13. nový začátek
26. 2. 2012
Harry a Hermiona sa prechádzali okolo jazera asi pol hodinu pred západom Slnka. Bol to už týždeň od stretnutia so škriatkami a presne päť dní od Harryho prepustenia z nemocničného krídla. Ešte stále na to šiel zľahka, ale každý deň skúšal trochu cvičiť. Tak sa spolu s Hermionou chodili prechádzať.
„Harry, tak, ako sa má Fireforge?“ spýtala sa Hermiona, keď zamierili k brehu jazera.
„Ach, Hermiona, má sa skvelo, mala si ho vidieť dnes, keď som mu povedal, že bol najatý ako môj Správca majetku. Prakticky celý žiaril.“
„Ty si z neho spravil Správcu svojho majetku? Je to dovolené? Teda, myslím tým, spomínam si ako Binns hovoril, že jedným z dôsledkov vojny škriatkov bolo to, že tí si neudržali postavenie, kde by boli podriadení ľuďom.“
„Overil som si, že dôsledkom bolo skôr neformálne porozumenie a úprimne, Hermiona, je mi to jedno. Fireforge je naozaj ten najlepší človek, mám na mysli Škriatok, pre túto prácu. Nezaujíma ma, čo si myslia ľudia, nenechám ho robiť svoju prácu, aby si niektorý čarodejník privlastnil všetky zásluhy, čo je presne to, čo robia iní Lordi. Ohľadne svojich financií mu dôverujem viac ako väčšine čarodejníkov, ktorých poznám.“
„Vieš, že ťa podporujem, Harry. Len to bude preňho ťažké, od ostatných Škriatkov príde veľký odpor.“
„Je tvrdý ako skala a naozaj pozná fungovanie čarodejníckeho sveta. Bude v poriadku. Okrem toho si nemyslím, že by mal nejaký problém týkajúci sa Starších Gringottbanky. Smial sa, keď som mu povedal, že o svojej novej pozícii môže ísť Ragnoga informovať sám.“
Hermiona sa zasmiala; o tom incidente so škriatkami už počula, „Robili nejaké problémy ohľadne tvojej požiadavky mať Mangusa a Grobricka ako účtovných manažérov?“
„Nie, boli pomerne ústretový. Informovali ma, že Magnus a Grobrick by boli voči mojim účtom úplne oddaný a že žiadny iný škriatok nebude s mojimi záležitosťami nič podnikať. Aby som bol úprimný, myslím, že Ragnog sa veľmi snaží dostať u mňa na tú dobrú stranu, takže to využijem tak, ako sa len dá,“ povedal Harry so smiechom.
Hermiona ho hravo buchla po pleci, „Nezneužívaj svoju moc, Harry James Potter.“
„Všetko, čo som naozaj urobil je, že som Mangusovi a Grobrickovi dal väčšie kancelárie a vyšší plat. Tiež som sa ich pýtal, či chcú viac dovolenky, ale to odmietli.“
„A čo Fireforge, čo ponúkaš jemu?“
„Požiadal som ho, aby zvážil, čo chce, ale nejaké záväzné ustanovenia som už urobil. Dostane aspoň jeden mesiac v roku platenej dovolenky; a plat porovnateľný s platom manažéra čarodejníka.
„To je skvelé Harry, som taká šťastná.“
„No, moje podmienky mu prišli príliš výstredné a prehnané.“
„Vieš, staré predsudky a zvyky je ťažké prekonať,“ povedala Hermiona smutne.
„S Winky to nejde dobre?“
„Nie. Aby som bola úprimná, neviem, čo mám robiť. Väčšinu času pije a keď je triezva tak stále plače. Ale neprestanem to skúšať.“
Chvíľu boli ticho a dívali sa na západ Slnka.
„Niečo ťa trápi a nie je to len Winky. Ide o Rona?“
Hermiona si povzdychla, „Nie, s tým, čo spravil Ron sa vyrovnám... to len, chýba mi moja rodina. Vieš, Ron a ja sme tento rok plánovali navštíviť mojich rodičov v Austrálii, kým si ty mal byť na svadobnej ceste.“ Po tom, čo Hermiona rodičom obnovila spomienky sa rozhodli, že zostanú v Austrálii, do ktorej sa priam zamilovali.
„Tak prečo tam nejdeš? Nie je tu nič, čo by ťa tu držalo. Viem, že tvoji rodičia by sa veľmi tešili, keby si ich prišla navštíviť.“
„Neviem, užívam si tu svoj čas pracovaním s profesorom Snapeom a Nevillom na experimentoch. Vážne zvažujem, že sa stanem Majstrom elixírov... ale problém je ten, že skutočne neviem, čo chcem robiť. Po vojne som mala všetko perfektne naplánované; presne som vedela čo chcem robiť, ako to chcem robiť a kedy to chcem robiť. Teraz sa zmenilo toľko vecí a cítim sa úplne mimo kontroly.“
„Chápem, čo tým myslíš. Obaja sme prešli mnohými vecami... ale buďme úprimní, Hermiona, potrebuješ sa trochu uvoľniť. Uvedomil som si, že hoci je plánovanie vecí dobré, vždy si musíš nechať malý priestor na niečo neočakávané,“ Harry sa uškrnul a povedal, „Konfucius hovorí ´Strom, ktorý je príliš pevný a neohybný, bude v silnom vetre zlomený´.“
„Konfucius to nikdy nepovedal.“
Harry sa zasmial, „No dobre, bol to Neville, ale má pravdu. Sprav niečo bláznivé, dám ti kartu z Gringottbanky, ktorá nemá prakticky žiaden limit a môžeš ísť nakupovať do sýtosti. Vezmi si rok voľna a spoznávaj svet. Nájdi samu seba. Choď k horúcemu prameňu v Japonsku, choď nakupovať do Milána, zbaľ niekoho v Beverly Hills, zatancuj si hore bez v Riu.“
Po poslednom vyhlásení Hermiona ostala na Harryho civieť.
„Choď kam len chceš a keď budeš pripravená vrátiť sa, ja ťa tu budem čakať.“
„A čo ty Harry, žiadne horúce pramene pre teba?“
„No, vážne pouvažujem o tom tancovaní hore bez v Riu.“
Hermiona sa zasmiala, „Len ak ten hore bez bude Severus.“
Harry sa na ňu šokovane pozrel.
„Netvár sa tak šokovane, viem to veľmi dobre... okrem toho, je ťažké nevšímať si všetky tie pohľady, ktoré máte jeden pre druhého,“ smiala sa Hermiona.
„Ja... nie... myslím... je to tak vidieť?“
„Heh... každopádne to schvaľujem, je to dobrý muž. Myslím, že by ťa mohol spraviť šťastným... možno nie až takým šťastným ako nakupovanie v Miláne alebo Beverly Hills,“ zasmiala sa, „ale myslím, že vy dvaja sa k sebe skvelo hodíte. Nedovoľ, aby ťa niečo držalo späť, choď za tým.“
„To isté platí pre vás, slečna Grangerová,“ usmial sa Harry, „niekde tam ťa niekto čaká, Hermiona... Ron bol hlupák a rozhodne si ťa nezaslúži.“
Slnko už zapadlo a teraz sa už vracali späť do hradu.
