17 A. Draco
Nasledujúce ráno sedel Harry v kuchyni a popíjal čaj. Minulá noc bola úžasná. Zišla sa celá jeho rodina, aby s ním oslávila jeho narodeniny, ale preňho to bolo ako oslava jeho života všeobecne. Vedel, že by mal byť v siedmom nebi a časť z neho by teraz vyčarovala najväčšieho patronusa, akého kedy svet videl. Avšak tá jeho druhá časť mala strach. Osud k nemu nikdy nebol príliš láskavý… zakaždým, keď bol šťastný, sa stalo niečo katastrofálne.
Povzdychol si. Možno to tentokrát bude inak, za celým jeho doterajším osudom stál Albus Dumbledore a neustále ťahal za nitky. Ale ten už nebol v obraze – doslova.
Vytiahol dokumenty týkajúce sa sirotincov a dokončil všetky svoje plány a požiadavky. Potom sa rozhodol prejsť do soviarne a poslať ich Grobrickovi. Oblečené mal nové džínsy a tričko, v ktorých sa cítil oveľa pohodlnejšie ako vo formálnych habitoch, ktoré nosil posledných zopár týždňov.
Keď odchádzal z komnát, zbadal Kreachera a Danteho vychádzajúcich z kuchyne. Dante sa minulú noc dosť uvoľnil. Harry vedel, že malý domáci škriatok sa hral s Viktóriou, Teddym a medveďom Fredom v Teddyho izbe.
„Ahoj Dante, chystám sa prejsť do soviarne, chceš ísť so mnou?“ spýtal sa Harry maličkého škriatka.
Dante sa pozrel na Harryho, potom na Kreachera a zavrtel hlavou.
„To je v poriadku, tak niekedy nabudúce,“ mrkol Harry na Kreachera a prikývol. Dante robil pokroky, tentokrát sa už neskrýval za Kreacherom.
Harrymu netrvalo dlho odniesť balíček do soviarne, ale keď sa zadíval na všetky tie sovy, opäť ním prešiel smútok. Harry s kúpou novej sovy váhal, Hedviga mu stále príliš chýbala, ale tiež vedel, že to bude musieť prekonať.
Harry sa vracal späť do hradu a pohľad mu padol na Severusa a Draca vychádzajúcich zo žalárov. Noc strávil Draco v komnatách svojho krstného otca a potom sa tu chystal stráviť deň až do vtedy, kým s Hermionou nebudú musieť odísť do Austrálie.
„Dobré ráno, vy dvaja,“ podišiel k nim Harry. Práve sa chcel nakloniť a pobozkať Severusa, keď Severus o krok ustúpil a diskrétne zavrtel hlavou. Harry sa zamračil, Severus o nich Dracovi nepovedal.
„Potter,“ uškrnul sa Severus.
„Lord Potter Black,“ zdvorilo sklonil hlavu Draco.
„Draco, prosím ťa, volaj ma Harry, alebo Potter, tak, ako si to robieval a to ukláňanie a podobné veci si nechaj na formálne príležitosti.“
Draco prikývol, „Dobre, Harry.“
„Takže, užil si si oslavu? Mal si možnosť pozhovárať sa so Salazarom?“
Draco prikývol, „Kiežby som sa s ním stretol už pred rokmi, dosť toho z učenia Temného pána rozptýlil. Aby som bol úprimný, stále som trochu zmätený. Pozval ma aj dnes, vieš, pozhovárať sa.“
„Áno, to je vynikajúce; dúfam, že portréty zakladateľov budú teraz dostupnejšie, členom svojich fakúlt by mohli by poskytovať rady a tiež správnu históriu. Takže dúfajme, že by sme tak mohli dosiahnuť väčšiu školskú jednotu a znížiť nezdravú rivalitu.“
„Skutočne, také sentimentálne bláboly. Mali by sme ísť, Draco,“ povedal Severus tónom hlasu, ktorým dával jasne najavo, že sa nudí, „Ak by sa riaditeľka pýtala, ideme do Rokvillu a vrátime sa už na obed.“
„Dobre, bavte sa,“ odpovedal Harry, keď pozoroval tých dvoch, ako odchádzajú. Povzdychol si a vrátil sa do svojich komnát. Vedel, že Severus si chcel udržať svoju reputáciu protivného a sarkastického profesora elixírov, ale myslel si, že o ich vzťahu svojmu krstnému synovi povie. Možno ešte nebol pripravený.
