14. Albusovi bludy
Až keď bol Harry na pol ceste ku riaditeľkinej kancelárii, tak si spomenul, že mohol použiť krb v Severusovej pracovni. No čo, potreboval čas na to, aby sa spamätal. Jeho myseľ dostala telo späť pod kontrolu a kričala, že na čo vlastne myslel, no jeho srdce odpovedalo – na to, čo som mal urobiť už dávno.
Harry myslel na Severusa, ako sa podvolil jeho činom. Vedel, že Severusa priťahoval, ale dnes Harrymu ukázal, že to bola viac ako príťažlivosť. Vlk v ňom mu hovoril, že je jeho druhom a ako každý alfa vedel, že si mal Severusa nárokovať; bol na to pripravený. A Harry by to aj dostal, keby nie Albubsa. Viac ako dva týždne po ňom nebolo ani stopy a objaviť sa musel práve teraz; ešte aj po smrti mu ten chlap bránil v šťastí.
Rukou si prehrabol vlasy. Chcel odpovede a jedinou osobou, ktorá mu ich mohla dať bol ten prekliaty obraz. Albus im zničil životy a to len preto, že mohol. Ak ten portrét ešte niekedy vysloví frázu ´bolo to pre vyššie dobro´, Harry exploduje. Ale niečo vzadu v jeho mysli mu šepkalo, že šlo o niečo iné, o niečo čo nevidel. Potreboval sa sústrediť.
Bože, prečo dnes? A ak už dnes, prečo teraz, prečo nie o hodinu... alebo dve, uškrnul sa Harry.
Grifon vo vnútri neho mu hovoril, že musel očistiť svoju myseľ od Albusa, potreboval to, aby sa tak mohol zbaviť tých obrazov a temnoty, ktoré vytvoril Albus v ňom a v jeho druhovi. Severus si Albusa veľmi vážil, áno, pochyboval o jeho veľkosti, ale Albus bol v pravom zmysle slova Severusov pán.
Albus musí odpovedať, prečo to urobil a Harry sa uistí, že to urobí.
Až keď začul ako ho niekto oslovil si uvedomil, že práve minul kamenný chrlič, ktorý označoval vstup do riaditeľkinej kancelárie. Ustúpil a chrlič sa mu uklonil a otvoril sa, bez toho, aby od neho žiadal heslo.
Ešte predtým, než vstúpil do vnútra počul, ako Minerva na niekoho vrieska. Predpokladal, že ten niekto bol Albus Dumbledore. Pri vstupe do miestnosti zbadal Albusa, ktorého v jeho ráme držali dvaja bývalí riaditelia – Prineas Nigellus Black a Dilys Drewent.
Albus sa pozrel na Harryho a oči sa mu od mierneho šoku rozšírili, „Harry, chlapče môj, vyzeráš skvelo, vyzeráš ako muž, ktorého som si vždy predstavoval.“
Harry poslal na portrét bodavú kliatbu a Albus (Phineas a Dilys) vykríkli a následne zalapali po dychu.
Phineas vyzeral šokovane, „Ako si to urobil?“
Ignorujúc Phineasa, prehovoril Harry silným, chladným hlasom, „Neopovažujte sa mi hovoriť ´môj chlapče´... už viac nie som váš otrok, Albus; zbavil som sa vašich čarov, ktoré ma mali riadiť a tiež všetkých blokov na mojej mágii. Som tým, kým som mal byť a nie váš vychudnutý pešiak, ktorého ste zo mňa chceli mať.“
Albus sa uškrnul a v očiach mu zaiskrilo, „Určite?“
Na Harryho tvári sa zjavil krutý úsmev, „Áno, tiež vašich kúzel dračej krvi.“
Albusom úškrn zmizol a odstrčil Dilys. Harry naňho poslal Petrificus Totalus, po ktorom klesol do svojho kresla na portréte.