Porozmýšľaj o tom, kam chceš ísť a ja to zariadim.“
„A čo Winky, nechcem ju opustiť.“
„Tak to nerob. Vezmi ju so sebou, len si buď istá. A tiež vezmi aj Sol.“
„A Neville?“
„Ten bude so mnou súhlasiť.“
„A môj výskum?“
„Príliš veľa výhovoriek; Rezervujem ti let do Austrálie niekedy koncom týždňa. Žiadne argumenty. Máš štyri dni na to, aby si si dala do poriadku svoje záležitosti. No, vlastne tri dni, jeden potrebuješ na nákup nového šatníka.“
Harry sa vrátil do svojho bytu, čo boli vlastne Chrabromilove rodinné komnaty. Pozostával z pánskej spálne a dvoch menších hosťovských izieb s vlastnými kúpeľňami (hrad by ich vytvoril toľko, koľko by potreboval), kuchyne, miestnosti na trénovanie, knižnice a pracovne, observatória a obývačky. Tiež požiadal hrad aby vytvoril malú miestnosť pre Kreachera; najskôr mal domáci škriatok námietky, ale Harry mu celkom vážne povedal, že je to príkaz, musel ju mať.“
Keď Harry vošiel do miestnosti, privítal ho zvuk dvoch hádajúcich sa ľudí. Usmial sa.
Kreacher podišiel k Harrymu, podal mu pohár vody a vzal mu kabát, „Ako dlho sa už hádajú?“
„Len asi pätnásť minút, niečo o husacích a kačacích vajciach.“
Harry vošiel do obývačky, ktorá bola podobná tej, ktorú predtým vytvorila Núdzová miestnosť. Jediným značným rozdielom bola prítomnosť obrovského obrazu Richarda Chrabromila v pracovni.
Keď sa Harry po prvý krát stretol so svojim predchodcom, tak bol šokovaný a zároveň nadšený. Prvú noc Harry užasnuto sedel a počúval muža, ktorý bol zase príliš natešený tým, že niekto jeho historky počúva. Nasledujúci deň stretol Brigitu Bifľomorovú v Nevillovej izbe. Harry a Neville navedení hradom potom odišli na krátke ´pátranie´ a odhalili ďalšie dve rodinné komnaty a odomkli portréty Salazara Slizolina a Brunhildy Bystrohlavovej a ich rodín.
Štyria zakladatelia počas dňa navštevovali Nevilla, Harryho alebo riaditeľku, ale večere trávili väčšinou s Harrym.
Harry čoskoro zistil, že hoci boli Salazar a Richard naozaj najlepšími priateľmi, obaja obľubovali vzájomné podpichovanie a častokrát to skončilo niekoľkohodinovou hádkou, kde riešili úplne bezvýznamné veci.
Harry sa zasmial, keď zbadal Salazara mieriaceho svojim prútikom na Richarda, a Brigitu s Brunhildou ako držia Richarda.
„Tak, o čo ide tentokrát?“ spýtal sa Harry po minúte sledovania zakladateľov, ktorí sa správali ako deti.
„Ten idiot hovorí, že kačacie vajce sú pre Elixír na rast vlasov lepšie ako husacie vajcia, keď každý vie, že Kanadské husacie vajcia majú silnejší účinok ako nejaké staré vajcia kačky,“ povedal nadutý Salazar.
„Ten starý vetroplach jednoducho nepripustí, že aj niekto iný môže mať na elixíry iný názor. Len preto, že je Majstrom elixírov si myslí, že vie všetko,“ kričal Richard.
Harry si povzdychol, „Richard, už si niekedy robil Elixír na rast vlasov?“
„Ale o to tu nejde...“
„Odpovedz, áno alebo nie.“
„No nie, ale...“
„Žiadne ale... táto hádka skončila.“
„Ďakujem ti, Harry. Aspoň jeden z tvojich potomkov oplýva nejakou inteligenciou; to musí byť tá jeho slizolinská stránka.“
Prvú noc boli všetci štyria zakladatelia spolu a Harry im porozprával celý svoj príbeh, vrátane najnovších udalostí. Salazar vyhlásil Harryho sa čestného Slizolinčana, čo odštartovalo prvú hádku medzi Salazarom a Richardom.
„Sal, vieš, že ťa len naťahuje, aby ťa naštval, neskoč mu na to, koniec koncov ty by si mal byť ten mazaný.“
„Ale to on začal,“ prehovoril Richard, „Ja som len povedal...“
„Nepočul si Harryho? O elixíroch nevieš nič...“ samoľúbo vyhlásil Salazar.
„Páni, ak neprestanete, každého z vás zavriem vašej vlastnej izby,“ povedal Harry prísnym hlasom, akoby hovoril s dvoma neposlušnými deckami.
„Ja už som vo svojej izbe,“ podotkol Richard.
„No tak nedovolím ostaným prísť a navštíviť ťa,“ povedal Harry a nalial si pohár vína.
Obaja - Richard so Salazarom – prehovorili, „To nemôžeš urobiť.“
„Nie? Fajn, len skúšajte, som jeho potomkom,“ kývol hlavou smerom k Richardovi, „Môžem byť veľmi tvrdohlavý ak chcem.“
Obaja zakladatelia stíchli.
Brunhilda sa zasmiala, „Harry, kde si bol pred tisícimi rokmi?“
Aj Brigita sa smiala, „Áno, ale som rada, že si tu teraz. Keď raz zomrieš, uisti sa, že tu v Rokforte budeš mať portrét, nemyslím si, žeby som vydržala celú večnosť bez vyjednávača.“
„Ach Brigita, len ak budeš navštevovať môj portrét každý deň a dovolíš mi kochať sa tvojou krásou.“
Brigita sa zachichotala, „Och, ty nezbedník... ale som si istá, že istý profesor elixírov by mohol namietať,“ povedala a v očiach jej zaiskrilo.
„Čo... Hermiona má pravdu. Je to také zjavné?“
„Harry, poznáme ťa len štyri dni a môžeme vidieť, že si ťa tvoj Majster elixírov omotal okolo prsta.“
„A je jasné, že to isté platí aj preňho. Pripomína mi môjho Selwyna; vysoký, štíhly, čertovsky krásny, ale vážny a hĺbavý. Ale pre mňa mal stále vo svojich očiach výraz, ktorý vyjadroval takú hlbokú lásku a to isté vidím vo tvojom Severusovi,“ povedala mu Brunhilda.