Rozhodol sa, že pôjde späť do Komnaty a prečíta si ďalšie Salazarove denníky. Informujúc Kreachera o svojich plánoch si vzal nejaké jedlo a obojstranné zrkadlo na komunikáciu, a zamieril dole do Tajomnej komnaty.
Draco a Severus mlčky kráčali do Rokvillu. Draco celý čas pokukoval po svojom krstnom otcovi; vedel, že ho niečo trápi. Včera v noci Severusa pozoroval a všimol si, ako hovorí s ostatnými; vyzeral ako doma. Keď chcel niekto použiť kúpeľňu a tá blízko obývačky bola obsadená, nasmeroval ich Severus do inej kúpeľne. Severus bol v Harryho apartmáne rozhodne už niekoľkokrát.
Draco vedel, že sa niečo deje. Bol v pokušení sa ho na to včera večer spýtať, ale nakoniec sa rozhodol, že nie; jeho krstný otec si súkromie veľmi chránil. Keď dnes ráno stretli Harryho, jeho oči sa úplne rozžiarili, keď zbadal Severusa. Na krátko uvažoval aj o tom, či sa medzi nimi nedeje niečo romantické, ale jeho krstný otec k nemu bol rovnako protivný, ako vždy. Okrem toho, Harry a Hermiona s niekým chodili, nie? Draco bol zmätený.
Ako absolventský dar mu Severus kúpil bohaté elixírové vybavenie a tiež knihy a rôzne prísady. Keďže Draco zložil MLOK-y súkromne, nemal žiadnu absolventskú slávnosť ani nič podobné, takže tento Severusov jednoduchý čin ho veľmi dojal.
Na spiatočnej ceste sa ho Draco spýtal na jeho novú finančnú situáciu a Severus mu povedal o Princeovskom majetku. Povedal mu tiež všetko o Dumbledorovej krádeži, o tom, ako ho manipuloval, aby sa stal novým Temným pánom a aké s ním mal ten starý blázon plány. Povedal mu o závete svojho starého otca a o Harrym, ktorý mu vrátil jeho dedičstvo.
Draco prikývol, „Takže ty a Harry si teraz rozumiete?“
„Dalo by sa povedať.“
„Je to dôvod, prečo ho berieš na to elixírové zhromaždenie?“
„O čom to hovoríš?“
„Harry povedal otcovi, že tento víkend ide s tebou na tú konferenciu. Dosť som sa tomu čudoval, myslel som si, že Harry nebol veľmi na elixíry…“
Severus chvíľu mlčal a potom povedal, „Harry príde ako investor. Potterovci, rovnako, ako aj Blackovci sú investormi mnohých prebiehajúcich experimentov a Majstrov elixírov. Verím, že vieš, že tvoj Majster elixírov Sangre dostáva ročné dotácie z Blackovského majetku. Harry sa chce viac zapojiť do fungovania svojho majetku a peňazí. Tiež chce investovať do nejakých nových experimentov podľa vlastného výberu.“
To Dracovi zmysel dávalo a tak prikývol, „Uvedomujem si, že chce byť súčasťou svojich investícií. Mal nejaké skvelé nápady týkajúce sa sirotincov…“
Severus si vydýchol, Draco jeho lži uveril. Prečo povedal Harry Luciusovi, že s ním ide na konferenciu? Chcel ísť? Nič ale nepovedal; žeby čakal na to, či sa ho Severus na to spýta? Severus nikdy predtým na konferenciu nikoho nevzal; bolo by to však dobré, mať niekoho so sebou. Predstavil si Harryho v slávnostnom habite hneď prvú noc na plese… Zaujímalo by ma, či vie Harry tancovať valčík.
„Severus… Severus, si stále tu?“
„Áno, sirotince.“
„Hmm. Každopádne, ako vravím, naozaj by mi nevadilo zapojiť sa do dobrovoľníctva, až sa vrátim, aspoň pokiaľ mi to umožní Majster Sangre…“
V rozhovore pokračovali celú cestu späť do hradu. Na obede vo Veľkej sieni sa stretli s Nevillom, Hermionou, Filiusom a Minervou.
