1. návštěva gringotů
25. 2. 2012
Harry bol nadšený- bol zamilovaný a o dva dni si mal vziať dievča svojich snov: Ginny. Ginevra Weasleyová bola najkrajším dievčaťom na svete s jasnou, zamatovou pleťou, čokoládovými očami, dlhými červenými vlasmi a ešte dlhšími nohami. Bola úžasná, bola celá jeho a už o dva dni budú spojení navždy. Posledných osem rokov Harry akosi cítil, že je súčasťou rodiny Weasleyovcov, ale o štyridsaťosem hodín budú skutočne rodinou. Je to len niečo vyše roka keď Harry nadobro porazil Voldemorta. Proroctvo bolo naplnené a Harry, Chlapec-Ktorý-Prežil či Vyvolený bol teraz Mužom-Ktorý-Porazil-Temného-Pána. Je symbolom svetla a po smrti Dumbledora považovaný za najväčšieho žijúceho čarodejníka.
Život bol tiež dobrý- strávil posledný rok v Rokforte, ukončil svoje štúdium a po mesiaci strávenom v Paríži na svadobnej ceste sa chystal nastúpiť na šesťtýždňový výcvik pre budúcich aurorov. Ginny chcela svadbu v júni, no Harry chcel najprv absolvovať školu, takže mali v pláne vziať sa posledný júnový deň- 30. júna. Ginny bude predsa len júnovou nevestou.
Dnes šiel Harry do Gringottbanky. Má sa stretnúť so správcom jeho majetku. Harry bol prekvapený, keď pred týždňom prišiel do Brlohu a pani Weasleyová mu podala list odoslaný z Gringottbanky. Bolo to deň po promócii kedy Harry, Ron, Ginny a Hermiona oslavovali až do skorého rána. Už viac neboli študentmi. Vták s obálkou prišiel skoro ráno a pani Weasleyová mu ho dala pri obede (na raňajky už bolo príliš neskoro). V liste bolo vysvetlenie, že bolo zvykom všetkých Potterovcov stretnúť sa so správcom ich majetku ešte predtým, než budú viazaní urobiť zmeny pre ich nové nevesty. Schôdzka bola stanovená na dva dni pred Harryho svadbou a bola považovaná len za formalitu.
Ron sa najprv ponúkol, že pôjde s Harrym no tiež bol pozvaný na tréning Kudleyovských kanónov, ktorý sa koná dnes ráno. Ron posadnutý kanónmi bol prekvapený, keď mu kapitán týmu poslal sovu a pozval vojnového hrdinu na konkurz. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Ron sa chce stať profesionálnym hráčom metlobalu, no podľa Harryho názoru nebol až tak dobrý aby hral profesionálne. Harry ho mal rád ako brata a nevedel si pri svojom boku v pbji predstaviť lepšieho človeka. No Kudleyovské kanóny boli najhorším týmom v lige, takže Ron by tam v podstate hodil.
Keď Harry kráčal po schodoch do budovy z bieleho mramoru, spomínal ako tu prvý krát prišiel s Hagridom. Bolo to pred ôsmimi rokmi a jedenásťročný Harry bol v kúzelníckom svete nový. Keď vošiel, zdalo sa mu, že sa nič nezmenilo odkedy tam bol posledný krát. Škriatkovia vykonávali svoju každodennú prácu, zatiaľ čo čarodejníci a čarodejnice mu mávali, upozorňovali naňho ostatných a niektorí sa mu dokonca pokúšali potriasť rukou. Usmial sa. Inokedy sa mu nepáčila všetka tá pozornosť no dnes sa usmieval a potriasal rukami. Bol šťastný.
Harry pristúpil k pultu a pozdravil škriatka. „Mám tu dohodnutú schôdzku so správcom majetku Potterovcov.“
Škriatok sa mu uklonil a zdvorilo pozdravil. „Dobré popoludnie Lord Potter. Prosím posaďte sa, Grobick o chvíľu príde.“
Harry sa otočil smerom k ponúknutému miestu a zbadal škriatka, ktorého už poznal. „Ahoj Griphook, ako sa máš?“ Škriatok sa naňho šokovane pozrel- nikto si nikdy nepamätá na mená škriatkov a Harry, s ktorým sa stretol len raz si ho pamätal.