„A kde je ten starý mrzút Selwyn dnes večer?“ spýtal sa Salazar, keď sa usadil do Richardovho kresla, zatiaľ čo Richard nalieval do dvoch pohárov nejaký alkoholický nápoj (dobré na tom byť namaľovaným je, že množstvo nápoja vo fľaši nikdy nubúda).
Brunhilda si povzdychla, „Je v našich komnatách, konečne presvedčil Ogdena aby zavolal Helenu do našich komnát a keď som odchádzala, práve ju za niečo peskoval.“ Bystrohlavský duch, Sivá dáma bola Brunhildina dcéra Helena, ktorá zomrela na úteku po tom, čo ukradla svojej matke diadém. Artefakt skryla v Albánsku a nakoniec jeho polohu prezradila Tomovi Riddlovi, ktorý ho použil ako horcrux. Diadém bol úplne zničený a poznatky uložené v ňom boli navždy stratené.
„Radšej už pôjdem a skontrolujem ich. Harry, bolo mi potešením, ako vždy. Dobrú noc všetkým,“ povedala Brunhilda a opustila portrét.
Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere a o pár sekúnd vstúpil do izby Severus a všimol si troch zakladateľov.
Brigita sa zachichotala, žmurkla na Harryho a povedala, „Myslím, že by som mala radšej ísť a pozrieť sa, či je Neville hore,“ a s tým aj ona opustila portrét.
Richard so Salazarom ostali. Salazar sedel v Richardovom kresle a Richard na kraji stola, obaja s drinkom v ruke a dívali sa na dvoch pánov, akoby ich stretnutie bolo nejakou dennou, mydlovou opernou drámou.
„Dobrý večer Harry, aká bola dnešná prechádzka? Si v poriadku? Nebolia ťa nohy?“ pýtal sa Severus, keď sa posadil do kresla stojaceho pri krbe.
„Je mi dobre,“ povedal s úsmevom Harry; nalial do pohára Ohnivú whisky a podal ho Severusovi, „Čo ťa sem dnes večer privádza?“
Harry začul Richarda supieť a Salazarov smiech. Škaredo na nich zagánil.
„Prišiel som sa ťa spýtať, aké máš na zajtra plány. Je tu jedna vec s ktorou som dúfal, že by si mi mohol pomôcť.“
Harry počul, ako Salazar niečo zašepkal Richardovi, ktorý sa zasmial. Harry im tentokrát venoval iný pohľad.
„Mám sa stretnúť s Malfoyovcami. Mangus to poslal cez dokumenty o majetku a trezore, ktorý Orion Black nechal Narcisse a Dracovi. S papiermi tiež poslal žiadosť, aby prišiel aj Draco. Poslal som im pozvanie aby sme sa stretli na Grimmauldovom námestí. Kreacher a ja odchádzame skoro ráno. Stretnutie je o desiatej.“
„Prečo na Grimmauldovom námestí a nie tu alebo v Gringottbanke?“
„Myslím, že Lucius a Narcissa sa zdráhajú príliš sa ukazovať na verejnosti a vyhýbajú sa miestam ako je Šikmá ulička. Naposledy do nich ľudia hádzali zhnité paradajky a vajcia. Myslím, že tiež prechovávajú averziu aj k Rokfortu. Okrem toho, na Grimmauldovom námestí je jeden z hlavných Blackovských domov. Ak na ne chcem urobiť dojem svojim postavením ako Lord Black, najlepšie je tak urobiť to v Blackovom dome.“
„Mám strach, že by sa môj starý priateľ mohol o niečo pokúsiť.“
„Dokážem to zvládnuť sám.“
„Iste.“
Harry sa zasmial, „Prečo, Severus, máš pochybnosti o mojej schopnosti brániť sa?“
„Nemám, viem, že si pomerne schopný, je to len, vieš....“ začal Severus.
„Záleží mu na tebe,“ zvolal Salazar a ešte raz si vyslúžil jedno zagánenie od Harryho.
„Nie... to nie je tým, ja len že Lucius prežíva ťažké časy. On, Draco a Narcissa sa museli vzdať svojho majetku a zlata ako náhradu za svoje činy, dokonca museli predať všetky Narcissine šperky aby mohli zaplatiť súdy. V súčasnej dobe žijú v malej chatrči, ktorú vlastní jeden z Luciusových bratrancov a prežívajú len vďaka Dracovým chabým príjmom ako asistenta v elixírovom laboratóriu. Lucius ti to možno bude dávať za vinu a vediac, že nižšie klesnúť už nemôže, by sa mohol rozhodnúť pre nejakú samovražednú misiu.“
„Áno, zaujíma sa o teba,“ zopakoval Richard. Harry zavrtel hlavou a neverbálnou a bezprútikovou mágiou poslal na portrét bodavú kliatbu. Usmial sa, keď začul Richardove a Salazarove zhíknutie.
„O dôvod viac, pre ktorý by mali prijať moju ponuku, je to šanca na nový začiatok. Myslím, že aspoň Narcissa to ocení. Ale ak máš nejaké obavy, pokojne sa k nám môžeš pripojiť.“
Severus zavrtel hlavou, „Musíš to urobiť sám. Nebudú ťa rešpektovať ak prídeš s ochrankou. Aj tak musím napísať jeden dôležitý článok. Každoročná elixírová konferencia začína o päť dní a ja píšem článok o mojom vylepšení Protivlkolačieho elixíru a pokročilom elixíre proti bolesti, ktorý som osobne vyvinul na použitie po napadnutí Cruciatom.“
„To je úžasné, som si istý, že to zvládneš super.“
„Áno, hoci so všetkými udalosťami posledných dvoch týždňov som ešte ani nezačal a táto konferencia je dôležitá. Posledné dva roky som sa jej zo zrejmých dôvodov nezúčastnil a potrebujem sa znovu začleniť do elixírovej spoločnosti. Každopádne je to čiastočne práve toto, prečo som sa ťa pýtal na tvoje zajtrajšie plány.“
„Musíš by zúfalý ak ma žiadaš o pomoc s písaním článku o elixíroch,“ povedal Harry s úsmevom.
Po tomto ho Severus spražil pohľadom, „Nie, ty blázon. Jednou z činností konferencie je predaj vzácnych prísad do elixírov. Majstri elixírov môžu dať do dražby vzácne položky, ktoré môžu mať na predaj. V minulosti som bol schopný vydražiť fľaštičky s fénixovými slzami a pri výnimočných príležitostiach aj Fénixov popol. Preto som bol schopný dodať dobrovoľne odobranú krv jednorožca, ktorú som použil do tvojho elixíru. Dúfal som, že by si mi dovolil odobrať jeden alebo dva kúsky baziliskovej kože, ktoré by som mohol vydražiť. Nemusia byť veľké. Minulý týždeň sme použili všetky položky v našich rôznych experimentoch. Dám ti peniaze, ktoré z toho získam, ja hľadám len uznanie.“
„Veľmi rád ťa vezmem dole do komnaty a budeš si môcť zobrať toľko kože, koľko len budeš chcieť. Je tam približne 60 stôp zvlečenej hadej kože a na baziliskovom tele ešte viac. Ale čo myslíš tým, či ti to dovolím?“
„No, technicky je ten Bazilisk tvoj; zabil si ho, takže patrí tebe.“
„A pretože môj idiotský potomok ťa ustanovil za svojho dediča, všetok Slizolinov majetok, vrátane Baziliska prechádza na teba,“ informoval ho Salazar.