Potom sa Harry prihovoril hradu, „Rokfort, zapečať ten portrét, nechcem, aby Albus opustil rám.“
Phineas sa znovu zadíval na Harryho, „Ako to robíš?“
Harry sa k nemu naštvane otočil, „Čo tým myslíte?“
Dilys odpovedala, „Nikto nikdy nedokázal ovplyvniť portrét; nikto na portrét nemohol použiť mágiu. Len iné obrazy môžu mať na iný obraz vplyv.“
Harry sa trochu upokojil, „Myslím, že je to preto, že som spojený s hradom a ten mi to dovolil.“
Zrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpil Neville, ktorý vyzeral ako on, keď čelil Voldemortovi.
„Zobuď toho bastarda, mám preňho zopár otázok.“
Plamene v krbe sa rozžiarili a vošiel aj Severus.
Harry vrhol kúzlo a Albus sa prebral. Okamžite sa snažil ujsť z ránu, ale nedokázal to a Dilys mu niečo naliala do krku. Harry mal podozrenie, že je to portrétová verzia Veritaséra.
„Rokfort zapečatil váš portrét, nemôžete odísť, nie kým to ja alebo Neville nedovolíme, a myslím si, že väčšiu šancu na prepustenie máte u mňa ako u Nevilla,“ Harry sa naňho zahľadel a Albus čelil tomu chladnému, zelenému pohľadom.
„Neville?“
„Áno, Lorda Bifľomora poznáte,“ odpovedal Neville.
„Ako si...“
„No, Tom Riddle mi nechal veľmi zaujímavý list,“ uviedol Harry.
Albus sa zasmial, „Ty si počúvol Voldemorta.“
„Nie, počúvol som dokumenty z Gringottbanky, ktoré jeho slová potvrdili.“
Albus zvážnel, „Si príliš mladý na to, aby si to pochopil, Harry.“
„Nechajte si tie kecy, Albus, nie som dieťa a kvôli vám som ním ani nebol. A aj dieťa dokáže pochopiť krádež, manipuláciu a zneužitie, Albus. Vy ste nás magicky zneužili.“
„Ja nie som dieťa Albus, a ani Harry nie je, chcem, aby si nám to vysvetlili,“ povedal Severus a upieral na Albusa chladný pohľad, „a keď už budete rozprávať, môžete rovno vysvetliť aj to, prečo ste môjmu starému otcovi povedali, že som bol Voldemortovým špiónom a nie špiónom Rádu.“
Albus vyzeral akosi bledo, „To, čo musíte pochopiť je, že to bolo pre vyšš...“
Harry vrhol na Albusa lúč, ktorý vyzeral ako blesk a celý jeho rám pohltili plamene. Počul Albusove výkriky a po pár minútach naňho poslal chladiace kúzlo, ktoré portrét uhasilo.
„Skúste to znova,“ povedal Neville.
„Bolo to nutné, po tisícoch rokov ochrany hradu slabli a Riddle vykazoval známky toto, že sa stane zlým. Už v čase, keď prišiel do školy bol blázon, tak som sa rozhodol predať jeho moc škole. Jeho mágia bola pripojená k hradu a posilnila ochrany. Uvedomil som si, že pridaním mágie všetkých štyroch zakladateľov by boli ochrany posilnené na ďalších tisíc rokov.“
„To je blbosť a vy to viete. Ak ste len chceli mágiu, potom prečo ste z trezorov vzali všetky tie peniaze? Chceli ste, aby ich pokrvné línie zanikli,“ povedal Harry a jeho päsť dopadla na Minervin stôl.
Albusovi trochu zaiskrilo v očiach, keď sa zadíval na Harryho, „Naozaj si sa zmenil.“
„Život vo vojne to spraví s každým,“ povedal Harry.
„Prečo ste to urobili, Dumbledore, prečo ste ukradli aj mágiu?“
„Ľudia boli vo všetkom závislí na zakladateľoch. Boli však aj iní čarodejníci, ktorí bol takí mocní ako Slizolin alebo Chrabromil, ale nikto ich za takých nepovažoval a nebral do úvahy. Čarodejníci a čarodejnice sa zasekli v posledných tisícich rokoch a nezlepšili a nerozvinuli nič. Robili len to, čo urobili zakladatelia. Potrebovali z tých časov vytrhnúť.“
„A čo ste chceli, Dumbledorovu fakultu na Rokforte?“ uškrnul sa Neville.
