skutočnosti správa k domácim škriatkom ako k súčasti rodiny. Viem, že my sme začali mudrovať s teóriou čistokrvnosti, ktorá hovorí, že sme lepší ako muklovia a muklorodení a viem, že to bolo zlé, ale ty si to isté spravila s domácimi škriatkami. Myslela si si, že preto, že máš viac vedomostí ako oni, tak si nadradená a že vieš, čo je pre nich to najlepšie. Urobila si, čo si chcela ty a nikdy si sa ich nespýtala, či to chcú aj oni. Z vrchu si sa pozerala na nás všetkých, nie len na domácich škriatkov, pretože nie sme takí múdri ako ty. Môžeš byť najbystrejšou čarodejnicou našej generácie, ale to ti nedáva právo sa nad nami povyšovať,“ Dracov tón bol jemný, ale jeho pokarhanie tvrdé.
Hermiona začala plakať.
Draco bol šokovaný, nikdy by nečakal takúto reakciu. Za celé tie roky v škole prehrýzla aj horšie urážky a všetko vrátila ešte aj s úrokmi. Nos ho začal bolieť len čo si spomenul na to, ako ho v treťom ročníku udrela. Videl Hermionu bojovať so Smrťožrútmi a stále si stáť za svojim. Bol pri tom, keď ju Bellatrix mučila a Hermiona jej napľula do tváre. Bola tvrdou vojnovou hrdinskou bojovníčkou. Nemala plakať!
Povzdychol si, podišiel k nej, kľakol si pred ňu a podal jej vreckovku. „Neplač, kráska, myslela si to dobre, ale vy Chrabromilčania vždy dovolíte, aby vás ovládlo srdce. To, čo potrebujete, je troška slizolinskej prefíkanosti, ktorú stačí pridať k vašej odvahe a inteligencii. No tak, s Winky ti pomôžem.“
„Naozaj by si jej mohol pomôcť?“ vzlykala Hermiona.
„Áno, vieš, tá tvoja myšlienka o SOPLOŠ-i je dobrá, existuje mnoho opustených a zneužívaných domácich škriatkov, ktorí potrebujú tvoju pomoc. Len ich musíme nájsť,“ palcom jej Draco zotrel slzy.
„Zavolaj Winky a požiadaj ju, aby odniesla preč čajovú súpravu.“
Hermiona prikývla a zavolala Winky.
Winky prišla s fľašou ďatelinového piva v ruke a veľmi neobratne sa snažila odpratať čajový servis bez toho, aby pustila fľašu. Celá čajová súprava okamžite spadla na zem.
„Vieš, Hermiona, premýšľal som, že kúpim starý Crouch manor, ale po zhliadnutí tohto škriatka si myslím, že to nespravím.“
Winky vzhliadla, keď začula meno svojho starého pána, „Vy kupujete pánov starý dom?“
„Nie, to určite nie! To miesto musí byť len špinavou starou búdou. Som si istý, že celé je to tam v troskách, Bartemius Crouch starší ho nemusel udržiavať, možno nikdy nič nedal opraviť. Bolo by s tým príliš veľa práce. Žiaden čarodejník so zdravým rozumom by si nekúpil niečo, čo patrilo tomu človeku,“ Draco použil svoj aristokratický tón čistokrvného čarodejníka a opieral sa tak, že vyzeral veľmi podobne ako jeho otec v najlepších rokoch.
Hermiona zalapala po dychu, ale Draco jej venoval pohľad, ktorý hovoril, ver mi.
„Ako sa opovažujete niečo také povedať!? Pán vždy všetko presne stanovil, všetko muselo byť v poriadku, všetko čisté a upratané.“
„Naozaj očakávaš, že tomu uverím, škriatok? Myslím si, že Bartemius Crouch bol nedbalý a nechutný človek a najbližšie, keď sa stretnem s Ministrom, uistím sa, že sa o tom dozvie.“
Winky od hnevu hodila o zem fľašu ďatelinového piva, „Pán bol láskavý a jemný muž, bol veľmi čestný, vždy bol dokonalý…“