„Waw, to som nevedel. No, Severus, môžeš mať všetku Baziliskovu kožu a hocičo ďalšie, čo by si rád ponúkol do aukcie. A všetko, za čo to predáš si môžeš nechať. Ja nepotrebujem peniaze.“
Severus sa zoširoka usmial a povedal, „Skvelé, možno by sme mohli ísť dole do Komnaty pozajtra a všetko zozbierať.“
„Ja by som navrhol ísť teraz ale myslím, že Komnatu budeš radšej skúmať celý deň.“
„To bude úžasné Harry, naozaj si to vážim. Ani len netušíš, čo to pre mňa znamená.“
Harry sa usmial, „Nemáš za čo, Severus. Ak je tu ešte niečo čo by si odo mňa potreboval, neváhaj sa spýtať.“
Začul Richarda a Salazara ako sa rehotajú a tak im poslal ďalšiu bodavú kliatbu.
„No, ak ponúkaš...“
Harry vrhol ďalšiu kliatbu, ktorá narazila do obrazu práve keď sa dvaja Zakladatelia začali smiať a potešilo ho, keď začul vreskot a následný pád, keď Richard spadol zo stola.
„... napadlo ma, či by som mohol dostať Grifonove pero. Nemyslím si, že za posledných viac ako 400 rokov na niektorú konferenciu niekto priniesol pero Grifona a viem, že existuje mnoho starovekých elixírov, ktoré túto zložku vyžadujú, no odkedy je prakticky nemožné sa k nejakému peru dostať, sú tieto elixíry nepoužívané. Ak prídem na konferenciu s dvoma prakticky nedosiahnuteľnými prísadami do elixírov, budú o ne doslova žobrať.“
Harry sa na Severusovej neviazanosti zasmial, nikdy predtým ho nepočul rozprávať s takým nadšením.
Harry vstal a premenil sa. Po tom, čo boli bloky z jeho mágie odstránené sa mohol s ľahkosťou premeniť do všetkých svojich animágovských foriem.
Všetky svoje podoby pomenoval, ale bytosť, ktorou bol Grifon si žiadala jednoduché meno - ´Grifon´.
Severus sa na stvorenie s úžasom díval a natiahol sa, aby sa ho mohol neisto dotknúť. ´Grifon´ naklonil hlavu k Severusovej ruke a keď ho Severus pohladkal, tak ´zatrilkoval´.
Potom Grifon roztiahol krídla a dával pozor, aby nič nerozbil, hoci krídlom hrubo švihol obraz s Richardom a jeho návštevníkom Salazarom.
Severusk nemu pristúpil a jemne mu vytrhol pero. Bolo asi pol metra dlhé a malo krásnu, zlatú farbu. Potom ustúpil o krok dozadu a úklonom mu poďakoval.
Potom sa Grifon natočil dozadu a zobákom si vytiahol ďalšie pero, ktoré bolo o niečo dlhšie a malo gaštanovočervenú a zlatú farbu.
Severus podišiel ku Grifonovi a vzal mu pero.
Harry sa premenil späť a zasmial sa, keď Severus vydal zvuk podobný mačaciemu vrneniu, keď mu zľahka prešiel pierkom po tvári.
Severus sa začervenal keď bol pristihnutý a Harry nijako neznížil jeho rozpaky, keď len tak sedel a díval sa Majstra elixírov žiadostivým pohľadom.
Potom do vnútra vošiel Kreacher, ktorý im priniesol nejaké ľahké občerstvenie a následne odišiel.
Tí dvaja skončili niekoľkohodinovými rozhovormi o nadchádzajúcej elixírovej konferencii.
Akonáhle Severus odišiel, Harry počul ako Salazar hovorí Richardovi, „Ten hlúpy chlapec mu ani nedal bozk na dobrú noc.“
Harry mávol rukou a rozosmial sa, keď začul šplechnutie nasledované Salazarovými a Richardovými výkrikmi a kliatím starovekými nadávkami.
***
Nasledujúce ráno mal na sebe Harry elegantný modrý habit (v duchu si sľúbil ísť na nákup nejakého nového oblečenia neformálneho muklovského štýlu). Spolu s Kreacherom sa rozhodli odísť skoro; takže Harry sa naraňajkoval u seba v byte a o 7:45 vyrazil. Ostal prekvapený, keď odchádzal z komnát a zbadal Hermionu stojacu vonku, ako sa dohaduje s portrétom Grifona, ktorý strážil jeho dvere. Harry Grifonovi nariadil, aby Hermionu vpustil dovnútra kedykoľvek by prišla, ale to pompézne stvorenie uviedlo, že je nevhodné pre mladú dámu bez sprievodu, aby navštívila jeho komnaty ešte pred ôsmou hodinou ráno. Grifon dokonca ani neinformoval Kreachera, že vonku stojí dievča.
Hermione sa uľavilo, keď zbadala Harryho vychádzajúceho z izby. Po vypočutí Grifonovho minútového rečnenia sa rozhodla prijať jeho ponuku a chcela ho odprevadiť do Londýna.
Použil zrkadlový komunikátor aby sa spojil s Mangusom a oznámil mu, že chce pre Hermionu Gringott-kartu, ktorú by mohla používať aj v čarodejníckom aj v muklovskom svete; tiež aby Hermione zabezpečil na piatok letenku do Sydney.
Mangus povedal, že to bude pripravené už keď príde na Grimmauldovo námestie o deviatej.
Hermiona šla s Harrym a obaja diskutovali o možných reakciách Malfoyovcov na Harryho ponuku. Hermiona nemala Malfoyových v láske a tak nebude pri tom, keď prídu. Tiež dúfala, že keď sa vráti, tak oni už budú zase preč.
Na Grimmauldovo námestie prišli rýchlo a Kreacher sa hneď začal uisťovať, že miesto je vhodne pripravené.
Harry upravil ochrany pre Hermionu a tá mohla vojsť do vnútra. Preberali jej plány na cestu, keď vstúpil Mangus a dal jej Gringott-kartu na jej meno. Bola čierno-zlatá a na povrchu bol reliéf draka, ktorý tvoril písmeno ´G´. Povedal jej, že karta je zaistená proti krádeži a tiež, že použiť ju môže ona. Podal jej aj letenku do Sydney, potvrdil ubytovanie v zmiešanom čarodejnícko-muklovskom hotely a prenajal vozidlo na celú dobu jej pobytu v prípade, že by ho potrebovala.