„Mám sa dobre Lord Potter. Dúfam, že dnešné obchody s nami navýšia vaše zlato.“
Harry sa zasmial- škriatkovia myslia stále len na zlato. „No Griphook, dúfam že naše obchody navýšia zlato Vám, Vašej rodine a všetkým s ktorými spolupracujete.“
Griphook ho obdaroval vzácnym úsmevom. Harry mu nevedomky vyslovil veľkú dôveru.
„Ďakujem za dôveru našej banke Lord Potter,“ povedal hlas za ním. Harry sa otočil a pozdravil nového škriatka, ktorý bol zrejme určený ako hlavný správca Potterovských trezorov. Bol vyšší ako Griphook, jeho odev bol z drahého modrého materiálu a vyžarovala z neho aura autority.
"Grobick, predpokladám."
Škriatok sa mu zľahka poklonil. „Prosím tadiaľto pane.“
Harry bol vedený do zadnej časti banky do veľkej kancelárie, kde už sedeli ďalší dvaja škriatkovia. Obaja boli rovnako dobre oblečený ako Grobick. Jeden v sýto fialovej róbe a druhý, ktorý bol oveľa starší ako ostatní dvaja, mal striebornú tuniku rovnakej farby akoej boli jeho vlasy; čierne legíny, kožené topánky a za pásom dýku zdobenú drahokamami. Grobick predstavil škriatka vo fialovom rúchu- Mangusa ako správcu majetku Blackovcov a druhého škriatka Fireforgea označil za správcu špeciálnych trezorov Gringottbanky. Keď sa Harry obom poklonil, napadlo mu, že to nebude len obyčajné stretnutie. Sedel ticho a čakal, kým Grobick začne. Všetci traja škriatkovia intenzívne mladého muža sledovali.
Fireforge ako prvý oslovil Harryho. „Som veľmi šťastný, že Vás opäť vidím, Lord Potter, snažil som sa s Vami stretnúť posledných osem rokov.“
„Osem rokov. Prepáčte, ale až do minulého týždňa mi neprišiel žiaden list so žiadosťou o stretnutie.“
Traja škriatkovia sa na seba pozreli a potom sa Grobick otočil k Harrymu. „Som si istý že to bol omyl Lord Potter. Dnes by sme s vami chceli prediskutovať viacero vecí ohľadne Vášho majetku.“
"Som si istý páni, že by sme mohli naplánovať toto stretnutie týkajúce sa majetku Potterovcov a Blackovcov na niekedy inokedy, keď sa vrátim zo svadobnej cesty, pretože si nemyslím, že Vám dnes môžem dať viac ako hodinu. Takže by som ocenil ak by sme mohli prediskutovať prístup mojej ženy k účtom."
Mangus sa zlostne pozrel na Harryho. „Lord Potter, čo viete o svojom majetku?“
Harry vedel že zdedil nejaký majetok po Blackovcoch, no aj keď netušil čo všetko mu Sirius nechal, vedel, že na začiatok to jemu a Ginny bude stačiť. Pokiaľ išlo o majetok Potterovcov, ten pozostával zo samostatného trezora, ktorý bol po ôsmych rokoch školy takmer prázdny.
„Viem dosť, mohli by sme prosím prediskutovať len Ginny takže by som mohol odísť a sľubujem, že sa Vám ozvem hneď ako sa vrátim z Paríža.“
Mangus vyzeral že bude kričať, ale Fireforge jednoducho položil ruku na rameno mladšiemu škriatkovi. Striebrovlasý škriatok sa na Harryho usmial. „Samozrejme Lord Potter, budeme diskutovať o vašej krásnej neveste. Mimochodom blahoželáme. Je to dlho očakávané manželstvo a som si istý, že kúzelnícky svet o Vašej svadbe bude hovoriť ešte dlho.