„No, nie fakultu...“
„Vy idiotský manipulatívny bastard,“ zajačal Harry a poslal na Albusa dalšiu bodavú kliatbu.
„Aj keby to bolo pre nejakú chorú snahu ochrániť hrad, prečo si zničil môj život, Albus. Veril som ti, moja matka ťa milovala ako otca, prečo si vzal peniaze, ktoré mi posielal môj starý otec?“ ozval sa Severus
„Potreboval som peniaze. Mal som imidž, ktorý musel ostať zachovaný a tvoj starý otec mi to dlhoval,“ povedal Albus.
Harry bol tich, Albus len opakoval to, čo povedal Ron; vlastne vyzeral ako Ron o sto rokov v budúcnosti.
„Čo sa stalo so všetkými peniazmi, ktoré ste ukradli z trezorov zakladateľov?“ zvolal Neville.
„Všetky šli do trezorov Rokfortu, neboli pre moju osobnú potrebu. Školská rada na trezory neustále dohliada.“
„Potom ako to, že im chýba zlato asi v hodnote milióna galeónov a viaceré predmety, ktoré boli z trezorov odstránené, Albus,“ povedala vážne Minerva. Harry sa otočil a zadíval sa na riaditeľku, ktorej pery tvorili len úzku linku.
„O čom to hovoríte, Minerva?“ povedal Severus.
„Overila som si to v Gringottbanke. Akonáhle boli tie položky vložené do trezorov, boli odtiaľ rovno aj odstránené. Už tam nie sú a neexistujú ani žiadne záznamy, ktoré by hovorili, kam boli premiestnené. V Gringottbanke už viac nie sú.“
„Nemôžem to povedať,“ povedal Albus stoicky.
„Čo myslíte tým, že ste boli pod kontrolou, musíte predsa vedieť...“
„Nemôžem to povedať,“ opakoval Albus.
„Je pod kúzlom,“ povedal Phineas Nigellus, „Niekedy na seba osoba sama umiestni kúzlo tak, že nebude môcť odhaliť svoje tajomstvá. Keď takí ľudia zomrú, ich portréty si to buď nebudú pamätať, alebo ako u Albusa, o tom nebudú schopní hovoriť.“
Neville zaklial a Minerva zagánila na Albusa.
„Tak skúsme inú otázku. Albus, prečo ste nechali Severusa trpieť; aj keby ste chceli peniaze, prečo musel trpieť a byť ponižovaný?! Mohli ste preňho zabezpečiť niečo zo školského fondu, ale namiesto toho ste ho nechali nosiť obnosené habity a tiež ste nechali môjho otca a krstného otca mučiť ho a zabávať sa na ňom.“
„Viedol ma k Temnému pánovi, chcel, aby som sa k nemu pripojil,“ povedal chladne Severus.
Albus sa usmial, „Predtým, než opäť vybuchneš, Harry, naozaj to bolo pre vyššie dobro. Pochop, ku každému mocnému, svetlému čarodejníkovi musíš mať mocného temného čarodejníka, aby bola moc v rovnováhe. Ja som bol silným, svetlým čarodejníkom a po Grindelwaldovi som potreboval ďalšieho rovnako silného temného Lorda, tak som si vybral a vyformoval Riddla. Potom tam bolo proroctvo, ktoré uvádzalo, že ďalší silný čarodejník príde z Potterovskej línie a ja som predpokladal, že to bude James, tak som potreboval ďalšieho temného čarodejníka, aby to vyvážil, preto som si vybral Severusa.“
Harry hľadel na portrét, „Ale Severus odmietol hrať vašu hru; aj so všetkým, čo ste naňho hodili, odmietol prejsť na temnú stranu.“
„Áno, tvoja matka Lily do držala preč od temnej strany, tak som sa jej musel zbaviť.“
Severus bol naštvaný, „Čo si jej urobil?“
„Pettigrew ju presvedčil, že Záškodníci ťa zabijú a potom som nechal Siriusa, aby ťa zaviedol k vlkolakovi. Po tomto sa už držala bokom. Snažila sa ťa chrániť. Bez nej bolo ľahké zmeniť ťa.“
„Ty manipulatívny skurvysyn, ako si sa opovážil!“
„Keby som to neurobil, Harry by teraz nebol na svete. Pravdepodobne by si skončil s Lily a ja som nemohol riskovať. Investoval som do teba príliš veľa.“
„Využil si školu na vytváranie temných čarodejníkov?“ spýtal sa jeden zo starších riaditeľov.