Hermiona Harrymu poďakovala a potom, čo bezpečne zabalila letenky a ostatné cestovné dokumenty odišla stráviť deň v Londýne. Keď odchádzala, Harry za ňou zakričal, „Pamätaj, vyblázniť sa.“
Presne o desiatej Harry znížil ochrany a zviditeľnil dom. Kreacher otvoril dvere, aby umožnil Malfoyovcom vojsť. Potom ich zaviedol do hlavnej pracovne, kde na nich čakal Harry s Mangusom a Fireforgeom.
Pre niekoho, kto ich poznal predtým a videl aj teraz, by to bol šok, rovnako ako pre Harryho, hoci na sebe nedal nič znať.
Lucius vyzeral strhane a zlomene, dlhé vlasy mal ostrihané nakrátko a jeho habit, hoci bol čistý, zrejme zažil aj lepšie časy. Už viac nechodil so svojou palicou, ale akoby iróniou osudu bolo, že teraz mierne kríval. Stále však nosil prsteň Lorda.
Narcissa tiež vyzerala o niečo vyziabnutejšie a okolo očí mala tmavé kruhy. Na sebe mala niečo, čo vyzeralo ako habit zo second-handu, ale mala svetlý make-up, ktorý jej dodával elegantný vzhľad. Vlasy mala zapletené do dlhého vrkoča.
Draco vyzeral rovnako ako keď ho Harry naposledy videl, až na to, že jeho habit bol veľmi jednoduchý (z nich troch bol najlepšie oblečený práve on). Jeho arogantné maniere boli preč, ale vyzeral, že v sebe stále má ten svoj oheň. Jednoducho dospel.
Ak bol Harry šokovaný keď videl zmeny na Malfoyovcoch, nebolo to nič v porovnaní s tým, ako boli šokovaní oni, keď zbadali Harryho. Hoci od ´Záverečnej bitky´ zopár krát zahliadli jeho fotku v novinách , naživo ho odvtedy nevideli. V skutočnosti svedčil v ich prospech, ale vypovedal na uzavretom súde.
Draco bol šokovaný keď videl tie obrovské Harryho zmeny. Už to nebol žiaden krpec, v skutočnosti bol taký vysoký ako Draco a oveľa viac svalnatejší. Nemal okuliare a jeho oči jasne žiarili, tvár sa mu jemne zmenila a teraz už dlhé vlasy mali gaštanové odlesky. Oblečený mal luxusný smaragdovozelený formálny habit s Blackovským znakom. Vyzeral úžasne. Vyžaroval sebadôveru a moc, ktorú Draco u nikoho predtým nevidel, dokonca ani u Temného pána. Moc, ktorá z neho vychádzala bola desivá a vedel, že obaja jeho rodičia nie sú vystrašení, ale priam vydesení, hoci robili všetko pre to, aby to skryli.
...
Keď Lucius a Narcissa dostali predvolanie od nového Lorda Blacka, trochu sa im uľavilo a dúfali, že ten muž by im mohol finančne pomôcť. Narcissa povedala, že ona by požiadala o útočisko a dokonca by sa dala aj oficiálne rozviesť so svojim manželom a vrátila sa k svojmu menu, len keby mohli byť pod ochranov Hlavy Blackovcov. Keby sa tak stalo, všetci traja by mohli mať opäť aspoň náznak života. Dostala by malý príspevok, ktorý by podporil ju a Luciusa a tak by nemuseli žobrať a trpieť v súčasnom ponížení, do ktorého ich uvádzal Luciusov bratranec.
Ale Lucius to nevidel tak, ako ona. Mal strach, že keby už Cissa bola pod ochranou svojej rodiny, stratil by ju navždy; bola to Slizolinčanka a urobila by čokoľvek aby prežila. Ešte horšie by bolo, keby požiadala o rozvod a Lord by žiadal späť jej veno, ktoré tvorilo milión galeónov. On by nebol schopný to zaplatiť a musel by prísť o život.
Keď im Draco pripomenul, že novým Lordom Blackom je Harry Potter, upadli do zúfalstva. Čo i len tá malá nádej, ktorú mali, bola preč.
...
„Dobré ráno Lord Malfoy, Narcissa a Draco.“
Všetci traja sa ´Lordovi Blackovi´ uklonili.
Narcissa Harrymu odovzdala malú čokoládovú tortu. Bolo zvykom, že ak bol niekto formálne predstavený novému Lordovi, rodina odovzdávala dar. Veľkosť a hodnota daru zvyčajne závisela od bohatstva rodiny.
„Ďakujem vám, milujem čokoládovú tortu, je moja najobľúbenejšia,“ povedal Harry keď tortu prijal a podal ju Fireforgeovi, ktorý ju položil na stolík.
„Áno, povedal nám to Draco. Upiekla som ju sama.“
„Potom som vám dvojnásobne vďačný,“ povedal Harry s úsmevom.
Potom boli Malfoyovci vyzvaní, aby sa posadili (neodvážili sa sadnúť si, kým sa neusadil Lord Black a sám ich k tomu istému nevyzval) a Kreacher naservíroval ľahké občerstvenie. Harrymu bolo jasné, že neraňajkovali.
„Chcel by som vám predstaviť Fireforgea - Manažéra môjho Potterovského a Blackovského majetku,“ povedal Harry a ukázal na Fireforgea, pričom pozorne sledoval ich reakciu. V očiach všetkých troch zaregistroval šok, ale nikto z nich nič nepovedal a Lucius sa Fireforgeovi na uznanie krátko uklonil. Harry sa usmial.
„Škriatok po mojej ľavici je Mangus, Hlava Blackovských účtov Gringottbanky. Lucius sa opäť uklonil.
„Tak, Lord Malfoy, ako sa vám darí?“
Bolo jasné, že sa nemajú veľmi dobre, ale Augusta a Ogden Harryho vyučili v čarodejníckej etikete a bolo vhodné opýtať sa iného Lorda na to, ako sa mu darí.
„Bolo aj lepšie,“ odpovedal Lucius. Harry zaregistroval, že v jeho hlase nebol žiaden sarkazmus ani posmech.
„A Draco, je mi ľúto, že si neskončil Rokfort.“
„Nie, MLOK-y som zložil súkromne; teraz som zamestnaný ako laborantný asistent Majstra elixírov Sangreho,“ povedal Draco s ľahkým nádychom hrdosti. Pablo Sangre bol jedným z najväčších španielskych Majstrov elixírov a svojich učňov si vyberal sám. Bez peňazí na financovanie učňovstva bol Draco nútený pracovať ako asistent. Znamenalo to, že Draco svojim spôsobom mohol pracovať na svojej výuke ako Majstra, ale trvalo by to dvakrát tak dlho.
„To je pomerne veľký úspech; gratulujem. Som rád, že si si našiel niečo zmysluplné.“ Potom sa Harry otočil k Narcisse, „A ako sa darí vám, Narcissa?“
Narcissa sa pozrela na Harryho a vedela, že tento muž má v rukách jej šťastie, ale samu seba znovu upokojovala tým, že ich neposlal do Azkabanu. Dokonca aj teraz bol jeho hlas nežný a znelo to, akoby ho to úprimne zaujímalo.