„Tak tu ste, kde je Harry? Predpokladal som, že bude s vami dvoma,“ pýtala sa Minerva, keď vošli dovnútra.
„Prečo by mal byť Harry s nami? Pravdepodobne sedí niekde pred zrkadlom,“ zaškľabil sa Severu. Videl, ako naňho všetci pri stole civia, no z nich nič nepovedal. Pochopili.
„Tak, Draco, počula som, že dnes večer odchádzate s Hermionou do Austrálie?“ spýtal sa Filius, ktorý tak chcel zmeniť tému.
„Áno, chcem sa pokúsiť nájsť svoju sesternicu, ktorá žije kdesi v muklovskej Austrálii, myslím, že niekde blízko Sydney. Hermiona sa chystá navštíviť svojich rodičov, ale pripojí sa k hľadaniu, keďže ja toho o muklovskom svete skutočne veľa neviem,“ povedal Draco, keď si naberal jedlo.
„V Nyungarskej škole mágie v Esperance mám dobrého priateľa. Je to síce na druhom konci Austrálie, ale keby niečo…“ povedal Filius.
„A čo McGregor, nie je náhodou v Sydney, v čarodejníckej škole? Je to dobrý muž, tri roky predtým, než ste vy traja nastúpili, bol profesorom Obrany proti Čiernej mágii,“ uviedla Minerva.
„Prečo odišiel?“ spýtala sa Hermiona. Spolu s Ronom a Harrym často špekulovali o tom, prečo vždy profesori OPČM vždy odišli.
„Zbalil nejakú liečiteľku a oženil sa. Potom sa presťahovali na druhú stranu sveta, čo najďalej od tupohlavých deciek,“ odpovedal Severus.
„Áno, informácie o ňom mám vo svojej pracovni, dám vám ich predtým, než odídete. Je to dobrý čarodejník, pokojne sa naňho budete môcť obrátiť, ak budete potrebovať pomoc,“ povedala Minerva a zagánila na Severusa.
„Uvedomujete si vy dvaja, že v Austrálii je teraz zima? Spomínam si, že keď som tam šla po prvý krát, bolo to dosť trápne. Konala sa súťaž duelantov, tu v Škótsku bolo akurát najchladnejšie vyvrcholenie zimy a všetci sme chodili naobliekaní v niekoľkých vrstvách oblečenia. Tak sme si samozrejme zbalili samé zimné oblečenie. Keď sme sa potom prenášadlom premiestnili do Perthu, bolo tam niečo okolo 30 stupňov Celzia. Jeden z mojich priateľov dostal hneď v prvý deň úpal. Vtedy som sa vlastne zoznámila s priateľkou Jerarou, bolo jej nás ľúto a požičala nám nejaké oblečenie. Potom neskôr nás vzala na nákupy.“
Hermiona sa zasmiala, „Takmer to isté sa mi stalo vlani v júli, vlastne som zabudla, že klíma tam je opačná ako u nás. Ale našťastie nebolo tak chladno, keď sme Ron a ja šli do Sydney, bolo niečo okolo 14 stupňov. A keď teplota klesla naozaj nízko, všetko oblečenie sme už mali nakúpené.“
„Tak kde je lasička teraz?“ nevinne sa spýtal Draco.
Celá miestnosť stíchla a Draco si uvedomil, že táto téma je asi tabu.
Hermiona ticho odpovedala, „Chystá sa študovať draky v Rumunsku so svojim bratom Charliem.“
Draco ticho odpovedal, „To je fajn.“
Obed pokračoval Filiusovým rozprávaním príbehov o jeho návštevách krajiny protinožcov. Hermiona sa len smiala a z nadchádzajúceho výletu bola nadšená.
Draco sa na ňu díval, ako sa smeje. Hermiona sa úplne zmenila. Stále bola tak trochu čudákom, ktorý chce mať o všetkom prehľad, no mala aj zábavnú stránku, o ktorej nikdy ani len netušil, že ju má. Ale na druhú stranu, predtým vo vojne stáli na opačných stranách. Povzdychol si, vďaka Merlinovi, vojna skončila a oni mohli ísť ďalej a užívať si život.