„Škola je miestom, ktoré má pripraviť mladých čarodejníkov na svet tam vonku. Bolo mojou prácou vytvárať pre budúcnosť dobrých čarodejníkov, ale tiež aj tých temných. Slizolinčanov bolo najľahšie obrátiť na zlých, keďže mohli byť ľahko zmanipulovaní svojou honbou za mocou; bolo jednoduché poštvať ich proti ostatným, a ostatných proti nim. Fakulta temných čarodejníkov ľahšie vyrovnáva tie svetlé.“
„Všetci slizolinčania nie sú zlí, mnohí z nich sú dobrí ľudia a tí, ktorých ste zmanipulovali teraz dostanú druhú šancu.“
„Nikto si nezaslúži druhú šancu, všetci sú temní a musia takými aj ostať,“ škeril sa Albus.
„Ale prečo si ma prijal, keď som odišiel od Voldemorta, prečo si mi dal druhú šancu?“
„Pretože keď bol James mŕtvy, nepotreboval som ďalšieho Temného pána. Držal som si ťa blízko, naďalej len ako bastarda, takže keby som ťa potreboval dotlačiť k tomu, aby si sa opäť stal temným čarodejníkom, mohol som to urobiť. Okrem toho si chcel chrániť Harryho a nemohol si predsa len tak odísť a zachrániť ho od jeho tety. Keď Harry prišiel do Rokfortu, začal si váhať a chcel si ho učiť bojovať; vedel som, že tak by si sa nikdy nestal skutočne temným čarodejníkom. Rozhodol som sa trénovať Draca, len pre istotu, ale tiež bol sklamaním.“
„Vedeli ste, že som bol obeťou domáceho násilia, zablokovali ste moju mágiu a vložili do mňa nejaké kúzlo. Prečo?“
„Bol by si príliš mocným. Keď som si uvedomil, že si prežil smrtiacu kliatbu, vedel som, že ty si tým legendárnym pánom Relikvií smrti... mohol si pokaziť naše plány, bol by si príliš silný na to, aby som ťa mohol zvládnuť, tak som musel udržiavať tvoju mágiu pod kontrolou. Prinútil som tvojho strýka nenávidieť ťa a uistil som sa, že budeš vyrastať ako skromný a podriadený čarodejník, takže by si mohol poslúžiť mne aj mojej veci.“
„A Weasleyovci?“
„Boli prostriedkom na dosiahnutie cieľa, Molly zúfalo potrebovala peniaze. V lete pred tvojim prvým ročníkom rozbili dvojčatá výklad jedného obchodu. Nemali čím majiteľovi zaplatiť a prišli by o dom, tak som im ponúkol peniaze výmenou za pomoc. Arthur odmietol, ale Molly to chcela prijať, takže som na Arthura použil Obliviate. Ron mi pomáhal ovládať a kontrovlovať ťa, a hovoril mi o tvojich činnostiach. Ginny, no... jej práca bola jednoduchá.“
Harry na Albusa vrhol ďalšiu kliatbu, „Ako ste sa opovážil?! Čo vám dáva právo ničiť životy iným?! V istom zmysle ma ani netrápi to, čo ste urobili mne, ale Severus je úžasný a mocný čarodejník, ktorý má v sebe viac svetla ako vy! Nemali ste žiadne právo ublížiť mu.“
Severus sa otočil a díval sa na Harryho s úžasom.