„Je to ťažké, ale prežívame vďaka tomu, že máme jeden druhého. A vy, môj pane, ako sa vám darí? Bolo nám ľúto, keď sme sa dopočuli, že vaša svadba so slečnou Weasleyovou bola odložená. Dúfam, že je u vás všetko v poriadku?“
Harry sa usmial a Narcissa zistila, že sa cíti lepšie.
„Je mi dobre, ďakujem.“
Tak, zdvorilosti boli za nimi, nadišiel čas pustiť sa do podnikanie, „Som si istý, že vás zaujíma, prečo som vás sem dnes zavolal. No, ako viete, keď zomrel môj krstný otec Sirius, posledný z Lordov Blackovcov, odkázal mi celý svoj majetok a všetky tituly. Pri celom tom dianí som posledné tri roky nebol schopný venovať sa mojim povinnostiam ako Lord Black a za to sa ospravedlňujem. Avšak teraz som to bremeno Lorda Blacka prevzal a snažím sa dať do poriadku všetko týkajúce sa Blackovcov.“
Tu sa zastavil, pristúpil k nemu Mangus a podal mu niekoľko dokumentov a zložiek.
„Vzhľadom na nešťastné a nezákonné držanie Lorda Siriusa v Azkabane, neboli požiadavky bývalého Lorda Oriona stanovené v poslednej vôli a testamente vykonané. Preto ako súčasného Lorda Blacka je mojou povinnosťou tento nedostatok napraviť.“
Harry prečítal časť Orionovho závetu, „Narcisse Blackovej-Malfoyovej, mojej milovanej neteri odkazujem svoje panstvo v Kente, ktoré pozostáva zo sídla, stajní a pozemkov o rozlohe 10 akrov. Viem, ako rada jazdíš na koňoch, preto som si istý, že si toto panstvo zamiluješ. Taktiež ti odkazujem 500 000 galeónov na ľubovoľné využitie.“
Harry na chvíľu vzhliadol od pergamenu a na tvárach troch Malfoyovcov videl obrovskú úľavu. Dom a peniaze im pomôžu na dlhej ceste za novým životom.
Harry pokračoval, „Tvojim deťom odkazujem 150 000 galeónov, nech využijú, ako len budú chcieť.“
Harry sa pozrel na Draca a povedal, „Draco, keďže si jediné právne dieťa Narcissy Blackovej-Malfoyovej, celá čiastka patrí tebe.“
Draco zavrel oči a Harry videl, že bojuje so slzami.
„Nezáleží na tom, pre čo sa rozhodnete, tieto veci sú vaše. Avšak mám pre vás jeden návrh, o ktorom by som bol rád, keby ste ho zvážili.“
Po týchto slovách všetci traja Malfoyovci zodvihli svoj pohľad.
„Po prvé, Narcissa, aby bolo jasné, na rozdiel od niektorých predchádzajúcich členov rodiny Blackovcov, plne uznávam Andromedu Blackovú-Tonksovú ako Blackovú a obaja, ona aj jej jediný žijúci vnuk sú pod mojou ochranou. Jej vnuk, Teddy Lupin, je môj krstný syn a v súčasnej dobe je mojím dedičom. Ako už bolo povedané, Narcissa, vy a Draco ste pokrvný Blackoví a podľa práva môžete požiadať o azyl alebo sa môžete oddeliť od Malfoyovskej línie a prejdete tak pod moju plnú ochranu... ale vedzte, že z Draca svojho dediča nespravím. Aj keď sa niečo Andromede alebo Teddymu niečo stane, nemám v úmysle určiť Draca ako svojho dediča.“
Narcissa sa naňho pozrela a povedala, „Za všetko čo sme vám a čarodejníckemu svetu spôsobili, sa vám nečudujem, Lord Black. Kvôli našej hlúposti sme veľmi trpeli a svoje činy oľutovali. Okrem iného nás to stálo náš najväčší poklad. Za to čo ste nám dnes dali vám budem vďačná a viem, že ste to urobiť nemuseli. Mohli ste nás nechať plaziť sa za vami, ale vy ste to nespravili. Avšak rovnako dobre ako viem, čo by znamenalo byť pod vašou plnou ochranou, neopustím Luciusa. pýtam sa vás však, či sa azyl vzťahuje aj na Draca.“
„Lord Black, rovnako ako moja matka, ani ja neopustím svoju rodinu, otec možno odčas bol hrozný hajzel, ale stále je to môj otec a ja ostanem s ním. Peniaze, ktoré ste mi dali mi vystačia na vyučenie sa a to je všetko, po čom túžim.“
„Dobre, vaše rozhodnutia akceptujem. Tak, teraz vám ponúkam inú alternatívu. Lucius Malfoy, ponúkam vám možnosť zrieknuť sa mena Malfoy a prijať meno vašej ženy. To by znamenalo, že by ste sa oficiálne vzdali práv Lorda čarodejníckeho sveta, museli by ste vyhlásiť vernosť Rodine Blackovcov a ja by som vám ponúkol rovnakú ochranu, ktorú ponúkam vašej manželke a synovi. Ale varujem vás, Lucius, pôjdete proti mne a ja viac nebudem milosrdný.“
Narcissa zalapala po dychu, nikdy by na túto požnosť ani len nepomyslela; so slzami v očiach sa pozrela na svojho manžela. Lucius jej pohľad s láskou opätoval a povedal, „Ďakujem vám a vašu ponuku prijímam.“ Z prsta si zložil prsteň Lorda a najprv sa pozrel na Draca, ktorý zavrtel hlavou, a potom ho položil na stôl pred Harryho.
Harry prikývol a s pohľadom upretým na Luciusa a Narcissu prehovoril, „V súčasnej dobe som vo fáze navrhovania projektov na pomoc pri obnovovaní čarodejníckeho sveta. Postavím dva detské domovy; jeden výhradne pre čarodejnícke deti, ktoré prišli o rodičov a druhý pre šmuklov a muklorodené deti ktoré ich rodiny opustili alebo zneužívali; aby im to pomohlo prispôsobiť sa novému životu. Taktiež vybudujem zariadenie pre mladých vlkolakov, takže by sa mohli naučiť vyrovnať sa so svojim darom a pripraviť sa na školu a na život. Ak to niekoho z vás zaujíma, môžete pomôcť buď s jedným z toho, alebo tiež so všetkými projektmi, avšak vedzte, že zodpovedať sa budete Fireforgeovi.“
Tí dvaja sa na seba pozreli a Lucius sa chystal prehovoriť, keď ho Harry zastavil, „Viem, že tu v Británii teraz prežívate ťažké časy a pobyt tu nebude ľahký. Dostali ste dom v Kente, ale ja mám tiež domy v Kanade, Spojených štátoch, Austrálii a dokonca aj v južnej Amerike. Máte možnosť vziať si dom v Kente, alebo pre vás môžem zariadiť odchod z Veľkej Británie a zabezpečiť pre vás nový život ako pána a pani Blackovcov niekde inde. Nemusíte mi odpovedať dnes, môžete sa pozhovárať ako rodina a odpovedať niekedy inokedy.“
„Ostaneme a pomôžeme pri obnove toho, čo sme pomohli zničiť.“
„Dobre, Fireforge a Mangus pripravia potrebné papiere.“
„Teraz tu mám vážnu vec, ktorú musím vyriešiť,“ po týchto slovách Narcissa s Luciusom zbledli, toto bola cena za Harryho ochranu.