„Ďakujem Vám Fireforge, takže by sme mohli začať.“
Ostatní dvaja škriatkovia sa pozreli na toho staršieho a nechali ho viesť celé konanie. „Áno, začneme. Po prvé Lord Potter predpokladám, že budúca Lady Potterová sa poteší svadobným šatám vašej prababičky. Sú ručne ušité s použitím najlepšieho Acromantulieho hodvábu a vykladané zlatými a striebornými runamy.“
„Znie to krásne ale som si istý, že Ginny má už svoje šaty pripravené.“
„Ach, ospravedlňujem sa. Šaty jej boli poslané pred viac než dvoma mesiacmi, takže by sa jej mohli hodiť.“
Harry pokrútil hlavou. „Musíte sa mýliť, navrhol som ich len pred mesiacom.“ Harry ich navrhol po ich poslednej skúške.
„Znova sa ospravedlňujem, musím mať nesprávny čas. No nepochybne, Potterovské snubné prstene Lorda a Lady boli vyčistené a vyleštené.“
„Nevedel som, že také prstene existujú. Nikdy som ich v mojom trezore nevidel. Musím o nich povedať Ronovi pretože povedal, že prstene nám dá ako svadobný dar.“
„Tak som si istý, že je všetko v poriadku. A v Potter Manor je všetko zariadené a pripravené na prijatie šťastného páru.“
„Ja predsa nemám Manor ale mám Blackov dom na Grimmauldovom námestí. Rozhodol som sa nechať ho takto a nie pomenovať ho Potter manor. A áno, Kreacher a pani Weasleyová boli zaneprázdnení jeho čistením a upratovaním.“ Harry počul Mangusa vypustiť frustrovaný povzdych. Harry videl, ako potriasol hlavou- nie je pochýb o tom, že nesúhlasí aby dom vznešeného a starobylého rodu Blackovcov mal nového člena.
„Nuž, všetko sa zdá byť v poriadku. Takže posledná vec, ktorú musíme vyriešiť je výška prídavku pre vašu ženu.“
„Jej prídavok?“
„Áno, všetky Potterove manželky majú udelený mesačný prídavok na postaranie sa o svoje osobné potreby.“
Harry prikývol: „No, zdá sa, že je to v poriadku. Koľko by som jej mal dať?“
„Aktuálne je váš príspevok vo výške 100 galeónov na mesiac, rovnako ako ďalších 500 galeónov ročne ako školné. Predpokladám, že sumu chcete zvýšiť.“
Harry sa pozrel na troch škriatkov akoby im preskočilo, musel zle počuť. „Práve ste povedali, že dávam Ginny mesačne 100 galeónov?“
„Áno a 500 galeónov ročne za školné,“ potvrdil Fireforge.
Vo vnútri sebou Harry trhol. Nie, to bolo zlé, škriatkovia sa mýlia...jeho Ginny nie.
„Samozrejme, že toto číslo nezahŕňa príspevok na jej rodinu. Predpokladám, že v tom budete chcieť aj naďalej pokračovať.“
Čože? Nie, to musí byť nejaká chyba, aj keď iste to nie je chyba Ginny. Musí to byť v Siriusovom závete. Áno určite. Musí dostávať tie peniaze od Siriusa.
„Tie peniaze odchádzajú z účtu Blackovcov? Určil to Sirius?“ spýtal sa Harry.
„Nie, odchádzajú z účtu Potterovcov posledných sedem rokov,“ odpovedal škriatok.
„Sedem rokov! Ginny dostáva príspevky posledných sedem rokov,“ povedal Harry v šoku.
„Každý mesiac, rovnako ako poplatky za školné,“ odvetil pokojne škriatok.
Harry bol ticho a potom sa spýtal: „Weasleyovci dostávajú príspevok tiež sedem rokov?“
„Nie, osem.“