„Na Severusovi mi záležalo, bol ako...“ začal Albus
To už k nemu mierila ďalšia kliatba, „Ani sa neopovážte niečo také povedať. Ľudí, ktorých milujete nemučíte a neokrádate. O Severusa ste sa nikdy nestarali, záležalo vám len na sebe!“ vrhol Harry ďalšiu kliatbu.
„Severus, ja som tak...“ Albus sa opäť snažil prehovoriť, no znova dostal zásah kliatbou.
„Neopovážte sa!“ zreval Harry na Albusa.
Severus položil Harrymu ruku na rameno, „Nenič svoju dušu pre niekoho, ako je on, Harry. Jeho vplyvom strácaš kontrolu a on za to nestojí. Chcem, aby si sa zhlboka nadýchol a upokojil, mučenie ti v ničom nepomôže, Harry. Je ešte horší, ako bol Temný pán. Dumbledore je zlo, ale nenechaj ho zmeniť ťa na temného čarodejníka, ktorý sa z teba stane, ak si zvykneš trestať mučením.“
Albus sa uškrnul, ale v tom ho zasiahla ďalšia kliatba.
Všetci sa otočili k Phineasovi Nigellusovi, „No čo, moja duša je už preč.“
Harry si nemohol pomôcť a usmial sa.
„Spomínali ste, že pre každého silného svetlého čarodejníka tu musí byť silný temný čarodejník. V tom prípade prečo treba temných čarodejníkov vytvárať? Nestávajú sa takými prirodzene?“ spýtal sa Neville.
„Nie nevyhnutne, niekedy mágia ostane nevyvážená a preto jej treba pomôcť.“
„Chceli ste povedať zmanipulovať ju.“
Albus si povzdychol, „Pred tisícimi rokmi bola Atlantída útočiskom svetlých čarodejníkov. Magická sila Atlantídy bola väčšia, ako čokoľvek, čo si dokážeme predstaviť. Neexistovala tam žiadna temnota, iba svetlo, hlavné mesto sa dokonca volalo Mesto svetla. Postupom času sa ľudia stávali čím ďalej tým viac skazenejšími, ale verili, že v skutočnosti sú dobrí. Začali používať Čiernu mágiu mysliac si, že je tiež svetlá. Nemali nič, čo by im ukázalo, že to čo robia, je temnota. Celá spoločnosť sa zrútila, keď sa hranica medzi svetlom a temnotou rozmazala. Nakoniec vstúpila Atlantída do vojny a celá civilizácia bola zničená. Zostalo len zopár čarodejníkov, ktorí vtedy ušli.“
„Takže ste vytvorili temných čarodejníkov, aby ste ostatným zabránili obrátiťsa k temnote,“ neveriacky prehovorila Minerva.
„Áno, ak príde nejaký temný čarodejník, ostatní svetlí čarodejníci tak majú možnosť vidieť, čím by sa mohli stať. A to chráni spoločnosť,“ povedal Albus s úsmevom.
„Pre vyššie dobro,“ povedal Harry chladným hlasom
„Áno, presne tak,“ usmieval sa Albus.
„Vy nie ste zlý, ale šialený. To je tá najväčšia blbosť, akú som kedy počul. Ste sebecký a máte fakt divné predstavy. Presvedčili ste sami seba, že to robíte pre každého, ale jediný, kto z toho mal nejaký prospech ste boli vy. Ničili ste životy len preto, aby vás ostatní čarodejníci považovali za väčšieho čarodejníka, akými boli zakladatelia. Okrádali ste čarodejníkov, aby ste si mohli žiť dobrý život v elegantných šatách na vysokej úrovni. Rozhodli ste sa hrať na Boha, ktorý určuje, kto by mal byť zlý a kto dobrý. To nebolo pre vyššie dobro, bolo to pre moc. Milovali ste ten pocit, mať nad všetkými moc,“ kričal Harry.
„Čo si to dovoľuješ, ja som Albus Dumbledore, som najmocnejší čarodejník na svete.“
„Albus Dumbledore je mŕtvy, vy ste len spomienka,“ prehovoril Neville tónom plným sarkazmu.