Potom sa Draco pozrel na Severusa, vojna si na ňom skutočne vybrala svoju daň. Vedel, že Severus bol o niečo mladší, ako jeho otec, takže sa blížil ku vrcholu tridsiatky, ale vyzeral dva krát tak staro. Teraz začínal vyzerať skôr ako mukel jeho veku; čarodejníci vyzerajú oveľa mladšie ako muklovia možno preto, že starnú pomalšie, alebo žijú dlhšie, alebo vďaka mágiie. Presne to Draco nevedel. Severus stále vyzeral staršie na svoj čarodejnícky vek, ale možno keby sa viac uvoľnil… minulú noc vyzeral oveľa mladšie. Práve teraz však akoby mal o niečo starosti.
Po obede odišli Severus s Dracom do pracovne, kde stretli Salazara. Asi po pol hodine však Severus vstal a odišiel.
Draco, Sal a Richard (ktorý sa k nim tiež pripojil) práve viedli intenzívnu debatu o rivalite Chrabromilu a Slizolinu, keď sa Severus vrátil.
„Salazar, mohol by si skontrolovať Komnatu a pozrieť sa, či tam nie je Harry,“ nariadil Severus, keď vošiel do miestnosti.
Salazar povytiahol obočie a odišiel. O minútu bol späť, „V pracovni nie je a ani neodpovedá na moje volanie.“
„Kreacher povedal, že plánoval ísť do knižnice, ale nemôžem sa s ním spojiť ani cez obojstranné zrkadlo,“ začal Severus pochodovať hore-dolu po pracovni.
„No, ak je v knižnici, tak zrkadlo fungovať nebude, mágia miestnosti to nedovolí,“ odpovedal tentokrát Richard.
„Tiež tam nie je žiaden môj rám, je mi to ľúto, Severus, neexistuje žiaden spôsob, ako Harryho kontaktovať. Jedine ísť dolu do komnaty, ale keďže nie si parselan tak to, no, neprichádza do úvahy.“
„Sakra, prečo si si postavil komnatu odrezanú od akejkoľvek možnosti komunikácie?“ vykríkol Severus.
„Ktorej časti slovného spojenia TAJOMNÁ komnata nerozumieš?“ sarkasticky sa spýtal Salazar.
„Čo myslíte tou Tajomnou komnatou, máte na mysli tú legendárnu Tajomnú komnatu Salazara Slizolina, domov pre monštrum, ktoré tam žije?“ vzrušene sa spýtal Draco.
Richard prikývol a mávol smerom k Salazarovi, pripomínajúc tak Dracovi, že práve hovorí s legendárnym Salazarom Slizolinom, majiteľom Komnaty.
„Hej! Rani nebol moštrum,“ rozhorčene uviedol Salazar.
„Nieeee, bol to len šesť stôp dlhý, obrovský bazilisk so smrtiacim pohľadom a jedovatou kožou. Ani zďaleka to nepripomína monštrum,“ sarkasticky poznamenal Richard.
„A Harry je teraz v Komnate, s baziliskom?“ spýtal sa ohromený Draco.
„Nie, Potter zabil baziliska, keď ste boli druháci… spomeň si na celý ten poprask so Slizolinovým dedičom a na skamenenú pani Norrisovú, študentov a tak ďalej,“ povedal Severus.
„On zabil baziliska; v druhom ročníku. Zabil šesť stôp dlhého baziliska, ktorého pohľad zabíjal, keď mal dvanásť?“ Draco bol šokovaný.
„Nezabúdaj na jeho jedovatú kožu,“ dodal Richard.
„Ako?“
„S mojim spoľahlivým mečom,“ dramaticky odvetil Richard a vytiahol meč, ktorý mu visel na boku.
„Och, prepána, daj tú vec preč skôr, než niekomu vypichneš oko, konkrétne mne,“ kričal na Richarda Salazar.
Richard sa zasmial, „Čo sa bojíš, keby som ti vypichol oko, Minerva by zariadila, aby ti ho niekto späť domaľoval. Mimochodom, pamätám si ten čas, kedy si nosil cez oko falošnú pásku.“ Richard sa s úškľabkom otočil ku Dracovi, „Myslel si, že tak vyzerá neodolateľnejšie a že tým priťahuje viac dám.“
Draco sa zasmial.
„Hej, ja nie som ten, ktorý sa prechádzal Londýnom nahý, len s prútikom a úsmevom na tvári.“
Draco sa obrátil ku Richardovi, „ČO?“