Harry si všimol ich výraz a uškrnul sa, „Ako viete, Lord Orion odkázal nejaký majetok každej svojej neteri a ich deťom. Aj vašej sestre nechal dom a sumu peňazí pre vašu sestru a všetky deti, ktoré by mohla mať. Keďže je vaša sestra mŕtva, jej časť musí prejsť na jej dediča,“ Harry sa pozrel na Narcissu a videl, že pochopila, hoci Lucius a Draco však boli zmätení.
„Kde je? Viem, že vy to viete.“
„Kde je kto, matka? Nehovor mi, že Bellatrix je nažive?!“
„Nie, Bellatrix nie, Cassiopeia.“
Lucius zalapal po dychu, „Povedala si, že Bella ju zabila, Rodolphus dokonca povedal, že videl jej telo.“
„Narafičili sme to, zabili sme muklovské dieťa. Bella bola šialená a hladná po moci dokonca ešte pred Azkabanom, ale nedokázala to spraviť, nedokázala ju zabiť.“
„Koho?“ znovu sa spýtal Draco.
„Tvoju sesternicu,“ odpovedal Harry.
„Moju sesternicu; Bellatrix mala dieťa?“
„Šmukla. Temný pán jej nariadil skončiť to keď zistil, že je šmukel. Ale keď sme sa dozvedeli, že McNairovým bolo prikázané zabiť svoju dcéru vedeli sme, že Cassy bude na rade. Bella a ja sme podplatili muklovského úradníka a získali pre ňu papiere, a potom sme ju poslali ďaleko spolu s dôveryhodným domácim škriatkom.“
„Kam?“
„Poslali sme ju do Južnej Ameriky v čase, keď bola krajina pre zvyšok celého sveta uzavretá. Avšak viem, že tam ostali len 2 mesiace a potom sa začali sťahovať. Pred piatimi rokmi som od nej dostala list v ktorom mi oznamovala, že sa bude vydávať za nejakého mukla; už nejaký čas žila v Austrálii.“
„Potrebujem ju nájsť.“
Narcissa prikývla, „Neviem kde presne je, ale mám jedno z dvoch krátkych oznámení, ktoré mi poslala, sú síce zakódované, ale mohli by pomôcť.“
Harry prikývol a potom sa otočil k Dracovi, „Draco, dúfal som, že by som si ťa mohol ´najať´ aby si mi ju pomohol nájsť. Viem, že tvoja pozícia u Sangreho je dôležitá a ak nebudeš chcieť ísť, pochopím to.“
„Som na svoju sesternicu zvedavý, ale aký druh platby ponúkaš?“
„Dám ti Gringott-kartu s 50 000 galeónmi, ktorá pokryje tvoje všetky tvoje výdaje a môže byť použitá aj v muklovskom aj v čarodejníckom svete. Zabezpečím letenku do Austrálie a ubytovanie v hotely.“
„Nájdem ju.“
„Veľmi dobre.“
„Teraz ak chcete, ponúknite sa nejakým občerstvením, zatiaľ čo Mangus a Fireforge dajú dohromady všetky vaše dokumenty, Kreacher pripraví skorý obed.“
Zatiaľ čo obedovali, Draco, Lucius, Fireforge a Harry diskutovali o detskom domove, keď dnu vstúpila očarujúco vyzerajúca Hermiona. Hermionine vlasy boli úplne rovné, mala profesionálne urobený make-up a na sebe mala značkové, muklovské oblečenie. Vyzerala ako modelka. Draco od nej nomohol odtrhnúť oči.
Srdečne ich pozdravila a povytiahla svoje perfektne upravené obočie, keď spozorovala Luciusa sediaceho pri stole v jedálni, ako sa rozpráva s Fireforgeom. Práve viedli nejakú vážnu debatu a Lucius sa k Fireforgeovi správal ako rovný k rovnému.
Potom sa Hermiona obrátila k Dracovi a povedala, „Tak, Draco, čo máš na práci tieto dni?“
Draco sa zhlboka nadýchol a odpovedal, „Práve som súhlasil,že pomôžem Lordovi Blackovi s jedným prjektom.“
Hermiona sa pozrela na Harryho, „Súhlasil, že pomôže nájsť Cassiopeiu?“
„Áno a neverila by si, kde je?“
Harmiona sa ešte stále dívala na Harryho, „Nie!“
Harry prikývol.
„No, to by mohlo fungovať, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nachádza v muklovskej časti Austrálie. Vieš v akom meste, máš jej adresu, telefónne číslo, alebo muklovskú adresu? Je vydatá, máš jej fotku alebo odtlačok prsta?“vychrlila Hermiona jedným dychom.
Harry sa zasmial, „Narcissa má nejaké informácie, ktoré nám pomôžu začať.“
„Draco, nemyslím si, že si chodil na štúdiá muklov, tak by som ti možno mohla dať rýchlokurz. Ale poporiadku, prvé čo potrebuješ, je nové oblečenie, vyzeráš príliš ako čarodejník,“ hodnotiaco si ho prezerala Hermiona a potom sa otočila k Fireforgeovi, „Uistite sa, že poletí tým istým letom ako ja a zmeňte moju izbu za hotelový apartmán s minimálne dvoma spálňami.“
„Poď Draco, máme veľa práce, najprv vyrazíme do Gladrags pre nejaké muklovské oblečenie a potom pôjdeme do muklovského Londýna.“ Potom sa Hermiona postavila a povedala, „Harry, vrátime sa o niekoľko hodín,“ vytiahla magicky očarovaný mobilný telefón a keď odchádzala, do telefónu hovorila, „Och Richard, to som ja, ´Mione, myslíš si, že by som k tebe mohla dnes večer zabehnúť s jedným priateľom, ver mi zlatko, zamiluješ si ho, má platinové vlasy, ach bueno, budeme tam za okamih, cmuk cmuk... poď Draco.“
Harry sa pozrel na Draca, „Myslím, že by si mal radšej ísť.“
Draco sa naňho pozrel a zaškeril sa. Harry sa zasmial a pomyslel si, že toto je Draco, ktorého pozná.
Lucius a Narcissa si vymenili pohľad a po prvý krát za celé roky sa skutočne z chuti rozosmiali.