„Nie, nie ste najmocnejší čarodejník na svete. Ja som,“ postavil sa Harry a jeho mágia žiarila.
Albus sa uškrnul a v očiach mu zaiskrilo, keď sa na Harryho zadíval ponad svoje polmesiačikovité okuliare, „Skutočne, Lord Potter Black.“
Harry ten pohľad spoznal a potom mu niečo docvaklo, „Kto je vašim pánom?“
Ostatní venovali Harrymu šokovaný pohľad.
„Poppy povedala, že som zničil plán jej pána a nehovorila o vás. Ktokoľvek ju riadil, ovládal aj vás.“
Albus sa len zaškľabil a nepovedal nič.
„Už ste vedeli, že som prevzal Potterovský a Blackovský majetok a vedeli ste, že sa neožením s Ginny, takže ste boli v kontakte s Poppy. Kde ste boli? Vo svojom portréte vo Wizengamote nie, viem to, pretože sme to skontrolovali. Boli ste s vašim pánom. Kto to je... nepoviete to, však?“ rozosmial sa Harry. „So všetkým, čo ste urobili nie ste nič viac len sluha, niečí otrok.“
„Ja som...“
„Nič len úbohá pripomienka úbohého čarodejníka.“
Riaditeľ Armando Dippet ta otočil k Albusovmu portrétu a zreval, „Albus, zradil si prísahu, ktorú si zložil ako riaditeľ, čarodejník a teraz aj ako portrét.“
„Si len potupou školy“ odsekla Dilys.
„Do tejto inštitúcie si priniesol hanbu,“ povedal ďalší riaditeľ.
„Hrad by ťa mal vyhnať.“
„Ubližoval si deťom, ako si len mohol.“
Albus si chytil hlavu do dlaní, keď mu začali ostatní riaditelia a riaditeľky nadávať. Potom vykríkol a prútikom ich začal odstreľovať. Neville s Harrym vytiahli svoje prútiky, ale zastavili sa, keď zbadali červený lúč, ktorý narazil do Albusa a zodvihol ho hore. K červenému lúču sa pripojil zelený, potom modrý a žltý lúč. Prišli štyria zakladatelia a každý z nich v ruke držal prútik, ktorý mieril na Albusa.
„Albus Dumbledore, do Rokfortskej strednej školy čarodejníckej si priniesol hanbu a zlú povesť; zaútočil si na môj rod a narušil moje dedičstvo,“ povedala Brunhilda Bystrohlavová chladným hlasom.
„Zradil si a zničil životy detí, ktoré si prisahal chrániť; vzal si to, čo nebolo tvoje a pošpinil moje dedičstvo,“ prísne prehovorila Brigita Bifľomorová.
„Poškvrnil si meno mojej fakulty a priviedol hádky a rozpory medzi študentov a celý svet; vo svojej šialenej honbe po moci si ubližoval nevinným a tak si ublížil aj mojej rodine a zničil moje dedičstvo,“ na striedačku kričal a syčal Salazar Slizolin.
„Bol si nehodným riaditeľom a porušil si prísahu; si zbabelec a ja sa hanbím za to, že reprezentuješ moju fakultu; zriekam sa ťa tak, ako si sa ty zriekol môjho potomka a zmanipuloval jeho cestu osudu. Využil si čistú, poctivú a neutrálnu školu, ktorú sme vybudovali, pre svoje diabolské plány a poškodil dedičstvo, ktoré sme dali tomuto svetu. Môj potomok zničí to, čo si vybudoval a znovu postaví to, čo si zničil,“ žiaril mocou portrét Richarda Chrabromila.
„Môj potomok zničí pavučinu tvojich klamstiev a prinesie do sveta harmóniu a súlad,“ zažiarila moc Brigity Bifľomorovej.
„Ten, ktorý stelesňuje moje cnosti, ktorého môžem s hrdosťou nazvať svojim dedičom, zničí tvoje zlo a obnoví česť tohto miesta, ktoré milujeme,“ blýskala sa sila Salazala Slizolina.
„Všetci tí, ktorí stoja pri sebe a podporujú našich vyvolených, ktorí ich naplnia láskou a ochranou; všetci, ktorí vykazujú nami stanovené cnosti, riaditeľka a Majstri školy, tí nevinní, ktorých si sa snažil zničiť povstanú a zrušia tvoje meno tak, že si ho nikto nebude pamätať. Táto škola a svet ťa prežijú,“ aj z Brunhildy Bystrohlavovej sálala moc.
„Albus Dumbledore, už viac nie si vítaný v Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Týmto ťa odtiaľ navždy vyhosťujem. Nech sa tak stane,“ zvolal Chrabromil.
„Nech sa tak stane,“ zvolal Slizolin.
„Nech sa tak stane,“ zvolala Bystrohlavová.
„Nech sa tak stane,“ zvolala Bifľomorová.
Albusov portrét zajačal a v záblesku oslepujúceho svetla ostal vo svojom ráme portrét teraz už bez života, ktorý vzbĺkol a následne zmizol.
Zvonku sa ozvala hlasná explózia a hrad sa otriasol. Všetci štyria čarodejníci v miestnosti pribehli k oknu a pozreli sa von. Hrobka Albusa Dumbledora sa rozpadla, explodovala a nakoniec to všetko pohltili plamene.
Harry opustil riaditeľkinu pracovňu bez jediného slova. Kráčal priamo k hrobke a videl, že žiara plameňov je z dračieho ohňa. Do rána z hrobky neostane nič, len čierny fľak na tráve. Vrátil sa späť do hradu. Albus bol naozaj preč, ale ten neporiadok, ktorý narobil bude musieť byť uprataný.
Došiel k hlavným dverám hradu a stretol Hermionu, ktorá sa utekala pozrieť, čo to bol za výbuch. Harry jej povedal, že sa vrátil Albus, ale že Rokfort ho vyhostil. Hermiona mu dala veľkú pusu. O chvíľu sa k nim pripojili Neville a Filius.
Po pol hodine strávenej preberaním a vysvetľovaním udalostí, ktoré sa práve udiali Filiusovi a Hermione, vošiel dnu Severus a oznámil im, že zakladatelia spolu so všetkými bývalými riaditeľkami, riaditeľmi (vrátane Severusa) a Minervou opäť skladali prísahu vernosti Rokfortu.
Harry sa díval na Severusa s hrdosťou, keď sa ukázalo, že zakladatelia mu povedali, že Rokfort ho uznal ako bývalého riaditeľa a že aj za tých nepriaznivých okolností spravil všetko najlepšie čo mohol, aby ochránil deti. Tiež im povedal, že Minerva ešte stále hovorí so zakladateľmi.
Filius zavolal Ogdena, aby im priniesol fľašu vína, ktoré potom všetci pomaličky popíjali.
Keď Severus dopil víno, vstal, a povedal ostatným, že musí dopísať list a tak potrebuje odísť. Keď sa chystal opustiť miestnosť, Harry ho zastavil, „Severus, máme isté nevybavené účty.“
Severus sa naňho zahľadel. Harryho tvár bola vážna a ostatní z nej nemohli vyčítať jeho myšlienky, ale Severus zavrtel hlavou, „Dnes večer mám veľa práce; musím dokončiť tie papiere. Uvidíme sa zajtra,“ uklonil sa všetkým a odišiel.
Severus vyšiel z Veľkej siene a zamieril do žalárov. Chodba do podzemia vyzerala oveľa chladnejšie ako inokedy. Čoskoro dosiahol dvere do svojej pracovne, ale neotvoril ich. Čo je to s tebou, muž, ktorého miluješ ťa chce a ty ho odmietneš; si idiot, vynadal sám sebe Severus.
Otočil sa a bežal späť na prízemie. Pozrel sa hore a videl Harryho a Hermionu ako kráčajú hore schodmi na chodbu, ktorá viedla do Chrabromilskej veže.