O ôsmej večer stál Harry pred drevenými dverami Severusovej pracovne.Bol to dlhý deň, práve teraz sa vrátil a chcel stráviť nejaký čas so Severusom. Skontroloval si oblečenie a rukou ho uhladil predtým, než sa zhlboka nadýchol a zaklopal. Začul tlmené „Vstúpte“ a otvoril dvere.
Severus sedel za stolom a hlavu mal sklonenú k nejakému pergamenu, ktorý písal. Potom vzhliadol a pozrel sa na Harryho, „Harry, ako to dnes šlo?“
„Šlo to lepšie, ako som očakával,“ povedal Harry a takmer sa rozosmial, keď Severus povytiahol obočie, „Lucius a Draco prijali ponuky a Narcissa bola schopná dať nám dobré stopy, kde by mohla Cassiopeia byť. Nikdy by si tomu neveril, ale je v Austrálii. Hermiona má naplánovan odchod do Austrálie na piatok, aby navšívila svojich rodičov, tak sa sama vyhlásila za Dracovu partnerku a nakoniec pôjdu spolu.“
Severus sa usmial, „Hermiona naozaj pomôže so všetkým v muklovskom svete. Ich spolupráca bude dobrou vecou. Obaja potrebujú nejakú výzvu a niečo, čo v nich vzbudí pocit, že to stojí za to.“
Harry sa zadíval na Severusa, ktorý krúžil ramenami a ohýbal si chrbát, „Si v poriadku? Vyzeráš, akoby si mal bolesti chrbta.“
„Hej, píšem už...“ skontroloval čas, „päť hodín v kuse a aby som bol úprimný, ku koncu som sa ani len nepriblížil. Úvod som prepisoval asi dvadsať krát a stále to nie je dosť dobré.“
Harry sa postavil zaňho a povedal, „To, čo potrebuješ je prestávka, príliš veľa o tom premýšľaš. Len si oddýchni a príde to samo.“ Harry začal Severusovi pomaly masírovať ramená, bol úplne napätý a stuhnutý.
Severus zastonal a pomyslel si ´Och, to je také príjemné, tie jeho silné ruky´, zdalo sa mu, že uzly v jeho ramenách sa pod Harryho dotykmi rozmotávajú a opäť zastonal.
Harry ctil, ako časť z neho reaguje na Severusove stony; jeho srdce a telo začali pracovať a ignorovali jeho myseľ.
Harry sa naklonil a zľahka pritlačil svoje pery na Severusov krk. Cítil, ako stŕpol. Potom ho pobozkal vyššie na krk a jeho ústa a jazyk pre presunuli k uchu. Jazykom vytváral stopu tiahnucu sa pozdĺž vonkajšej časti ucha. Zašepkal, „Chceš, aby som prestal?“
Severus vypustil zadržaný dych a keď prehovoril, jeho hlas neznel ako jeho vlastný, „Nie.“
Harryho ruky sa posunuli podĺž Severusových ramien do predu, uvoľňujúc vonkajší habit, ktorý mal na sebe a jeho jazyk pokračoval vo svojej ceste od ucha smerom ku krku, akoby ho Harry ochutnával.
Severus zastonal a jeho myseľ kričala ´Ach Bože Harry, vieš, čo mi to robíš´
Zrazu Severus zacítil ako sa celá jeho stolička vzdialila od stola a otočila sa. Harry sa naňho díval očami plnými túžby a vášne. Potom mávol rukami a opierky na ruky zo stoličky zmizli. Asi dve sekundy Severus obdivoval silu, ktorú Harry náhodne prejavil.
Tak sa Harry rozkročil nad Majstrom elixírov a obkročmo si naňho sadol. Potom sa na Severusa pozrel a bez varovania napadol jeho ústa.
Bozk nebol jemný, ale hlboký a silný, Severus nepochyboval o tom, kto mal dominanciu. Harry bol ako zviera nárokujúce si svojho druha. Podvolil sa a užíval si tie ústa a jazyk, ktoré si ho žiadali.
Operadlo kresla sa začalo sklápať a Severus zažil chvíľkový šok, ale cítil, ako Harryho mágia pulzuje a vedel, že to bolo len ďalšie Harryho kúzlo.
Severus už nemal čas znova premýšľať o kresle, keď pocítil, ako sa oňho Harry trie a začalo v ňom stúpať potešenie. Jeho myseľ len sťažka zaregistrovala, že mu bol odstránený habit, keď mu Harry rozopol vrch a teraz vzal do úst jeho bradavku. Severus zastonal a zalapal po dychu, keď zacítil, ako horúce ústa pohltili najprv jednu a potom druhú bradavku. Pocítil, ako ním prešla vlna mágie; bolo to akoby Harry použil aj svoje telo aj mágiu. Nikdy predtým nič podobné necítil.
Jeho telo prudko zareagovalo a Harry sa zachichotal.
Severus zavrel oči, bolo to taaak dobré. Harry pustil vztýčené bradavky a začal sa trieť o Severusa, zatiaľ čo sa jednou rukou zaprel o stoličku a druhu dal Severusovi za hlavu, pripravený si ju pritiahnuť bližšie a opäť spojiť ich pery, keď... ozvalo sa hlasné PUK!
„Veľmi sa ospravedlňujem Lord Potter Black, Profesor Snape.“
Harry sa náhle zastavil, otočil sa a pozrel sa na domáceho škriatka menom Tibbs, ktorý vyzeral ako by si želal byť kdekoľvek inde.
„Tibbs, radšej nech niekto umiera alebo útočí na hrad,“ povedal pomaly Harry, keď sa snažil zadržať svoj hnev za vyrušenie.
Tibbs vyzeral vydesene a cúvol o krok dozadu, „Je mi to veľmi ľúto, ale riaditeľka mi povedala, aby som vám okamžite oznámil, že portrét riaditeľa Dumbledorea sa vrátil do svojho rámu.“
Severus opäť pocítil, ako Harryho mágia pulzuje.
„Hneď tam budeme.“
Domáci škriatok prikývol a potom šťastne zmizol.
Harry si povzdychol, oprel si hlavu o Severusov krk a zašepkal, „Albus, tentokrát ťa nenávidim oveľa viac ako inokedy.“ Potom sa zhlboka nadýchol a zliezol z neho.
Bez toho, aby sa naňho Harry pozrel, povedal, „Musíme ísť, ak ho Minerva napadne predtým, než sa ho na niečo opýtame, mohol by znova zmiznúť, tentoraz už nadobro.“
Severus len prikývol pretože mal ešte stále problém sformulovať slová.
Harry sa k nemu otočil a zahľadel na naň, „Mrzí ma to.“
Severus sa zhlboka nadýchol a povedal, „Choď, o chvíľočku prídem aj ja, len potrebujem minútku.“
Harry prikývol a odišiel, vediac, že Severus potreboval viac ako minútku.