Severus bežal smerom do prava a zamieril k skratke, ktorú vždy využívali chrabromilčania, keď sa snažili dostať do svojej klubovne po zákaze vychádzania. Skrátilo mu to cestu o polovicu a vedel, že je tu skôr než Harry.
Portrét Gryfona spal; akonáhle však prišiel Severus, zobudil sa, ale na heslo sa nepýtal.
Severus začul Harryho ako prichádza a praje Hermione dobrú noc ešte predtým, než zabočil za roh. Oprel sa o stenu a rýchlo sa kúzlom upravil, takže nevyzeral akoby práve pribehol.
Hneď, keď Harry vyšiel spoza rohu a zbadal Severusa, usmial sa, no potom nahodil simulovaný prísny pohľad a postavil sa pred Severusa, „Myslel som si, že musíš dokončiť nejaké papiere. Nehovorte mi, profesor, že čakáte na poslednú chvíľu, než dokončíte svoju domácu úlohu.“
Severus sa zamračil, „To bola jednoznačne chyba, ja idem.“
Harry sa natiahol a chytil ho za ruku, „Nie, nejdeš. Myslím, že si ťa musím nechať po škole,“ usmial sa Harry a vtiahol ho do svojich komnát.
ooOOOoo
Unavený Kreacher ležal na posteli; bol to dlhý deň.
Zrazu cítil, že ochrany na komnatách jeho pána vibrujú; dnu sa snažil dostať domáci škriatok. Pomaly vošiel do obývačky, spustil ochrany a pred ním sa zjavil škriatok Tibbs.
„Riaditeľka žiada Lorda Potter Blacka aby sa dostavil do jej kancelárie na schôdzku.“
„Povedz riaditeľke, že môj pán je zaneprázdnený.“
„Chce ho vidieť hneď.“
S ďalším puknutím sa primiestnila Misty, Severusov škriatok, „Myslím, že som Tibbsovi povedala, aby nerušil môjho pána.“
Cez zatvorené dvere k nim doľahli zvuky Severusa a Harryho stonajúcich rozkošou.
„Môj pán si zaslúži noc potešenia a ja Tibbsovi nedovolím vyrušovať ho,“ škriatok si založil jednu ruku v bok a druhou vyčítavo mieril na Tibbsa.
„Tibbs len plní rozkazy; riaditeľka sa chce okamžite stretnúť s profesorom Snapeom a Lordom Potter Blackom,“ povedal Tibbs, keď vykročil smerom k spálni.
„Nie, dnes sa s nimi nestretne,“ Kreacher natiahol ruku a zastavil domáceho škriatka.
Misty schmatla Tibbsa za ucho, „Ak vyrušíš môjho pána, nasekám ťa na malé kúsky a hodím do pánových elixírov.“
Bez akéhokoľvek sprievodného puknutia sa primiestnil aj Ogden, „Tibbs, povedz riaditeľke, že Lord Potter Black a profesor Snape na večer odišli a že sa s nimi stretne ráno.“
Z izby k nim doľahol Severusov výkrik extázy, kedy zakričal Harryho meno. Misty sa usmiala a pustila Tibbsovi ucho.
Ogden mu povedal, „Môžeš odísť.“ Tibbs sa zamračil, ale odmiestnil sa; usmievajúca sa Misty ho hneď nasledovala.
Potom sa Ogden obrátil ku Kreacherovi, „Zabezpečím izby tak, že ich už dnes večer nebude nikto obťažovať.“ S týmito slovami ticho zmizol.
Kreacher sa pozrel na zatvorené dvere do spálne, keď začul Harryho výkrik. Usmial sa. Vo vnútri boli dvaja ľudia, ktorí si zaslúžili spoločnú noc a teraz boli obaja pod jeho ochranou. Spolu s tým a s istotou, že dnes sa už nebude konať žiaden pokus o vyrušenie, sa vrátil do svojej malej izbietky.
O pätnásť minút neskôr prechádzala Minerva McGonagallová chodbou k Chrabromilskej veži a potom sa šokovane zastavila. Múr, na ktorom zvyčajne visel obraz chrabromilského Gryfona bol prázdny.